Dcéra mojej kamarátky Jarka nikdy netušila, že spozná svojho „sploditeľa“ za takých zvláštnych okolností. Na medzinárodnom kongrese archeológov v Londýne pracovala ako tlmočníčka. Hovorila niekoľkými jazykmi aj napriek tomu, že vyrastala len s matkou a peňazí nemali nikdy nazvyš. Mamička pre ňu vždy robila prvé aj posledné. Investíciu do vzdelania považovala za veľmi dôležitú. Svoju kariéru kedysi musela práve kvôli narodeniu Jarky zanechať. Vo štvrtom ročníku na gymnáziu totiž nečakane otehotnela so spolužiakom. Ten však o dieťati nechcel ani počuť. Jarkina matka však na interrupciu nešla. Odsťahovala sa s rodičmi a o pár mesiacov sa jej narodila dcéra. Otcovi dieťaťa o tom nikdy nedala vedieť. Vychovávala malú, tešila sa z jej úspechov a občas si v novinách prečítala niečo o bývalom priateľovi, ktorý sa stal uznávaným odborníkom v oblasti archeológie. Nikdy by si nepomyslela, že sa s ním ešte niekedy stretne.

No vráťme sa na kongres. Po náročnom dni nasledoval večierok. Jarka si všimla, ako sa na ňu neustále pozerá istý doktor archeológie. Na svojich štyridsaťštyri rokov vyzeral veľmi mlado. Jarka mala vtedy dvadsaťpäť a žiadnu známosť. Keď dotlmočila, pozval ju na pohárik. „Volám sa Juraj Holý,“ predstavil sa jej s úsmevom. „Ja som Jarka Kolárová,“ odvetila. Jurajovi hneď ožila spomienka na niekdajšiu študentskú lásku s rovnakým priezviskom a na chvíľu sa myšlienkami vzdialil. „Haló, ste tu ešte?“ spýtala sa zvedavo. „To vás prekvapilo moje priezvisko? Je po mamine,“ zasmiala sa. „Po mame?!!“ očervenel Juraj. A potom sa dievčaťu zahľadel uprene do tváre. „Slečna, nebudem veľmi drzý, ak sa vás opýtam na váš vek a vašu mamu?“ osmelil sa. „Vôbec nie. Narodila som sa pred štvrť storočím a mám len mamu, pretože jej priateľ a spolužiak z gymnázia si ma vraj neprial. Vlastne o mojej existencii ani nevie. Po maturite sa prestal o mamu zaujímať. Chcela som ho vypátrať, ale rozmyslela som si to,“ prezradila smutne. Spýtala sa, či jej mamu pozná. Juraj stál ako prikovaný a až po hodnej chvíli sa pozrel mladej žene do očí. „Vyzerá to tak, že po tom sebcovi, ktorý vás nechcel, nebudete musieť pátrať. Som to pravdepodobne ja.“

Bol to šok pre oboch. A nakoniec aj pre moju kamarátku. Jarka si totiž práve nájdeného otca priviedla z kongresu domov. Najskôr mu síce vyčítala jeho nezáujem o mamu, ale potom mu odpustila. Žiadna svadba bývalých milencov sa síce nekonala, ale Jarka našla v meste, v ktorom pracovala, zázemie. I také sú niekedy cesty osudu.

Skutočný príbeh: Zapozeral sa do vlastnej dcéry

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Zapozeral sa do vlastnej dcéry

Súvisiace články

Príbeh čitateľky: Dieťa chcem, ale spoločný život nie!

Skutočný príbeh: Nechala som sa bláznivo zviesť

Spoveď čitateľky: Nedokážem sa vzdať ženatého muža

Výber pre vás