Takto sa to opakovalo niekoľkokrát do mesiaca. To, čo som zúfalo potrebovala, nebolo na žiadnej poličke. Stretnutie s inou osobou. Krátky rozhovor s personálom pri pokladni by bol vrcholom môjho dňa, hoci by som im klamala o plánoch stretnúť sa v ten deň so známym, pretože aj cudzincovi som sa hanbila priznať, že žiadnych priateľov nemám. Možno to znie ako príbeh staršej osoby. No ja nie som stará. Som 38-ročná slobodná matka päťročného syna a posledných päť rokov sa každodenná návšteva obchodu stala mojou najvýznamnejšou spoločenskou činnosťou. V tomto období roka robím všetky nákupy cez internet, pretože jednoducho nemôžem uniesť pohľad na to, čo znamenajú Vianoce pre väčšinu ľudí. Je to neznesiteľné.

Osamelosť bola tou najťažšou časťou môjho života slobodnej matky. Tieto pocity sú najintenzívnejšie na Vianoce. Je to každoročná pripomienka, že nežijem život, aký som očakávala. Slobodnou mamou som od doby, čo mal môj syn len pár mesiacov. Zo dňa na deň som sa zmenila zo súčasti zamilovaného páru s priateľmi a sociálnym životom na ženu, ktorá trávi 24 hodín denne sama – samozrejme, okrem času s mojím dieťaťom. Mnohí prirovnávajú osamelosť k hladu. Rovnako, ako vaše telo používa hlad, aby oznámilo, že potrebuje jedlo, osamelosť je spôsob, ktorým hovorí, že potrebujete viac sociálneho kontaktu.

Znie to tak jednoducho. Ak ste slobodnou matkou, prirovnávam to k tomu, že je pred vami kopa jedla, no nemôžete sa k nej dostať, pretože ste zamknutá v prázdnej miestnosti. Takže musíte robiť jediné - ignorovať tú bolesť. Môžno to znie príliš dramaticky, no keď vaše dieťa spí vo svojej izbe a ste naokolo jediným dospelým, tiež si pripadáte ako v domácom väzení, hlad nehlad.

Nový status slobodnej matky pre mňa znamenal, že som sa musela presťahovať späť do rodného mesta, aby som bola blízko mamy. Viem, že mám väčšie šťastie než väčšina ľudí, pretože mám úžasný vzťah s mamou. Nedokáže však zastávať každú úlohu. Nemôžem od nej očakávať, aby bola mojou mamou, druhým rodičom pre syna a najlepšou priateľkou, len aby zaplnila môj sociálny okruh. Samota môže byť ako čierna diera, ktorá vás pohltí a je veľmi ťažké dostať sa von. Úplne to zmenilo môj pohľad na seba.

Začala som pociťovať, že som si nezaslúžila priateľstvá ako ostatní normálni ľudia. Zvykla som si na samotu až tak, že keď som sa dostala von a videla skupinku priateľov, pozorovala som ich ako nejaký prírodopisný dokument zahŕňajúci neznáme druhy, snažiac sa rozpamätať, aký to bol pocit byť súčasťou niečoho takého. Samozrejme, nie som až tak sama, mám syna. Znamená to, že moju osamelosť sprevádza obrovská vina. Ako sa môžem cítiť smutne, keď som matkou úžasného malého chlapčeka? Je stredom môjho sveta a hnevá ma, že nedokážem byť šťastná. Rovnako, ako nemôže byť pre mňa všetkým moja mama, nemôže ani malý syn. Rastie, preto je to už o čosi ľahšie.

Teraz sa s ním môžem rozprávať, čo znamená, že víkendy bez slova sú len vzdialenou spomienkou. Ešte stále bľabocem, keď sa mi personál supermarketu prihovorí, myslím, že časť mňa sa bojí, že to bude v ten deň jediná príležitosť na rozhovor. Je ťažké prestať. Po piatich dlhých rokoch samoty si začínam vytvárať nové priateľstvá, čo znamená, že netrávim každý víkend sama v očakávaní pondelka, kedy sa môžem opäť stratiť v práci.

Slobodná matka nezvláda samotu: Kvôli kontaktu s ľuďmi TAM chodím každý deň...

Výber pre vás

Slobodná matka nezvláda samotu: Kvôli kontaktu s ľuďmi TAM chodím každý deň...

Súvisiace články

Anna netušila, čo jej nová kolegyňa urobí: Bola som taká zúfalá, že sa mi už nechcelo žiť!

Manžel začal pracovať v zahraničí, som psychicky na dne: Ako to prežiť a nezblázniť sa zo samoty?

Kvôli svadbe som sa vzdala svojho sna: Teraz je zo mňa 19-ročná rozvedená žena!

Výber pre vás