Do mojich deviatich rokov išlo všetko ako po masle, naša mama bola plná života, pracovala ako obchodná zástupkyňa v jednej firme. Bola zdravá, nič nenasvedčovalo, že by nebola spokojná alebo že by bol nejaký problém. Lenže vždy, keď je dobre, musí do nášho života vstúpiť niečo zlé, nečakané. A tak to prišlo aj k nám... Pamätám si ten deň presne. Vrátila som sa akurát zo školy. Školu som mala hneď oproti domu a už na vyučovaní som mala také zvláštne tušenie, že sa niekomu niečo stalo. Nevedela som si ten pocit vysvetliť, ale poobede som hneď všetko pochopila. Ako každý deň som čakala na maminu, no tá akosi dlho nechodila. Začala som sa o ňu báť, volala som jej asi osemkrát, no jej mobil bol nedostupný. Zavolala som teda staršej sestre, ktorá mi celá uplakaná zdvihla, že mama mala autonehodu a je v nemocnici. Z ruky mi vypadol telefón, hlas sa mi triasol a mala som nutkanie ísť hneď za maminou. Keď som do nemocnice dorazila, nepustili ma za ňou. Nie pre jej zdravotný stav, ale pre ten môj. Jednoducho som sa zrútila, plakala som na chodbe, a tak ma museli upokojovať a ratovať.

Nešťastie vystriedali ešte horšie správy

O pol roka maminu prepustili. Odznova sa musela učiť chodiť, dlho sme ju kŕmili, vybavili sme jej terapeuta, moja sestra Gabika sa neskutočne snažila, aby mama bola opäť tou mamou, ktorá sa o nás starala. A to nehovoriac o tom, že celý čas, kým bola mama v nemocnici, sa starala zase o mňa, aby mi nič nechýbalo, aby som sa nebála, aby sme to zvládli. V tom čase mala Gabika pätnásť rokov a ako to už býva v tom veku, kamarátky ju stále volali von, na diskotéky, no ona sa toho všetkého vzdala a radšej bola nablízku nám obom, mne a mamine. Po necelom roku sa mamine podarilo dať do formy, ešte to nebolo stopercentné, keďže jej autonehoda spôsobila rôzne vážne problémy, ale predsa už zvládala veľa a bolo to skoro ako za starých čias.

No naše znovu nadobudnuté šťastie netrvalo dlho. Asi tak po roku mamke našli nález na krčku maternice. Nález bol v takom pokročilom štádiu, že lekári nám chladne oznámili verdikt, že mamina s nami bude tak dva týždne. Šialená predstava! So sestrou sme sa na seba pozreli, po lícach nám stekali slzy, objali sme sa a dohodli, že mame nič nepovieme. O náleze, samozrejme, vedela, ale my sme nechceli byť tie, ktoré jej zničia posledné chvíľky. Našťastie nemusela byť v nemocnici, pustili ju domov, a tak sme vymysleli niečo špeciálne. Išli sme na krásny pobyt do hôr, stále sme sa rozprávali a vždy sme boli pri nej. V noci sme zaspávali spolu všetky tri.

Keď som sa jedno ráno zobudila o čosi skôr, už som len videla, ako sestra plače. Mamy nebolo nikde. Vraj ju zobrala sanitka pre bolesti a krvácanie. Z nemocnice nám po čase len zavolali, že mamka umrela. Posledné spoločné dni boli však tie najkrajšie v našom živote. Mamku nám nikdy nikto nenahradí a nikdy na ňu nezabudneme. Sestra Gabika sa snaží, ako len vie, má to ťažké, hlavne finančne, zatiaľ bývame u babky. Gabika chodí v lete na brigády, a keď dokončí školu, tak sa chystá zarobiť peniažky do zahraničia. Dôležité je, že sme spolu a máme sa rady.

Dve sestry držali spolu v tej najťažšej situácii, ktorá môže takéto dievčatá stretnúť a ich príbeh je nesmierne silný. Keďže nespomínajú otca, len babku, asi sa nemali ani o koho oprieť – len samy o seba a v tom veku je to mimoriadne obdivuhodné. Držíme palce, nech ich táto skúsenosť posilňuje, dodáva odvahu do života a nech odteraz zažívajú len tie najkrajšie chvíle.

Vždy, keď je nám dobre, stane sa niečo zlé: V ten deň sa Lucka vrátila zo školy a jej život sa navždy zmenil

Výber pre vás

Vždy, keď je nám dobre, stane sa niečo zlé: V ten deň sa Lucka vrátila zo školy a jej život sa navždy zmenil

Súvisiace články

Nie 3 sestry princezné, ale rovno 7! Každá je úplne iná, a predsa si nelezú na nervy: Ako to robia?

Našla mužove tajné SMSky a takmer sa zrútila: Podvádzal ju s jej sestrou, ale to stále nebolo najhoršie!

Zmysel pre humor im nechýba! Päť sestier prezradilo: Takto spolu riešime chlapov

Výber pre vás