A ako to už býva, v paneláku si ich krik užívali aj susedia okolo nich. My sme s rodičmi bývali pod nimi. Keď sa začali hádať, bolo to ako prenos z nejakej reality show. Vždy som sa ráno čudovala, keď nastupovali do auta, že sa dokážu tváriť akoby nič, akoby si všetko vysvetlili a pochopili, že sa majú radi. No keď prišli večer domov, bol znova oheň na streche. Ona už nemala na hádky ani poriadny dôvod a on zabudol na všetko, čo ju robilo šťastnou. A tak sa každý večer niesol v znamení dokazovania, kto je vlastne nešťastnejší s kým.

Raz v sobotu sa vrátili spolu z nákupu. Bola som so psom práve vonku, tak som im podržala dvere a prehodila pár susedských fráz. Všimla som si, že okrem bežného nákupu sused nesie asi dve krabice plné jogurtov. Trochu som sa čudovala, že tak veľa, ale veľkú pozornosť som tomu nevenovala. Večer sa začal klasikou, najprv bolo počuť len krik, prečo sa on ako chlap nemôže zdvihnúť z gauča a začať niečo robiť, potom sa pridal už aj buchot. Bolo to dosť divné, hádavali sa, to áno, ale veci po sebe nehádzali. No teraz to bolo iné. Suseda zbehla zo schodov rýchlosťou blesku a sused len ostal stáť s rukami opretými o zábradlie schodov. Všetko som sledovala odo dverí. Nedalo mi a šla som za susedom, veď sme mali celkom fajn kamarátsky vzťah. Pozrel sa na mňa a pozval ma ďalej. Prekročili sme prah bytu a všade v kuchyni boli na stenách mastné fľaky. Na zemi boli kelímky od porozbíjaných jogurtov. Došlo mi, čo sa tu asi odohralo... Sused si sadol na zem, oprel si hlavu a zapálil si cigaretu. „Skoro dvadsať rokov som v tomto byte nefajčil, nedovolila mi to.“ A upriamil pohľad na stenu v kuchyni. Ticho som tam stála a počúvala ho. „Chcela, aby som porobil police tam nad sporákom, vraj na koreniny. No mne sa nikdy nechcelo. Mal som aj vymaľovať, ale vždy som hovoril, veď načo, aj tak sem nikto okrem detí nechodí. A tak mi dnes povedala, že keď sem nikto nechodí, tak mi nebudú prekážať ani jogurty na stene.“

Chvíľu sme tam stáli a potichu sa pozerali na tú spúšť. Potom povedal: „Vieš čo, ja som taký somár, veď ja ju mám rád! Je to jediný človek, ktorý ma dokáže prinútiť k tomu, aby som niečo robil.“ Vstala som a povedala: „Tak jej to dokáž.“ Pozrel sa na mňa a zahlásil: „Tak ja teda idem kúpiť farbu.“ Asi o hodinu sme sa stretli v jeho byte, prezlečení do teplákov a rozhodnutí, že to tam vymaľujeme. Na moju otázku, prečo práve slabo oranžová farba, mi sused povedal, že kedysi svoju manželku volal broskynka a jej sa to vždy veľmi páčilo. Namontovali sme aj pár malých poličiek nad sporák na koreniny. O štvrtej nadránom bolo všetko hotové. Po pár hodinách spánku a slabých raňajkách som sa išla pozrieť k susedovi do bytu. Ten už nasťahoval kuchyňu späť a upratoval v zásuvkách. Keď poobede prišla jeho manželka domov, uvidela všetku tú parádu. Neviem, čo presne sa u nich dialo a čo všetko si povedali. Ale odvtedy sa v paneláku spáva oveľa lepšie. Teda aspoň sa nado mnou nikto neháda.

Skutočný príbeh: Susedom som zachránila manželstvo

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Susedom som zachránila manželstvo

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Rómeo z inzerátu sa zmenil na obludu

Skutočný príbeh: Podvádzala som dvoch mužov naraz

Skutočný príbeh: Novú lásku som spoznala vďaka úrazu

Výber pre vás