Keď po zákernej chorobe umrel náš otec, ostalo mame okrem bolesti i päť hladných krkov, rozostavaný rodinný domček a hypotéka. Ešte sme boli deti, ale brat Janko, chlapec pred maturitou, akoby dospel otcovou smrťou. Odmietol ísť na vysokú školu a aby mohol prispievať do rodinného rozpočtu, našiel si prácu v murárskej partii. Okrem toho ešte po víkendoch naverboval aj svojich kolegov na našu stavbu. Peniaze nikdy na nič nestačili, ale bez Janka by naša rodina ťažko prežila. Vzdal sa svojho vzdelania, mama bola nútená nájsť si druhú prácu a všetci sme sa museli uskromniť.

Prešiel rok a nám sa za pomoci brata začalo celkom dariť. Dom bol skoro hotový, finančná neistota už nebola taká veľká a život sa nám podarilo vtesnať do zabehnutých koľají. Janko však začal blednúť a chradnúť. Nechcel si priznať, že by sa cítil horšie ako predtým. Len naša mama sa potichu trápila. Jedného dňa to už nevydržala a donútila Janka absolvovať vyšetrenie. Výsledky zneli hrozivo – leukémia! „Poď so mnou,“ zavolal ma Janko jedného dňa na povalu. Cez strešné okná presvital ranný slnečný svit a všetko pôsobilo tajomne. Janko si kľakol a zaklopal po jednej drevenej lište. „Toto je čarovná lišta. Dobre si ju zapamätaj,“ usmial sa. „Ak by ti za mnou bolo jedného dňa veľmi smutno, stačí lištu vysunúť a nájdeš tam prekvapenie.“

Janko nás opustil dva mesiace po tejto udalosti. Chemoterapie, ani silná viera nepomohli pri jeho uzdravovaní. Život však išiel ďalej, aj keď bolo všetko oveľa ťažšie. Mama mala dve práce, ale i tak nestíhala platiť účty a k tomu živiť a šatiť štyri školopovinné dievčatá. Od Jankovej smrti prešli dva roky. Chodila som na strednú, snažila sa pomáhať brigádami. No potom mama stratila druhé zamestnanie. Všetko by sme prežili, ak by nebolo treba platiť hypotéku. Jedného dňa si nás mama zavolala do obývačky a oznámila nám: „Dievčatká moje, je mi to veľmi ľúto, ale domček budeme musieť predať.“ Toľko veľkých strát za taký krátky čas. Nemohla som sa s tým zmieriť. Postavila som sa a bežala na povalu. Chodievala som tam rozprávať všetky trápenia, radosti i starosti svojho života Jankovi, akoby tam stále býval.S plačom som si ľahla na podlahu a sťažovala sa na všetky neprávosti. Tak veľmi som chcela počuť Jankove povzbudivé slová, ale všade bolo ticho. Náhle sa môj zrak zastavil na lište v podlahe. Spomenula som si na jeho slová. Určite tam bude od neho nejaký odkaz. A možno i korálikový náramok, vždy mi ich kupoval. Rukami som pohladila lištu. Trochu sa zakývala. Zatlačila som, ale nič. Skúsila som ešte raz, väčšou silou. Lišta sa posunula a odhalila poklady – lístok a igelitové vrecúško, v ktorom bolo niečo zabalené v novinovom papieri. Vytiahla som malý lístoček, na ktorom stálo: „Milovaná mamička, drahé sestričky! Ak čítate tieto riadky, už nie som medzi vami. Peniaze, ktoré som vložil do vrecúška, sú pre vás. Šetril som si na štúdium z fušiek a odkladal to, čo mi ostalo z platu, ale viem, že tie peniaze už nebudem potrebovať. Vy ich využijete na potrebné veci. Chcem, aby ste vedeli, že som vás veľmi ľúbil, a ak existuje nebo, z neho sa na vás všetkých s ockom usmievam. Váš Jano.“

Otvorila som igelitové vrecko a vytiahla zakrútený novinový list. V ňom sa ukrývali peniaze, ktoré stačili na zaplatenie piatich splátok hypotéky, a päť náramkov z ružových korálikov.Od zvláštneho nálezu pod čarovnou lištou prešli už roky. Odsťahovala som sa k manželovi, ale do domu našej rodiny chodím pravidelne. Čaká ma v ňom milovaná mama, sestry a tajomná povala, do ktorej vždy ráno vchádzajú slnečné lúče ako znak toho, že Janko a ocko na nás tam hore z neba dávajú pozor.

Skutočný príbeh: Môj brat nás zachránil aj po svojej smrti

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Môj brat nás zachránil aj po svojej smrti

Súvisiace články

To je zmena! Schudla 70 kíl, na dvojča sa už nepodobá

Skutočný príbeh: Môj žiarlivý priateľ ma dal sledovať!

Výber pre vás