Žila som v manželstve, v ktorom som nebola šťastná. Rodinu držalo pokope len zdravotne postihnuté dieťa. Môj manžel žil vo svojom svete, v ktorom malo okrem nás miesto aj sukničkárstvo, ponižovanie a alkohol. Až raz som po operácii dostala poukaz na liečebný pobyt v kúpeľoch...

Je známe, že tam vznikajú rôzne kúpeľné „manželstvá“. Aj mňa oslovilo na začiatku niekoľko mužov, a to ma dosť vystrašilo. Povedala som si: „Problémy nepotrebujem, mám ich viac než dosť!“ Prvý týždeň som nachádzala útočisko na izbe, do ktorej som sa uťahovala. Čítala som zamilovaný román, a tak trochu snívala. Moja spolubývajúca si na rozdiel odo mňa prišla užívať. Mohla si to dovoliť. Bola rozvedená, mala štíhlu postavu a skoro vždy, keď sa vrátila do izby, spustila, ktorý sa kde na ňu pozrel. Ja som sa na nej bavila a ona mi bola vďačná, lebo som bola dobrý poslucháč. Po týždni ma vytiahla na prvú zábavu. Vlastne to bolo na popud jedného pána, ktorý sa nám prihovoril pri večeri. Raz vytancoval jednu, potom zas druhú a mne sa to celkom páčilo. Okrem tancovania som s ním strávila veľa času pri rozhovoroch. Odrazu som mala dobrého poslucháča aj ja. Prebrali sme naše rodiny, zamestnania, hobby a keby nás nedelil veľký vekový rozdiel, neviem, či by sme toho neprebrali aj viac. Nastal čas rozlúčenia a ja som prvýkrát pocítila, že aj keď mi chýbalo moje dieťa, nechcelo sa mi domov. Pochopila som, že roky som klamala nielen samu seba, ale aj okolie, a že šťastie a hlavne šťastné manželstvo má inú podobu. Môj tanečník mi otvoril oči a pobyt v kúpeľoch mi pozdvihol sebavedomie, ktoré bolo roky zo strany manžela potláčané. Už som to viac nechcela znášať, a tak sme sa na môj podnet rozviedli.

Dva roky po rozvode som išla opäť do kúpeľov – tentoraz aj s kamarátkami. Raz mi počas obeda oči zablúdili k vedľajšiemu stolu. Videla som tam sympatického muža, ktorý niečo úžasné vyžaroval. Po obede mi kamarátka hovorí: „Videla si toho sympaťáka? Celý čas po tebe pokukoval!“ Nepriznala som, že ma jej postreh potešil. Takto sme si so sympaťákom vymieňali pohľady ponad taniere asi dva dni a potom sme sa stretli na tanečnej zábave. Keď ma prvýkrát požiadal o tanec, mali ste vidieť tie moje trasúce sa kolená! Myslela som si, že šanca u tohto muža je nulová. Sedela pri ňom totiž jedna pani, ktorá sa tvárila, akoby bola jeho pozorná manželka. Po zábave cestou na izbu sme z partie zostali len ja, on, moja spolubývajúca a prísediaca „akoby manželka“. Nechcelo sa nám ešte spať. Dohodli sme sa, že sa o päť minút stretneme na našej izbe. Našu novú známu sme zo slušnosti pozvali tiež, ale odmietla, čo nás celkom potešilo. Rozhovor bol veľmi príjemný a nenútený. Ešte príjemnejší však bol od chvíle, keď sa moja spolubývajúca ospravedlnila a išla spať. Opýtali sme sa jej, či jej nebude prekážať, keď si ešte poklebetíme. Neprotestovala, a tak naša debata trvala až do bieleho rána. Odrazu sa rozvidnievalo. Juraj mi vtedy povedal: „Mám chuť ťa pobozkať.“ Od tejto chvíle som už bola presvedčená, že táto noc nebola naša posledná. Mali sme pred sebou ešte dva týždne liečenia. Chodili sme na prechádzky, tancovačky, kúpalisko a o polnoci sa Juraj s paplónom v igelitovej taške nenápadne vkrádal do našej izby. Spával na zemi, držal ma počas celej noci za ruku a ráno zas nenápadne odchádzal do svojej izby. Boli to najkrajšie týždne v mojom živote. Pobyt sa začal krátiť. Obaja sme vedeli, že nás čaká realita. Každý sme bývali v inom meste, v inom kraji a mňa odrazu prepadla panika, že všetky sľuby, ktoré mi Juraj dal, po príchode domov vyprchajú.

No on tie sľuby dodržal! Povybavoval si všetko potrebné a po mesiaci prišiel za mnou a navždy! O rok sme sa počas návštevy u kamarátky z kúpeľov zasnúbili. Tá len žasla, a to ešte netušila, že o ďalší rok nám bude svedčiť na svadbe, ktorá sa konala v našich osudových kúpeľoch.

Skutočný príbeh čitateľky: V kúpeľoch sa mi zvrtol život

Výber pre vás