Boli sme tak trochu nesúrodý pár. Môjho priateľa ženy vždy obletovali. Ja som skôr taká sivá myška, ktorú chlapi jeho typu chcú mať vedľa seba, pretože ich vždy vypočuje. Peter je veselý a priateľský, nepokazí žiadnu zábavu, je to taký vodcovský typ. Dlho som si myslela, že náš vzťah funguje práve preto, že sa vzájomne dopĺňame. Bola som pre neho istotou pokojného rodinného zázemia, on pre mňa znamenal vstupenku do spoločnosti a zábavy. Dlho nám to takto vyhovovalo a celkom dobre fungovalo. Aj keď som občas trochu žiarlila. Prekážalo mi, že ho nemám len pre seba, že ho obletujú aj iné dievčatá a on s nimi na môj vkus niekedy až príliš okato flirtuje. Po troch rokoch spoločného života som mu navrhla, že by sme sa mohli vziať a mať dieťa. Peter nechcel o svadbe ani počuť, bránil sa, že keď nám to takto pekne funguje už tri roky, je svadba vlastne zbytočná. A dieťa? Po čase možno áno... Prestala som na neho naliehať, tému svadby a dieťaťa som vytiahla opäť až po pol roku. Možno preto, aby odvrátil pozornosť od sobáša, súhlasil nakoniec aspoň s tým, že vysadím antikoncepciu a budeme sa snažiť o bábätko. To sa nám podarilo na prvý pokus. Peter však už taký nadšený nebol. Očividne ho zaskočilo, že sa „to“ podarilo tak rýchlo. Zároveň si uvedomoval, že teraz bude cúvať ťažko. Asi pocítil že je v pasci, a to sa dosť podpísalo na jeho správaní.

Začal byť podráždený a čoraz častejšie býval s kamarátmi po večeroch v krčme. Že to neboli žiadni kamaráti, mi onedlho došlo. Peter trávil všetok voľný čas s inými ženami. Áno, nemal milenku, ale milenky! A ani sa to nesnažil nejako zastierať. Nosil domov tričká špinavé od rúžu, voňal dámskymi parfumami a dokonca s tými ženami predo mnou telefonoval. Pochopila som, že sa ma svojím správaním vlastne pokúša zbaviť. Chcel sa mi zhnusiť, aby som od neho odišla sama. Keď som sa s ním snažila porozprávať, odbil ma slovami, že bol taký vždy, iba ja som to nevidela. A keď sa mi to nepáči, mám vraj odísť. Dieťa je mu vlastne ukradnuté. „Chcela si ho ty, nie ja,“ povedal nemilosrdne. Došlo mi, že ma nikdy nemiloval. Na konci štvrtého mesiaca som naše bábätko potratila. Lekári mi museli vyvolať pôrod a dievčatko sa narodilo mŕtve. Vtedy za mnou Peter prišiel, aby mi povedal, že spolu už ďalej žiť nemôžeme, a aby som si po návrate zbalila veci a odsťahovala sa. Vďaka dieťaťu, ktoré sme spolu nikdy mať nemali, som spoznala, aký je môj priateľ v skutočnosti človek. Dnes mám muža, ktorý je jeho pravý opak a spoločne sa tešíme na narodenie nášho prvého potomka.

Skutočný príbeh:  Po potrate ma vysťahoval z domu

ncpz

Nový čas pre ženy

Ľudia a príbehy

Rubrika

Kvízy

Zdravá a štíhla

Móda a krása

Celebrity

Sex a vzťahy

Voľný čas

Astro

Video

Pluska.sk

Skutočný príbeh: Po potrate ma vysťahoval z domu

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Žijem v trojici s manželom i milencom

Skutočný príbeh: Vylákal ma do cudziny a vzal mi pas

Skutočný príbeh: Moja dcéra nafotila v zahraničí akty!

Skutočný príbeh: Zaľúbila som sa do ženatého muža

Skutočný príbeh: Manžel stále robil, našla som si milenca

Skutočný príbeh: Zblížila nás až dopravná nehoda

Skutočný príbeh: Vydala som sa v 50-ke a hneď dvakrát

Skutočný príbeh: Dobrodružstvo s milovníkom latexu

Skutočný príbeh: Ako som sa na chvíľu stala celebritou

Skutočný príbeh: Milujem syna svojej spolužiačky

Výber pre vás