Dostala som poukaz do kúpeľov na liečenie. Keď som vlakom prišla do Karvinej, všetko tam bolo čierne, smutné a ešte do toho padal dážď. Kde sú tu preboha kúpele, pomyslela som si. To okolie je hrozné! Našťastie ma o chvíľu malý kúpeľný vláčik dopravil do krajšieho prostredia, z ktorého dýchala kúpeľná atmosféra. Mala som vtedy 25 rokov. Bola som mladá, vkusne som sa obliekala a asi aj pekná, lebo môj dobrý známy hovorieval: „Len čo raz vojdeš do reštaurácie, všetci sa hneď pozerajú na teba. Ja tam musím vojsť trikrát, aby ma niekto aspoň raz videl.“ Jediné, čo mi chýbalo, bolo 10 centimetrov výšky. Prekážalo mi to, tak som nosila vysoké „štekle“.

Zábavy v kúpeľnom mestečku bolo dosť, ale perlička prišla, keď mali hrať v záhradnom zámočku divadlo pani Helena Růžičková so synom Jirkom. Nepodarilo sa mi dostať k lístkom, všetky boli vypredané. Špekulovala som, ako sa na to vystúpenie dostať a vtedy mi to napadlo. Čakala som na ich príchod. O chvíľu prišla škodovka, ktorú šoférovala pani Růžičková. Jiří – syn sedel na druhej strane vzadu, aby bolo auto vyvážené. Dvere sa otvorili, auto sa zahojdalo a uvidela som niečo, na čo v živote nezabudnem. Pani Růžičková sa snažila dostať svoje kilá spoza volantu a Jiři robil to isté zozadu z druhej strany. Musela som sa zasmiať. Keď sa im to podarilo, s úsmevom na tvári si obidvaja naprávali pokrčené šaty sledovaní pozorným obecenstvom. Pristúpila som k synovi pani Růžičkovej a prihovorila som sa mu. „Pán Růžička,“ urobila som psie oči, „rada by som videla vaše vystúpenie, ale neušli sa mi lístky.“ Jiří sa na mňa pozrel, usmial sa a povedal: „To nie je žiadny problém. Dnes budete mojou priateľkou a posadím vás do lóže.“ Vystrúhal mi poklonu, pobozkal mi ruku a strčil ju pod svoje veľké rameno. Musela som ísť po špičkách, lebo moja malá postava ani desaťcentimetrové podpätky nestačili na jeho robustnú postavu. Mala som pocit, že ma unáša. Takto sme prešli popred všetkých pacientov, ktorí čakali na vstup do zámočka. V divadle sme boli zatiaľ sami. Jiří ma posadil na prednostné miesto do lóže a šarmantne sa so mnou rozlúčil. Predstavenie sa všetkým páčilo. To, že ma Jiří sprevádzal, urobilo taký rozruch medzi mojimi známymi, že po predstavení na mňa všetci zaútočili s otázkami. Vraj odkiaľ tak dobre poznám rodinu Růžičkovcov a tak ďalej. V dobrom mi závideli

.Po predstavení som počkala na chvíľu, keď budú obidvaja odchádzať. Už len z diaľky som sa pozerala, ako sa obaja nasilu tlačia do auta. Šťastnú cestu, priala som im v mysli. Nikdy by mi nenapadlo, že sa k nim dostanem tak blízko.

Skutočný príbeh: Ako som sa na chvíľu stala celebritou

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Ako som sa na chvíľu stala celebritou

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Žijem v trojici s manželom i milencom

Skutočný príbeh: Mŕtvi starkí nám dali zhora znamenie

Skutočný príbeh: Manžel stále robil, našla som si milenca

Skutočný príbeh: Manžel mi na Vianoce vrátil dcérky

Skutočný príbeh: Odpustila som mužovi nemanželské dieťa

Skutočný príbeh: Milujem syna svojej spolužiačky

Výber pre vás