Lucia Lukušová

Úctiví, ohľaduplní a&nbsp;bezkonfliktní – tieto tri prívlastky napadnú Marianne ako prvé, keď hovorí o&nbsp;obyvateľoch jedného z&nbsp;ázijských štátov. Keďže jej vyhovuje mentalita Japoncov, nesťažuje sa na tvrdé pracovné nasadenie. „Čas v&nbsp;práci nehrá žiadnu rolu. Niekoľkohodinové cestovanie do zamestnania je súčasťou ich kultúry rovnako ako nadčasy. Vláda sa ich však snaží regulovať umelo vytvorenými štátnymi sviatkami, aby obyvatelia cítili rovnováhu medzi pracovným a&nbsp;súkromným životom,“ vraví spokojne rozvedená dvojnásobná mama. S&nbsp;deťmi jej pomáha nielen exmanžel, ale aj exsvokra.

„S bývalým manželom sa o&nbsp;chlapcov staráme rovnakým dielom ako finančne, tak aj časovo. Sme vo veľmi umiernenom nekonfliktnom vzťahu. Podpora v&nbsp;spoločnosti je pre ženu s&nbsp;deťmi oveľa väčšia, ako som to zažila na Slovensku, preto ako rozvedená matka fungujem bez problémov. Dokonca si celkom užívam všetky výhody, ktoré môj status prináša. Od pokoja doma až po bohatý a&nbsp;nikým neobmedzovaný spoločenský život,“ smeje sa.

Japonská kultúra ju lákala už ako školáčku. Aj to bol dôvod, aby vyštudovala japonológiu. Japonské ministerstvo školstva ju následne pozvalo ako štipendistku do svojej krajiny. Až osud chcel, aby tam ostala o&nbsp;pár rokov dlhšie, ako bol pôvodný plán.

Tesná architektúra, žiadne farebné domy a&nbsp;vlhký vzduch sú jediné rozdiely medzi Slovenskom a&nbsp;Japonskom, na ktoré si Marianna dlhšie zvykala v&nbsp;novej krajine. Dnes sa nad tým už ani nepozastaví. Nečudo, veď v krajine vychádzajúceho slnka žije so štvorročnou prestávkou od roku 1996. „Život v&nbsp;Japonsku je pre mňa oveľa ľahší. Za rovnako vynaloženú námahu dostanem späť viac ako u&nbsp;nás. Preto sa na Slovensko neplánujem vrátiť. Ekonomický stres je tam veľmi silný. Ak sa raz budem predsa len sťahovať, tak možno do inej krajiny,“ hovorí pracovníčka v&nbsp;jednej z&nbsp;tunajších firiem na pozícii senior manažér s&nbsp;ročným platom približne 80-tisíc eur.

Zároveň jedným dychom dodáva, že ide o&nbsp;jej vysnívanú prácu. „Spolupráca s&nbsp;domácimi je výborná. Japonci sú profesionálni, dodržiavajú lehoty, nikto s&nbsp;ničím nemešká, čo povedia, to platí. Pracujú naozaj tvrdo. Ak človek poľaví, rýchlo je z&nbsp;kola von. Preto sa nikto neulieva,“ približuje pracovné prostredie.

Rodená Slovenka má neďaleko bývalej svokry aj bývanie. Bez jej pomoci by len ťažko stíhala starostlivosť najmä o&nbsp;mladšieho syna. Osemdesiatnička je zároveň jej vzorom v&nbsp;tom, koľko má vo svojom veku energie a&nbsp;vitality. Pre Japoncov to však nie je nič výnimočné. Bežne sa totiž dožívajú takmer stovky.

„Moja japonská svokra stále učí na vysokej škole, pravidelne organizuje a&nbsp;učí čajové ceremónie, šoféruje, chodí s&nbsp;kamarátkami na karaoke, veľa varí, upratuje. Nerozumiem, odkiaľ berie energiu. Som si však istá, že má na tom zásluhu aj strava. Japonci jedia úplne všetko, ale s&nbsp;mierou. Obed teda neznamená hlavné jedlo s&nbsp;prílohou, ale niekoľko malých jedál,“ tvrdí obyvateľka jednej z&nbsp;priľahlých častí Tokia.

Komu sa zdá, že najmä vo väčších slovenských mestách je nadmerná výstavba domov, bytov i polyfunkčných objektov, mal by zájsť do Japonska. Doslova milimetrové medzery medzi budovami sú samozrejmé. Aj preto Marianne občas chýba pohľad na prázdne plochy, kde nič nestojí. „Ak náhodou zbadám niekde nezastavaný priestor, pripomenie mi to rodnú krajinu,“ uzatvára s úsmevom a zároveň dodáva, že zo Slovenska jej chýbajú niektorí kamaráti. Rodina nie. S tou je totiž v kontakte a žije v Nórsku.

Slovenke sa život v Japonsku páči: Keď zistíte, čo jej svokra osemdesiatnička zvláda, odpadnete

Výber pre vás

Slovenke sa život v Japonsku páči: Keď zistíte, čo jej svokra osemdesiatnička zvláda, odpadnete

Súvisiace články

Toto si musí prečítať každá mama: Máte tínedžerku? Z Jankinho príbehu vám naskočia zimomriavky

Svet sa nevie dohodnúť, koľko rokov má táto japonská modelka: Nikdy by ste jej takýto vek netipovali!

Izrael, Tokio či Mexiko? Vera Wisterová je dobrodruh!

Výber pre vás