Ako mladé bezstarostné dievča som mala veľa skvelých kamarátok, no jedna bola výnimočná. Vychádzala som s ňou najlepšie. Mala priateľa, s ktorým aj žila. Ja som ho poznala už roky predtým. Bol to milý chalan, ktorého som vždy vnímala iba ako kamaráta.

V kalendári svietil presne 5. december, keď sa niečo medzi mnou a ním zmenilo. S kamarátkiným priateľom som bola dohodnutá, že sa u mňa zastaví večer z práce po nejaké veci. Ja som len vybehla na dvor, otvorila bránu a dala som mu knihy, ktoré potreboval. Prehodili sme slovko-dve o spoločných kamarátoch a po desiatich minútach odišiel. Vrátila som sa dnu a vtom mi prišla esemeska. Písal mi. Vraj som dnes vyzerala úžasne. A takto sa to celé spustilo. Nevinným dopisovaním.

Trápilo ma, že kamarátka, ktorú mám rada, a s ktorou si tak rozumiem, o ničom nevie. Začala som mu naznačovať, že by som jej to mala povedať. Nemala som však odvahu ani silu postaviť sa pred ňu a pozrieť sa jej do očí. Na druhej strane sme sa s jej priateľom čoraz viac zbližovali a začali k sebe pociťovať silnú náklonnosť. Časom sa to už nedalo vydržať a začali sme sa stretávať. Veľa sme sa rozprávali. V hlave mi však vždy pobehovala ona. Prišiel čas, keď som bola prinútená postaviť sa jej zoči-voči. Prečítala si totiž esemesku, ktorú som poslala jemu. Znela takto: ,,Ahoj, miláčik, aj ty mi chýbaš, píšem ti z postieľky...“ Určite to vyznelo, ako keby sme spolu spávali, ale nebolo to tak.

Hneď večer mi potom volala, čo to malo znamenať. Všetko som jej vysvetlila. Dohodli sme sa, že sa na druhý deň stretneme. Tak sa aj stalo. Prišla som k nej a všetko od A do Z som jej vyrozprávala. Prečítala som jej všetky esemesky, ktoré mi písal. Bola som prekvapená, aká bola ku mne milá. Dokonca mi poďakovala. Spadol mi zo srdca obrovský kameň. Bolo by určite lepšie, keby som za ňou prišla prvá, ale stalo sa...

Stratila som kamarátku, stálo mi to za to? Túto otázku som si kládla pravidelne, odkedy sa rozišli a nám dvom sa otvorili cesty k sebe. Dnes sme stále spolu, spokojní a šťastní. Nebol to síce ľahký začiatok, museli sme spoločne prejsť a prekonať veľa nepríjemností a asi aj preto si teraz jeden druhého tak vážime. Priateľstvo s kamarátkou sa skončilo. Môžem povedať, že som ju úplne stratila. Výčitky svedomia už nemám. Pomohlo mi aj to, že som jej o všetkom povedala. Na jednej strane je to stále trocha ťažké, na druhej som nesmierne šťastná. Intenzita nášho vzťahu naberá na obrátkach, ktovie, čo nás ešte čaká...

Skutočný príbeh: Prebrala som kamarátke priateľa

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Prebrala som kamarátke priateľa

Súvisiace články

Bolo to strašné! Suseda mi zviedla manžela

Nikdy by som neverila, že sa vydám aj tretíkrát!

Výber pre vás