Mala som kamarátky, ktoré sa zaplietli s mužmi so záväzkami a vždy som sa na ne pozerala cez prsty a mala plné ústa poučení o tom, že to nie je správne a ubližujú tým sebe aj iným. Až kým...Som nestretla jeho.

Bol upršaný deň a ja som nakupovala. Tlačila som pred sebou obrovský vozík a motala sa v uličke s ovocím a zeleninou. Keď som išla položiť na váhu vrecko s pomarančmi, ako naschvál sa mi pretrhlo a všetky sa rozkotúľali. „Slečna, to má byť nejaký teroristický útok? Alebo len hádžete nepriateľovi namiesto polien pomaranče pod nohy?“ Zachytila som pohľad zrelého mužas jemnými šedinami, ktorý ku mne vystieral ruku a podával mi popadané pomaranče. Jeho veľké dlane ma ohúrili, zmestili sa mu do nich takmer všetky. Rozpačito som sa poďakovala a zo žartu som prehodila, že to je len taká finta, aby si ma niekto všimol... A potom sme sa opäť stretli pri pokladnici. „Už zase som si vás všimol, a to ani nemusíte rozhadzovať pomaranče,“ usmieval sa spoza vozíka. Zaplatila som prvá a počkala na neho. „Pozývam vás na kávu,“ povedal úplne nenútene. Neodolala som. Pri káve sme prebrali všetko možné, ale do príliš súkromných záležitostí sme nezachádzali. Spomenul, že má dve deti, o manželke ani slovo, ani obrúčku nemal na prste. Ja som o sebe neprezradila takmer nič a možno práve to ho priťahovalo. Veď sa vraví, že práve nevylúštená tajnička je zaujímavá. Rozlúčili sme sa, vymenili sme si emailové adresy, on mal totiž stavebnú firmu a ja som sa práve chystala prerábať byt.

Ešte v ten večer mi napísal. Vraj kedy sa zase stretneme pri pomarančoch. Páčil sa mi. Odhadovala som, že je možno o 10 rokov starší. Pôsobil vyrovnane, usporiadane, bol spontánny a šarmantný. Odpísala som mu. Vymenili sme si zopár emailov, potom sme sa stretli. Neskôr ma pozval na víkend do hôr. Tam sme sa prvýkrát milovali. Bola som zaľúbená až po uši, nevedela som si ho zakázať. Po čase ma však začalo trápiť, že sa musíme skrývať. Bolo to nedôstojné, hoci to malo tú vzrušujúcu príchuť zakázaného. Bála som sa pýtať, čo bude s nami ďalej, nechcela som niečo pokaziť. Až raz sa všetko rozlúsklo. Manželka mu na to prišla a on sa rozhodol sekať dobrotu. Pol roka sa mi neozýval. A potom sa ozval znova. A sme tam, kde sme boli! Som šťastná, že ho mám, aj keď nie celého. Bez neho to bolo ešte horšie. Do ničoho ho nenútim, nikam ho netlačím. Ak sa jedného dňa rozvedie, tak len preto, že to bude sám chcieť. Hoci presne to je to,o čom doma tajne snívam, keď plačem do vankúša.

Skutočný príbeh: Zaľúbila som sa do ženatého muža

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Zaľúbila som sa do ženatého muža

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Žijem v trojici s manželom i milencom

Skutočný príbeh: Manžel stále robil, našla som si milenca

Trojnásobná vdova Janka: Neviem, prečo ma Boh tak skúša

Skutočný príbeh: Ako som sa na chvíľu stala celebritou

Skutočný príbeh: Milujem syna svojej spolužiačky

Výber pre vás