Prvá láska je vraj najkrajšia. Tá moja prišla celkom nečakane, ešte v ére voňavých papierových listov. V škole som nevynikala v matematike, ale zato som bola dobrá v slohu. Všetci o tom vedeli. Raz ma spolužiačka zaskočila požiadavkou: „Nenapíšeš môjmu novému objavu pár drobností? Ako beží škola, čo nové v meste a tak? Veď vieš, že mne to tak nejde a chcem ho zaujať.“ Vybalila to na mňa ako hotovú vec a skôr ako som stačila zareagovať, už jej nebolo. Chvíľu som váhala. Nakoniec som napísala celkom dlhý list. Martina bola spokojná, ale sotva mi poďakovala. Všetko som po čase zahodila za hlavu. Po mesiaci prišla Martine odpoveď. Peter, ako sa ten „nešťastník“ volal, odpísal. Krátko, ale neskutočne krásne. Zaskočili ma jeho úprimné slová. „Musíš mu opäť odpísať. Ešte aspoň raz! Dokopeš ho k stretnutiu a potom už nemusíš písať,“ žobronila Martina.

Musím alebo chcem? Jeho vety mi stále vírili v hlave a srdce priam pišťalo po jeho odpovedi. Viete si predstaviť, že kolená sa mi vtedy podlomili z obyčajného roztraseného písma? A tak som odpísala. O niečo dlhší list. Petrova odpoveď prišla tentoraz oveľa skôr a návrh na stretnutie bol na svete. Príde vraj navštíviť do mesta starých rodičov. Nelenil, napísal miesto aj čas. Martina sa začala na rande celkom verejne a okato pripravovať a v triede panovalo mierne vzrušenie. Nikto nevedel, kto je autorom listov, okrem nás dvoch. Deň D nastal. Dodnes neviem, ako mi to napadlo, ale odrazu som sa skrývala opodiaľ a sledovala stretnutie. Zvítanie bolo rozpačité. Zamierili do mojej obľúbenej cukrárne. Majetnícke správanie Martiny ma nahnevalo a s boľavým srdcom som odišla preč.

Pondelky som do školy vždy meškala. Tak to bolo aj vtedy. Dobehla som zarovno so zvonením. Na stole ležala obálka s mojím menom. Písmo som spoznala hneď. Vysvitlo, že Peter v rozhovore s Martinou darmo hľadal moje slová. Rýchlo pochopil. Martina sa priznala. S ťažkým srdcom mi odovzdala list. Začala som si s Petrom písať. Pod vlastným menom. Odhalila som svoju dušu a stretnutia sa stali pravidelnými. Neostali sme spolu síce do konca života, ale boli to krásne štyri roky. Prvá láska je tá najkrajšia a ja dodnes rada vyťahujem listy zviazané belasou stužkou.

Skutočný príbeh: Zaľúbil sa do mňa vďaka malému podvodu

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Zaľúbil sa do mňa vďaka malému podvodu

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Najčudnejší pracovný pohovor môjho života

Skutočný príbeh: Najčudnejší pracovný pohovor môjho života

Skutočný príbeh: Môj brat nás zachránil aj po svojej smrti

Skutočný príbeh: Vychovala som dieťa cudzej ženy

Skutočný príbeh: Sokyňa v láske sa stala mojou kamarátkou

Neverila by som, že ma môj veriaci manžel bude podvádzať

Spoveď nešťastnice: Internet zo mňa spravil sexmaniačku

Skutočný príbeh: Sokyňa v láske sa stala mojou kamarátkou

Výber pre vás