Moje lobelky však chytili druhý dych a krásne sa mi na balkóne vynímali. Ako každé ráno, i v tento deň som išla na balkón s krhličkou v ruke poliať ich.

Môj malý synček zostal stáť pri balkónových dverách. Ešte som sa ani nedostala ku kvetinám, keď tu zrazu sa dvere zatvorili, a aby malý na mňa lepšie videl, stal si ešte aj na parapet, chytil sa rúčky dverí a svojou váhou sklonil kľučku, čím sa mi dvere zatvorili úplne.

Takmer bosá, iba v šľapkách som zostala stáť na balkóne. Zmocnil sa ma nepríjemný pocit a oblial ma studený pot. Márne som sa mu pokúšala vysvetliť, ako má dať kľučku do správnej polohy. Po chvíli zbadal, že mi je do plaču, a tak začal plakať aj on. Nahla som sa cez balkónové zábradlie, no širokoďaleko nikoho a podo mnou riadna výška. Keď si predstavíte, že náš dom nie je podpivničený a pod nami je ešte prvé poschodie... Hotová katastrofa! Musela som však konať, pretože synčekov plač začal naberať na intenzite. Nechápal, čo sa vlastne stalo. A tak som zatajila dych a preliezla balkónové zábradlie. Radšej som si nepripúšťala, čo sa môže stať. Jednoducho som skočila. Našťastie som dopadla na zem v poriadku. Ale poviem vám, náraz to bol príšerný!

Ani neviem, ako som vstala zo zeme. Krútila sa mi hlava, bosá a mierne dezorientovaná som sa dotrepala k dverám bytu. Na tajnom mieste sme mali uschovaný kľúč od bytu. V tej chvíli sa mi to hodilo ako soľ. Rýchlo som skočila k dverám a odomkla si. Vybehla som na poschodie a namiesto výčitiek, ktoré som mala na synovu adresu v tom zmätku pripravené, som ho tuho objala a spolu sme si poplakali. Lobelky som ešte v ten deň zvesila z balkóna. Pevne verím, že sa mi takáto vec už nikdy nestane.

Skutočný príbeh: Musela som skočiť z balkóna

Výber pre vás