Pravda je taká, že niekedy sa pýtam, či nám to trošku neprerastá cez hlavu...

Vlastne ma na to naviedol moderátor českej televízie, u ktorého som bola na rozhovore, keď mi v Čechách vyšla knižka.

V čase krízy biznis upadá a majitelia barov dnes vyžadujú od dievčat čoraz viac. Presnejšie, sex. A mnohé to robia, lebo inak by nezarobili.

Dita je len jedna a ani do Moulin Rouge sa všetky pekné baby nepomestia. Ostatné sa predierajú, ako sa dá, aj s predsavzatím budem len tancovať a nič viac. Pre EVU odkryli tajné zákutia práce, na ktorú sa stále pozerá cez prsty. No hlavne toho, ako biznis kvitol pred rokmi a ako dnes už nič nestačí... Ani chlapom, ani zamestnávateľom. Dievčatá, s ktorými sme sa rozprávali, neposudzujeme, nechválime ani neodsudzujeme. Mnohé z nich sú z regiónov, kde je núdza o akúkoľvek prácu, a to, že si vybrali práve túto, je voľba, ktorej dôsledky si nesú samy.

Malý bar. Blikajúce svetlá, hlučná hudba a v strede baru tyč. Pri stoloch sedí väčšinou pri pive pár chlapov. Vtom vchádza Vivien, tentoraz oblečená ako zdravotná sestrička. Teda, polooblečená. Začína sa krútiť okolo tyče, vzápätí sa zdvíha hore, spúšťa, rozťahuje nohy... Krúti zadkom, usmieva sa, pomaly si vyzlieka vrchný diel... Chlipne a vyzývavo. Chlapom núka na tanieri to, po čom doma len tajne snívajú. Schádza z pódia a rýchlym krokom pritancuje k dvojici kamarátov. Prvému sadá do lona a pomaly sa vyzlieka tak, aby mal dobrý výhľad na jej prsia. Mladému mužovi sa to evidentne páči. Vivien sa postaví, vezme ho za ruku a vedie k tyči. Tancujú spolu, chlapec hádže zábrany za hlavu a vyzlieka sa. Sám. Dáva si dolu tričko aj nohavice, napokon aj spodky. Vidieť všetko. Barom sa ozýva piskot a potlesk.

Ešte pred troma rokmi bola Vivien obyčajná baba, ktorá makala za pásom vo fabrike. „Chýbali mi peniaze, a tak som si povedala, že zmením život k lepšiemu,“ smeje sa sympatická kočka z Považia. „Do rúk sa mi dostali akési reklamné noviny. Hľadali gogo tanečnice.“ Hoci o tom, čo to znamená, nemala ani poňatia, zavolala tam. „Pán na druhej strane mal veľmi milý hlas, čo ma povzbudilo. Do baru som sa šla najskôr porozprávať. Mala som z toho riadne stresy, a tak som prišla do mesta na stretnutie o dve hodiny skôr. Ale to len preto, lebo som si šla do iného baru najskôr vypiť,“ spomína s úsmevom.

Keď prišla do baru, zažila šok. „Majiteľ mi pripomínal Usámu bin Ládina. Mala som blbý pocit. Nejako som to prekonala a hneď večer som začala tancovať – oblečená, lebo predsa gogo tanečnice sa nevyzliekajú. Lenže baby, čo robili striptérky, ma prehovorili, aby som začala tancovať striptíz aj ja, že omnoho viac zarobím. Vôbec som nevedela tancovať pri tyči a nemala som žiadne oblečenie okrem plaviek. Našťastie ‚Usáma’ mal všetko. A tak som začala makať.“

„Keď som mala prvýkrát pri tyči ukázať prsia a potom sa za závesom vyzliecť donaha, bolo to strašné. Veľmi som sa hanbila. Musela som si vždy vypiť, aby som mala akú-takú náladu. Nohy som mala samé modriny od toho, ako som sa učila tancovať.“ Trvalo asi dva mesiace, kým si Vivien začala veriť. To však nebol jediný problém. V bare nebol dobrý kolektív. Vivien sa navyše ako nová zákazníkom páčila a ostatné striptérky na ňu začali žiarliť. „Žalovali na mňa majiteľovi, že im preberám zákazníkov. Vydržala som tam dva týždne. Potom otvorili bar v neďalekom meste a ja som tam ostala tancovať skoro rok.“

„Keď som začínala, dalo sa perfektne zarobiť, aj 700 eur za týždeň. Dnes už nie. Biznis nám kazia priváty, kde baby robia všetko a za málo peňazí. Chlapi potom nechcú dať 34 eur za striptíz, keď na privátoch za to majú ‚kompletku’. A neraz aj bez ‚gumy’.“ Mnohých klientov zaujíma, čo dostanú za „závesom“ za tých 34 eur.

