Šokujúce pohľady či reči ľudí ju dnes už netrápia

Keď som sa s Peťou stretla po prvý raz, zľakla som sa. Predo mnou stála krásna mladá žena a pýtala sa ma na cestu. Pristihla som sa, ako na ňu zízam. Nebola som sama, aj ostatní okoloidúci otáčali hlavou a celú si ju očami premeriavali. Bolo to jej na kosť vychudnuté telo, ktoré ako magnet priťahovalo naše pohľady. Čítame o anorexii, bulímii aj nezmyselných diétach, ktorými sa trápime, len aby sme zapadli do všeobecne uznávaného ideálu krásy, len aby sme sa zapáčili opačnému pohlaviu, len aby sa nás náhodou niekto niekde nespýtal: „Nepribrala si?“ Predstavte si svoje najobľúbenejšie jedlo. Sú to cestoviny? Čína? Kurča na ananáse, palacinky, čokoláda či čerstvé chrumkavé pečivo? Hocičo. A teraz si predstavte, ako sa na tú voňavú chutnú dobrotu pozeráte, ale nemôžete si dať ani kúsok.

Peťa má 27 rokov a robí si druhú vysokú školu. Ľutovať sa prestala už dávno, pracuje na sebe a spolu s lekármi hľadá príčinu a liečbu ochorenia, za ktoré pravdepodobne „vďačí“ šesťtýždňovému študijného pobytu. „Do USA som išla ako zdravý človek. Problém bol podľa mňa v tamojšej strave. S kamarátkou sme bývali na priváte u jednej panej, ktorá nám ‚varila’ iba fastfoody. Mala som sedemnásť a obmedzený rozpočet, preto mi nestačili financie, aby som jedávala inde. Na raňajky sme dostali praženicu s mletým mäsom, hranolčekmi a kečupom, na pitie pol litra koly. Domácu pani sme poprosili časom o jogurty. Vyšla nám v ústrety, ale dala si pozor na to, aby kúpila tie najlacnejšie, preto to s chuťou jogurtu nemalo nič spoločné. Zo začiatku mi bývalo z takejto stravy ťažšie, pretože doma sme mäso jedávali asi dva razy do týždňa. Nerozmýšľala som však vtedy nad tým, že ochoriem. Tešila som sa, že som po prvý raz vonku, bez rodičov, navyše som sa aj zaľúbila,“ začína svoj príbeh Peťa. Obedy v škole nemávali a na večeru im ich americká náhradná mama opäť pripravila polotovar. Horor nastal až na Slovensku. „S kamarátkou sme pribrali asi desať kilogramov. Po dvoch týždňoch som dostala silné hnačky a zápal priedušiek. Lekári mi nasadili troje antibiotík, tie mi však nezaberali. Štvrté, ktoré som dostala, mi spôsobili len to, že som nasledujúci polrok nemohla ísť na veľkú potrebu,“ spomína.

Po šiestich mesiacoch skončila Petra v nemocnici. Ako sama vraví, určenie diagnózy sa stalo behom na dlhé trate. „Najskôr bolo podozrenie na mononukleózu, teda vírusové ochorenie, ktoré najčastejšie postihuje slezinu a pečeň. Testy ju však nepotvrdili, ale naopak odhalili helikobaktera. Dostala som ďalšie antibiotiká, a potom sa to so mnou už viezlo. Jedávala som normálne, ale pociťovala som čoraz silnejšiu ťažobu na žalúdku. Ocitla som sa v začarovanom kruhu. Keď som nejedla, bolo mi zle, a keď som sa najedla, ešte horšie. Počas dvojtýždňového pobytu v špitáli mi urobili veľa vyšetrení a pečeňové testy ukazovali stále vysoké hodnoty. Na presnú diagnózu sa neprišlo. Keď ďalšie výsledky ukázali zápal pankreasu, nemocnica sa stala mojím druhým domovom,“ hovorí.

Americký spôsob stravovania Petru zničil. K tomu sa však pripísala aj psychika.

Aj v tomto prípade platí, čo odborník, to iný názor na ochorenie a spôsob liečby. Lekári sa napokon rozhodli zaviesť Petre trubičku do brucha, cez ktorú jej prúdila výživa. „Chceli, aby potrava obišla pankreas a tak ho nezaťažovala. Zostávalo mi však veľmi zle. Navyše som dostala infekciu a nastúpili aj vysoké horúčky. V tom čase som mala 39 kilogramov a kto ma stretol na chodbe, si myslel, že si poňho prišla samotná smrť. Po čase mi okolo vývodu začal vytekať hnis. Zmárali ma kŕče a trhajúca bolesť. Trvalo to osem rokov,“ dopĺňa Peťa. Nakoniec ju z rúk „zubatej“ vytrhla mama, ktorá jej našla špecialistu v hlavnom meste. Nechápal, prečo má vývod, keď môže prehĺtať. „Urobil mi vyšetrenie, ktoré potvrdilo, po prvý raz po troch rokoch, veľkú cystu na pankrease. Tá vraj ohrozovala môj život. Vysvetlil mi, že sa môže vstrebať, ale iba tvrdou diétou. Poslúchla som a po polroku mali pre mňa konečne potešujúcu správu. Mala som byť zdravá.“

