Jedno je isté – pre obe svoje deti by Júlia spravila všetko. Ale hlboko v srdci vie, že jedno dieťa je jej predsa len trochu bližšie ako to druhé. Klára (10) a Max (12) radostne pobehujú po záhrade. Sú šťastnými deťmi v harmonickej a fungujúcej rodine. Ich mama Júlia sa na šantenie pozerá s láskou takisto, ako by ste to videli u tisícky ďalších matiek. Ale Júlia vie, že jedno zo svojich detí ľúbi trochu viac, ako to druhé! Možno je to tiež tak ako u tisícky ďalších matiek. Ale žiadna o tom nehovorí, mnohé si toho ani nie sú vedomé, alebo by si to nikdy nepripustili. Júlia si to však uvedomuje. Úradníčka z menšieho mesta na strednom Slovensku nechce, aby ju ľudia spoznali, porozprávala sa s nami otvorene o svojich pocitoch s podmienkou, že zachováme jej anonymitu.

Júlia si veľmi dobre spomína na svoje prvé tehotenstvo: „Bola som plná radostných očakávaní na prvé dieťatko. Potom prišiel Max a ja som sa s ním a s materstvom akosi nedokázala zžiť, všetko na ňom bolo nejaké cudzie. Mal čierne vlasy, nie blonďavé, ako máme my s mužom. Aj starostlivosť o Maxa bola omnoho náročnejšia, než akú museli vynakladať ostatné mamičky v okolí na svoje deti.“ Mladá žena akceptovala, že jej dieťa dlho – predlho kričí a že si aj neskôr vyžadovalo neustálu pozornosť a bolo nesmierne náladové. „Stálo ma to síce veľa nervov, ale akoby za odmenu z nás Max robil nasledujúce mesiace a roky veľmi pyšných rodičov. Vedel omnoho skôr chodiť a rozprávať ako ostatné deti. A bol neuveriteľne pekný – náš malý divoch s veľmi pevnou vôľou.“ Júlia a jej muž Tomáš (43) sa často divili, ako ich dieťa otvorene pristupuje k druhým ľuďom, ako sa ničoho nebojí a neustále sa vrhá do rôznych dobrodružstiev. „Celkom inak ako my dvaja s Tomášom,“ hovorí Júlia, ktorá aj so svojím mužom stojí radšej v úzadí a v pokoji. „Niekoľko ráz sme sa sami seba zo žartu pýtali, či nám ho v nemocnici náhodou nezamenili s iným dieťaťom...“

Dva roky neskôr priviedla Júlia na svet Kláru. Vtedy sa zrodilo aj porovnávanie a v Júliiných očiach to všetko vychádzalo v Maxov neprospech. Nielenže sa malé slniečko Klára takmer vždy iba smiala, ľahšie sa o ňu aj staralo, lebo si vystačila aj s málom – jednoducho úplný opak divokého Maxa. „Predovšetkým nám bola v mnohým vlastnostiach veľmi podobná. Bola stále pokojná, takmer až zasnívaná. Rada spievala a maľovala, bola empatická a vyhľadávala blízkosť mamy a otca. Často mi sedela na kolenách, nechala sa mojkať a hovoriť si obľúbenými prezývkami. Bola úplne iná ako Max, ktorý už aj pri najmenšom dotyku protestoval. Za to bola pomalšia ako jej brat a aj v škole skôr zaostávala za priemerom.“

Júlia však začala byť z Maxa čoraz častejšie vynervovaná a ku Kláre čoraz milšia bez toho, aby si to uvedomovala. Až do dňa, keď ju prišla navštíviť kamarátka a otvorene ju skritizovala: „Môžeš si, prosím, dať aspoň trochu záležať na tom, aby nebolo tak vidieť, že vo všetkom uprednostňuješ Kláru? Chudák Max!“ Júlii sa zrazu od hrôzy stiahlo hrdlo. Najprv reagovala podráždene a bola na bezdetnú priateľku naozaj nahnevaná. „Aj tak som to však nemohla dostať z hlavy,“ spomína si Júlia. „Pokúšala som sa pozorovať, ako zaobchádzam s deťmi. A naozaj to sedelo, s Maxom som bola často netrpezlivá. Ale on ma dostával svojou živelnosťou a neposednosťou do naozaj ťažkých situácií. Klára nerobila toľko neplechy, často sa dlhé hodiny hrala a viac vyhľadávala moju blízkosť. Milujem ju preto viac ako Maxa?“