Podľa Vivien to aj tak napokon závisí od samotnej striptérky. Jedno je však isté – sex a „fajka“ to nebude. „To sa nesmie, ja dovolím chlapom, aby ma hladkali po rukách, a keď sú mi sympatickí, aj po prsiach,“ hovorí. Ale dodáva: „V poslednej dobe je to iné. Majitelia barov vyžadujú stále viac a chlapi tiež. Sú bary, kde sa v noci normálne tancuje a nadránom ide baba so zákazníkom do hotela a poskytne mu sex.“ Keďže nejde o klasickú prostitútku, ale o tanečnicu, platia za sex s ňou viac ako za klasickú hodinu v „bordeli“.

„Je na každej striptérke, či to bude robiť, alebo nie.“ Vivien sa prvýkrát dala nahovoriť na jednej akcii na Orave. Hovorí, že takáto výhodná ponuka sa neodmieta. „Boli to vtedy také prachy, že by som bola hlúpa, keby som to odmietla. Za peniaze som si nakúpila pekné veci a niečo som si odložila.“ A potom to už šlo. Práve táto práca „navyše“ sa sympatickej babe s vypracovanou postavou takmer stala osudnou.

„Raz som bola na akcii s viacerými chalanmi. Jeden z nich chcel sex, zaplatil a ja som po skončení odišla domov. Lenže potom som zistila, že si ma natočili na mobil, vyrobili dévedéčka a začali ma vydierať. Bolo to strašné. Bola som z toho taká vystrašená, že som na istý čas radšej zdrhla do zahraničia.“

Keď všetko utíchlo, vrátila sa a znovu začala tancovať. Pri robote sa stretáva s kadejakými chlapmi. Peknými, dobrými, bohatými, aj čudákmi.

„Keď som pred časom bola v hoteli s jedným pripitým mužom, namiesto sexu sme v jednom kuse doslova zápasili. V izbe mal ešte aj dvoch veľ kých psov, ktorých som sa bála. Keď ma chytil pod krk, nebolo mi všetko jedno.“

Nerada spomína aj na súkromný striptíz so synom jedného slovenského politika. „Je síce bohatý, ale správanie má ako sviňa,“ nedáva si servítku pred ústa. „Bol drzý, chcel ‚fajku’ a ponúkal mi za ňu neuveriteľných 5 eur. Myslela som, že ho na tom striptíze zabijem.“ S „papalášmi“ má viac skúseností. Majiteľ jedného baru, kde robila, dostal ponuku pre dve dievčatá. Na týždeň mali vycestovať do zahraničia a politikom robiť spoločnosť. Preložené medzi riadkami, nešli tam na okrasu. „Jasné, že sme s nimi museli spávať vždy, keď si zmysleli. Hoci sme mali všetko zadarmo – cestu, ubytovanie aj stravu, viac som na takúto akciu nešla. Toto ma nebaví,“ priznáva Vivien, ktorá za túto akciu dostala pred dvoma rokmi 33-tisíc korún, teda takmer 1 100 eur.

Keby ste doma tancovali striptíz frajerovi, ktorý si ide oči vyočiť a sleduje každý váš pohyb, určite by vás to vzrušilo. No Vivien len záporne krúti hlavou. „Nie, mňa takíto chlapi nedokážu vôbec vzrušiť, naozaj nie.“

Na otázku, čo jej táto robota dáva, sa zamyslí: „Hlavne slobodu, tú fi nančnú. Neviem si predstaviť, že by som mala žiť z tých pár eur, ktoré zarobí napríklad moja mama.“ Napriek tomu myslieť si, že takýto život na žene nezanechá stopy, je naivné. „Môj vzťah ku chlapom sa zmenil a môžem povedať, že k horšiemu. Všetci od vás chcú len sex, a to mi ide strašne na nervy. Priznávam, že chlapov niekedy doslova nenávidím.“ Vďaka tejto robote prišla aj o niekoľ ko kamarátok. „Ale,“ ako hovorí, „na druhej strane, bez nich sa žiť dá, ale bez peňazí nie.“ Aj napriek všelijakým skúsenostiam tancuje a chodí s klientmi „von“ i naďalej. Občas, keď má na nich náladu. O jej „biznise“ vedia dokonca aj rodičia. „Najskôr sa hnevali, prosili ma, aby som si našla normálnu robotu. Teraz si už zvykli. Vedia, že som tvrdohlavá a nič s tým nenarobia,“ krčí plecami. Vo voľnom čase Vivien veľa cvičí, pekné telo je predsa jej pracovný nástroj.

