Vyrastali sme v rodine alkoholikov. Obaja rodičia prepadli alkoholu natoľko, že sme to nemali vôbec ľahké. Krik, bitka, žiadna starostlivosť, málo peňazí... a napriek tejto zložitej situácii sme so sestrou dokázali vyštudovať. Keď sme skončili vysoké školy, našli sme si prácu, ktorá nás napĺňala. Každá vo svojom odbore. Z pochopiteľných dôvodov sme obe odišli skoro z rodičovského domu a vydali sa. Ale na mužov sme už nemali rovnaké šťastie ako na prácu.

Sestra sa vydala za pracovitého chlapa, ktorý dokázal postaviť veľký dom a ako sa vraví, mal zlaté ruky. Ja som sa vydala za alkoholika, ako bol môj otec. Aj preto už vtedy chodila sestra oblečená v kožuchu a na každom prste mala zlaté prstene. V prepychu sa len tak topila a vedela to aj ukázať. Na rozdiel od nej som ja roky chodila v ošúchanom kabáte a každú korunku som musela aj päťkrát otočiť a zvážiť, na čo ju použijem. Och, ako často som túžila po novom kabáte!

Moja sestra videla, ako chodím oblečená, tak sa mi raz ponúkla, že mi kúpi nový kabát. Veľmi som sa potešila a bola jej vďačná. Skutok však ostal len pri slovách. Raz, keď sme spolu cestovali na návštevu za rodinou, zastavili sme sa v jednom nákupnom centre. Oči sa mi rozžiarili nad krásnym oblečením, ktoré sme tam videli. Neviem, či zabudla na svoj sľub, ale nič mi nekúpila! So slzami v očiach som vyšla von, ale nič som nepovedala. A toto sa nestalo raz. Mnohokrát mi sľúbila, že mi v niečom pomôže, kúpi, požičia a podobne, ale nikdy nič neurobila a nijako ma nepodporila ani mi neuľahčila život.

Keď prišlo na lámanie chleba, obrátila sa chrbtom

Rozdiely sa prehlbovali. Na jej stole boli vždy tie najdrahšie potraviny, drahé šunky, klobásky, syry a ja som kupovala tie najlacnejšie. Hoci sa priznám, že mi chutili rovnako ako tie drahé. Do kúpeľov chodila sestra aj štyrikrát do roka. Koľkokrát som dúfala, že povie: „Sestra moja, poď so mnou, veď ti zaplatím.“ Nič také sa nikdy nestalo. Presvedčila som sa, že naozaj platí: Kto má viac, chce ešte viac! Aby mohli moje deti študovať, musela som vziať aj druhú prácu. Okrem toho som do vlastnej maštale nasťahovala býka, prasiatka, hydinu a drela od skorého rána do noci, len aby sme ušetrili a ako-tak prežili. A pritom všetkom som musela znášať fyzické i psychické týranie od manžela. O tom sa mi ani nechce písať. <br />Ale najviac ma zamrzelo, keď som za sestrou prišla s prosbou o pôžičku pre dcéru, ktorá súrne potrebovala peniaze na hypotéku. „Nie, nemám,“ znela jej odpoveď. Veľmi ma to zabolelo a sklamalo a stále bolí...

S pomocou cudzích dobrých ľudí sme dali peniažky dokopy a pomohli tak dcére vyhrabať sa z najhoršieho. Pritom isto viem, že sestre by tie peniaze nechýbali. Možno by si ani nevšimla, že mi ich požičala. O takú sumu išlo. Áno, asi sa nemám na čo sťažovať, pretože, hoci mi nebolo dopriate mať dostatok finančných prostriedkov, mám oproti sestre veľkú výhodu. Mám deti, s ktorými sa milujeme. Ona síce má materiálne zabezpečenie a bohatstvo, ale nemá lásku od detí. <br />Aspoň vďaka dcéram som zahrnutá pochopením, podporou a veľkou láskou. Vždy, keď to potrebujem, sú pri mne. Môžu to povedať všetky matky?

To, že niekto má rovnaký štart do života, neznamená, že bude mať aj rovnaký život. Je asi zbytočné sa porovnávať. Vždy je niekto bohatší, ako sme my. Ak nájdeme spokojnosť aj v tom, čo máme, budeme menej nešťastní. Ak sa však s tým nevieme zmieriť, musíme niečo urobiť. Napríklad ukončiť zlý vzťah, alebo zmeniť prácu, alebo sa rovno odsťahovať, kde nám bude lepšie.

Sestra sa dobre vydala a stala sa z nej nóbl panička, no mňa mala za chuderku: Takto sa ku mne zachovala

Výber pre vás

Sestra sa dobre vydala a stala sa z nej nóbl panička, no mňa mala za chuderku: Takto sa ku mne zachovala

Súvisiace články

Brat a sestra si o sebe mysleli, že sú mŕtvi, pritom žili len 16 km od seba: Jediná fotka im zmenila život!

Po manželovej smrti sa jej zrútil svet a vtedy sa stal zázrak: Otcov hriech z minulosti jej zmenil život

Osud sa s nimi nemaznal a to ich ešte viac spojilo: Tri sestry sa museli popasovať s chorobou i nešťastím

Výber pre vás