Edita (45) sa po ťažkej nehode opäť zamilovala do manžela

Ľuboš (42) sa stal otcom dvojročného Daniela, môjho syna z predchádzajúceho manželstva. Naša rodina sa stala úplnou po narodení dcéry Sašky, ktorá má teraz 18 rokov. Po šiestich rokoch sme sa vzali. Pracovala som ako farmaceutka, Ľuboš bol medik. Deti zbožňovali svojho otca a boli sme šťastná rodinka. Potom, v marci 2005, zaklopal u nás doma policajt – a môj život sa navždy zmenil.

Ľuboš nabúral s motorkou po ceste z práce. Najprv som si myslela, že je mŕtvy, takže keď som sa dozvedela, že je v nemocnici, cítila som obrovskú úľavu. No nie na dlho. Nikdy nezabudnem na deň, keď som ho uvidela v nemocnici. Hlavu mal opuchnutú a pokrytú krvou,z úst, nosa a hrude mu vychádzali rôzne trubičky a káble. Lekári mi povedali, že okrem zlomených rebier, prerazených pľúc a takmer odseknutého jazyka utrpel aj rozsiahle krvácanie do mozgu. Šesť dní ležal v kóme a keď sa prebral, zdalo sa, že je zmätený a rozrušený. Pokým jeho dlhodobá pamäť bola v poriadku, na to, čo naposledy jedol, si spomenúť nedokázal. Lekári nevedeli povedať, či budú zmeny dočasné alebo trvalé, ale v tom čase som bola vďačná už len za to, že prežil.

Takmer po dvoch mesiacoch v nemocnici ho konečne pustili domov. Až na to, že potreboval barlu, sa jeho telo zotavilo veľmi dobre. Ale zrazu mi došlo, ako veľmi sa zmenil. Hoci aj najmenšie detaily, ako napríklad o pár minút neskôr podávaná večera či strata televízneho ovládača, ho neskutočne rozčúlili. Rozbíjal nábytok, kričal na mňa, ale aj na deti a raz dokonca hodil televízor cez celú izbu. Bol netrpezlivý, náročný, ale aj pre seba samého nebezpečný, nechával hrnce na zapnutom sporáku či tečúcu vodu vo vani aj vtedy, keď odišiel z bytu. Jeden deň bol celý vysmiaty, naťahoval sa s deckami a mňa pri tom objímal. Ďalší deň bol nahnevaný a frustrovaný, stále nespokojný. Nevnímal svoje správanie ako čosi nevhodné a nedokázal pochopiť, prečo sa naň hnevám. Strávila som hodiny vyplakávaním sa priateľkám do telefónu.

Po pár mesiacoch začal pracovať na plný úväzok ako pomocný pracovník. Ja som sa mohla tiež vrátiť do práce, čo konečne prinieslo tak veľmi potrebnú finančnú a emocionálnu úľavu. Starý Ľuboš sa pomaly vracia späť. Vďaka terapii zameranej na pamäť a pozornosť sa jeho agresívne výbuchy objavujú oveľa menej často. V súčasnosti je náš spoločný život takmer normálny – aj keď to nie je vždy celkom jednoduché.

Keď v amoku kričí, že ma nemiluje, pôsobí ako niekto iný, cudzí. A už ani nemá reálny pojem o význame peňazí – po nehode sa neskutočne zadlžil. Niekedy sa cítim osamelo. Chýbajú mi naše dlhé rozhovory, keďže teraz už Ľuboš nevydrží dlho hovoriť. A keďže sa musíme držať zabehnutých koľají a rutiny, do úvahy neprichádza žiadna spontánna aktivita a zmena v programe. Ale má to aj pozitíva. Jeho terapia zahŕňa aj lekcie varenia a maľovanie na sklo. Nikdy predtým nebol kreatívny typ, no teraz si tvorenie užíva.

Krátko po nehode mi sociálna pracovníčka povedala, že veľa manželstiev poranenie mozgu nevydrží. Viem to pochopiť, ale nikdy som nezvažovala odchod. Aj keď som prisľúbila „v dobrom aj v zlom“, nie je to sľub, ktorý ma pri ňom drží – je to láska. Až keď som bola tak blízko tomu, že ho stratím, som si uvedomila, ako veľmi ho mám rada. A keď mi povie, že ma miluje, stále mám pritom ten príjemný šteklivý pocit. Jeho mozog sa možno zmenil, no jeho srdce nie.

Láska naozaj dokáže aj hory prenášať

Edita je navyše neuveriteľne silná žena, ktorá sa nenechala odradiť ani ťažkým stavom svojho milovaného manžela. Čo sa týka motocyklistov, nie nadarmo sa im hovorí darcovia orgánov, väčšina nehôd sa pre nich končí fatálne. Ľuboš mal šťastie.

Skutočný príbeh: Po ťažkej nehode sa opäť zamilovala do manžela

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Po ťažkej nehode sa opäť zamilovala do manžela

Súvisiace články

Môj muž ma celý čas podvádzal, ale taký koniec nečakal!

Na môjho chlapa sa nemôžem spoľahnúť: Zabudol na vlastného syna

Prvé manželstvo bolo trápenie, vydala som sa aj druhýkrát

Výber pre vás