Vivien je jedna z mála, ktoré hovoria šokujúco na rovinu a rozhodla sa neschovať za pseudonym a ilustračnú fotku. Nie všetky striptérky, resp. spoločníčky si to môžu dovoliť. Či už kvôli rodine, alebo existencii dvojakého života, o ktorom vlastne nik netuší. Lea je od Michaloviec a vraví, že rodičia by ju prizabili: „Mala som celkom fajn robotu. Ale keď mi kamarátka napísala, že tancuje a koľko zarába, vedela som, že toto je to pravé orechové,“ spomína na svoje začiatky. Paradoxne, keď začínala a nevedela vôbec tancovať, zarábala najviac. To bolo pred troma rokmi v Nemecku. Robota bola celkom dobrá, bývanie otrasné. V izbe, kde spala s kamarátkou, nebolo ani okno a kúrili si len elektrickým ohrievačom. Aj si poplakala, ale vydržala. „Vycestovali sme cez agentúru. Keď som šla na súkromný striptíz s kolegyňou Rumunkou, ostala som v šoku. Roztiahla nohy a nechala sa ‚vylízať’ pred mojimi očami. Až vtedy som pochopila, o čom je táto robota. Ja som to nerobila a ani kamarátka nie.“

Paulína je z dedinky pri Poprade a tiež ju zlákali peniaze, ktoré sa dali vonku zarobiť. Rodičom povedala, že ide na brigádu. „Za tri týždne som zarobila stotisíc korún, teda 3 319 eur. Pamätám sa, že keď som v tom čase zamenila eurá, neverila som vlastným očiam, že mám zrazu za taký krátky častoľ ko prachov. Vrátila som dlhy, nakúpila si veci a žila ako kráľovná. Také prachy som už nikdy potom nezarobila,“ priznáva.

Keď sa pýtame na najveselší zážitok, dievčatá sa prehýbajú od záchvatov smiechu. Žiaľ, zverejniť by sa nedali, ani keby sme ich zaliali do špeciálnej ochrannej fólie. Tak aspoň jeden od Mirky: „Raz som tancovala pri tyči. Neďaleko stál môj klient a ‚robil si to’. Keď to zbadal majiteľ, nabehol k nemu, chytil ho za golier a surovo vyhodil. Tak som sa smiala, že som to ledva odtancovala.“ Vzruší ich niekedy, keď tancujú nahé pred chlapmi? „Ale áno, občas. Najmä, keď je to pekný muž. Veď som mladá zdravá žena,“ usmieva sa Paula. Najhorší zákazníci sú vraj Turci. „Je ich veľa predovšetkým v Rakúsku a nechcú púšťať peniaze. Chcú hlavne sex a najlepšie zadarmo.“ Peklo pekelné však zažila aj Sisi v Taliansku. „Jeden zákazník – veľ ký, tučný – ma na súkromnom striptíze takmer znásilnil. Márne som kričala, bránila sa. Nik ma nepočul, lebo tam revala hudba. Ledva som utiekla.“

Mimochodom, ani keď máte v cudzine šéfku Slovenku, slušné zaobchádzanie nie je samozrejmosťou. „Každá tanečnica má za noc fixný plat – všade je to iné. Napríklad 50 eur plus to, čo si zarobíme tancovaním alebo pitím drinkov. A práve ten fi xný plat nám šéfka odmietla vyplatiť. Stiahla nám ubytovanie, dovoz autom do práce, ktorý mal byť zadarmo. Boli sme však rukojemníčkami, mala aj naše letenky. Revali sme celou cestou domov,“ rozpráva Mirka. A Lea dodáva: „Doma je doma. Boli sme s kamarátkou v Nemecku, odkiaľ nás po troch dňoch vyhodili, lebo všetky baby niečo brali a spali s majiteľom. My sme nechceli, tak sme nezarábali. Nemali sme ani na cestu domov. Vtedy som si povedala – už žiadne zahraničie.“

Pri rozlúčke s dievčatami vyrukujem ešte s poslednou otázkou. Čo by ste robili, keby sa vaša dcéra rozhodla ísť vo vašich šľapajach? Odpovie mi len jediná, Lea: „Božechráň.“

Skutočný príbeh: Striptérky verzus spoločníčky

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Striptérky verzus spoločníčky

Súvisiace články

Smiem prosiť? Predveďte mu nezabudnuteľný striptíz

Výber pre vás