Júlia načrtla tento problém manželovi a chcela vedieť, či má aj on z jej správania k deťom rovnaký pocit. Ale on reagoval skôr nezúčastnene, určite nie tak, ako si predstavovala. „No je to možné,“ povedal typicky chlapským spôsobom a už sa o tejto téme nechcel viac baviť. Keď boli deti na tri týždne na prázdninách u starých rodičov, pocítila Júlia, že jej viac chýba Klára ako Max. „Najprv som si to vysvetľovala tým, že ma potrebuje menej, a preto sa moje myšlienky a city točili stále okolo Kláry. Ale potom som sa snažila byť k sebe úprimná. V skutočnosti to bolo preto, že Kláru naozaj ľúbim viac ako Maxa! Krutá pravda, ktorá ma doteraz straší. Jedno mi je jasné: môj syn to nesmie nikdy pocítiť!“

Odvtedy sa pokúša vyjsť synovi v ústrety väčšou pozornosťou a náklonnosťou. „Samozrejme, že reagujem rovnako prísne ako predtým – keď mi odpovedá napríklad drzým tónom, alebo keď schválne prevráti pohár, alebo zúrivo reve od zlosti, aby si vymohol svoje. Ale keď sa veci vyriešia, som potom k nemu milá. Okrem toho by s ním Júlia chcela prežívať viac koníčkov. „Tak, ako by to bolo, keby bol mojím jediným dieťaťom.“ Preto chodí napríklad len s Maxom každý víkend plávať. Povzbudzuje ho, alebo s ním súťaží, Max sa evidentne dobre baví a keď idú spolu domov, jeho oči žiaria šťastím. Nedávno jej dokonca povedal: „To bolo skvelé, mama, ty si tá najlepšia!“ Júlia hovorí: „Vtedy prekypuje moje srdce láskou.“

ZNEVÝHODŇOVANIE SÚRODENCOV MÁ NÁSLEDKY

Ako sa vôbec zrodí? Nebýva to nič neobvyklé, že mladší súrodenec je často väčším miláčikom. Okrem toho sa dá spozorovať bližšia väzba medzi matkou a dcérou. Pravdepodobne v tom hrá rolu identifikácia: mama v dcére vidí seba, pociťuje hlboké pochopenie a väčšiu blízkosť k svojmu „mladšiemu Ja“.

Čo to znamená pre syna?

V ideálnom prípade sa podarí otcovi uprednostňovať syna, a tak sa dostaví rovnováha. Inak by mohla v synovi vzniknúť predstava, že nie je hoden lásky. Následkom by bolo chýbajúce sebavedomie. ...

Možný je prehnaný pocit vlastnej hodnoty alebo aj pocit viny voči bratovi. Deti totiž majú dokonale vycibrený cit pre nespravodlivosť.

Ako sa má správať mama?

Prvý krok Júlia už urobila: priznala si, že dieťa naozaj uprednostňuje. Tak totiž môže v mnohých situáciách robiť cielene niečo proti tomu, aby zabránila nespravodlivosti a aby druhému aby zabránila nespravodlivosti a aby druhému dieťaťu sprostredkovala pocit, že je hodné rovnakej lásky.

Šokujúca spoveď matky: Dcéru ľúbim viac ako syna!

Výber pre vás

Šokujúca spoveď matky: Dcéru ľúbim viac ako syna!

Súvisiace články

Beckham: Až dcére začne milostný život, budem ju chrániť

Čo zaberie na neposlušné deti? Krik určite nie!

Túžite po veľkej rodine? Jedináčikovia sú šťastnejší

Výber pre vás