Nič už teda nebránilo tomu, aby si aj Peťa pochutnala na výdatnom obede. Lenže jej žalúdok mal iné plány. Normálny, zdravý žalúdok by sa mal stiahnuť aspoň sedemkrát za minútu, ale ten Petin si iba oddychuje a nerobí nič. „Po jedle ma opäť začalo nafukovať a zvyšky zjedenej potravy sa mi vracali späť do úst. Bol to pocit neskutočnej ťažoby, akoby som zjedla skaly. Podstúpila som ďalšie vyšetrovacie maratóny, celiakia sa nepotvrdila, no doktor mi oznámil, že v tenkom čreve nemám dobre vyvinuté klky, ktoré pomáhajú tráviť potravu. A tak sa mi do lekárskeho záznamu prvýkrát dostala diagnóza malabsorpčný syndróm a dispepsia. Stručne a jasne – môj organizmus netrávi živiny a najväčší problém má s tukmi. Beztukovú diétu držím už viac ako šesť rokov. Už dávno som sa poriadne nenajedla a možno sa už nikdy nenajem.“

Od lekárov k liečiteľom

Túžba vyzdravieť poháňa Petru stále vpred. Za odborníkmi neváha vycestovať do Čiech i Maďarska. Vystriedala nielen viacerých gastroenterológov, ale aj iných odborníkov z radov psychológov či psychiatrov. „Keď som schudla, moje okolie bolo presvedčené, že mám anorexiu. Spočiatku som plakávala, brala som to veľmi osobne. Dlho som odmietala ísť k psychológovi. Nakoniec som si našla psychologičku, ktorá mi však spôsobila skôr depresiu. Pýtala sa ma, prečo sa mi chce zo všetkého, citujem, grcať, keď som vraj taká šťastná, ako jej tvrdím,“ prezrádza Peťa. Jeden nevydarený pokus ju však nezastavil a vyhľadala psychiatra, ktorý jej vysvetlil, ako jej ochorenie súvisí so psychikou: „Som veľmi citlivý človek, všetko si beriem na seba. Môj zdravotný stav sa zhoršuje spolu so stresom, do istej miery mi pomáha akupunktúra. Keďže mi trávenie nepracuje tak, ako má, potrava sa nespracováva. Nestrávená mi v bruchu kvasí, aj preto mávam kŕče a bolesti vystreľujúce až do chrbta.“

Predtým jedla Peťa všetko. Teraz už jedáva len ovocie a zeleninu varenú na pare. Najlepšie jej robí baklažán, brokolica, tekvica. „Doprajem si aj celozrnnú ryžu, zemiaky, niekedy čisté cestoviny, ryby. Ale aj pri týchto prehreškoch si musím dávať pozor. Stáva sa, že mi ich organizmus nespracuje a ďalších desať dní mám veľké problémy ísť na toaletu. No a, samozrejme, pociťujem ustavičný hlad. Plus – jedlo musím mať teplé. Aj nízkotučný jogurt z chladničky si zohrievam, studené by mi podráždilo žalúdok. Mojím najväčším želaním je dať si čerstvý biely chlieb hrubo natretý maslom a medom, ktorý zapijem kakaom.“ Petra tvrdí, že zvyknúť sa dá aj na šibenicu, takže všetko je len otázka zvyku, i keď nedobrovoľného. A nápadov! „Naučila som sa milovať sušené ovocie. Kúpila som si až tri sušičky. Sušené slivky, ananás, jablká či hrušky mi dodávajú veľa energie. V malej miere používam pri varení aj hroznový olej.“ Paradoxné je, že v skrini tejto statočnej mladej dámy by ste nenašli diétne kuchárky, ale možno až desaťtisíc receptov, po ktorých by „chňapli“ aj súčasné kulinárske celebrity. „Milujem vianočné pečenie. V novembri, keď začínajú vychádzať kuchárske časopisy, si všetky kúpim a vyberiem top 10 receptov, ktoré často kombinujem a dotváram podľa seba. Zimný čas od 19. do 24. decembra považujem za najkrajších päť dní v roku, keď takmer vôbec nevychádzam z kuchyne. Ochutnávača mi robí mama a takto spolu napečieme aj 14 druhov koláčov,“ šokuje Peťa.

Svoj život naďalej miluje, preto si ho aj patrične užíva. „Rada športujem. V zime lyžujem, v lete plávam, v čase voľna cvičím pilatesa. Zbožňujem chodiť do spoločnosti a cestovať, aj keď si musím občas pribaliť svoj špeciálny parný hrniec. V niektorých reštauráciách mi vyjdú v ústrety a pripravia mi jedlo tak, ako ich o to požiadam. Ak by si niekto myslel, že sa pánskej spoločnosti preto, ako vyzerám, vyhýbam, mýlil by sa. Je pravda, že každý z mojich priateľov sa ma priamo opýtal, či nerada jem, ale keď som im vysvetlila, v čom je problém, na moje prekvapenie to zobrali pokojne. Muži sú ku mne mimoriadne galantní,“ uzatvára s úsmevom.

Skutočný príbeh: Možno sa už nikdy nenajem

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Možno sa už nikdy nenajem

Súvisiace články

Najtučnejšia pubertiačka Británie: Pribrala 100 kíl za rok

Dcéra († 16) chudla spolu s matkou, o rok zomrela!

Výber pre vás