Bolo to krátko po vojne. Mária študovala druhý rok na zdravotnej škole. Do tohto pekného, štíhleho, modrookého dievčaťa sa zahľadel Janko, mládenec, ktorý bol tiež študent. Obaja boli z rovnakej dediny.

Dedinská mládež sa stretávala v sobotu podvečer v parku, ktorý bol pri katolíckom kláštore. Chlapci, ale aj zopár dievčat, chodievali do starého domu, ktorý sa volal na Levkovci, lebo kedysi v ňom bývala babka Levková. Po vojne tam zanechali nemeckí vojaci zbrane, pištole, náboje a všeličo iné. Janko tam medzi haraburdím našiel starú vojenskú pištoľ. Najprv z nej vystrelil do zeme, ale spúšť cvakla naprázdno. Bol si teda istý, že v nej nie sú žiadne náboje. Keď to Mária uvidela, veľmi sa zľakla a skríkla na neho: „Janko, prosím ťa, zahoď to! Poď, ideme odtiaľto preč!“ Mária bola do Janka veľmi zaľúbená, bola to jej prvá študentská láska. Janko ju však miloval ešte viac. Smial sa a žartom prehodil: „No, a teraz mi povedz – ľúbiš ma alebo nie? Ak nie, tak sa zastrelím!“ Mária len tak zo srandy pokrútila hlavou, že nie. Keďže Janko si bol istý, že pištoľ nie je nabitá, otočil ju proti sebe, potiahol kohútik a pritom sa smial... No z pištole vyšla nečakane rana! Janko padá na zem, stačí ešte vysloviť krátke: „Veď nebola nabitá...“ a zomiera. Diváci toho strašného divadla ostali vydesení. Pokúšali sa Jankovi pomôcť, ale už bolo neskoro. Ako to len oznámiť jeho rodičom? Mária bola vydesená. Nevedela zastaviť príval plaču a sebaobviňovania.

Pohreb bol veľký a veľmi, veľmi smutný. Prišli ľudia zo širokého okolia a ani jedno oko nezostalo suché. Mária bola presvedčená, že nedokáže žiť s takým pocitom viny a rozmýšľala aj nad tým, že si siahne na život. Jankovi rodičia ju nenávideli, hoci si uvedomili, že ona v konečnom dôsledku za ten skutok z mladíckej nerozvážnosti nemôže. Farár si v kázni kládol otázku, kto je za to vlastne zodpovedný. Mladí? Že sa schádzali v tej strašidelnej barabizni? Alebo nemeckí vojaci, ktorí tam zbrane nechali, keď museli utekať s blížiacim sa koncom vojny? Príbuzní vnímali ako najväčšiu príčinu znudenú mládež, ktorá sa schádzala v okolí starého domu a ani vo sne nemyslela na všetky možné riziká.

Mária sa v tom veľkom žiali zapovedala, že sa nikdy nevydá a ten sľub aj dodržala. Celkom sa prestala zaujímať o chlapcov, hoci sa o jej priazeň pokúšali mnohí.

Po maturite odišla do Bratislavy, kde sa zamestnala ako detská zdravotná sestra, neskôr ako šikovná inštrumentárka. Vo veľkomeste mala veľa nápadníkov aj z radov lekárov, no ona dodržala svoj sľub a nikdy sa nevydala.

Za túto tragédiu by sa rozhodne nemal nikto obviňovať. Mohlo sa to stať hocikomu, kto by v dome tú zbraň našiel a rozhodol sa ju vyskúšať. Je nám ľúto, že Mária to niesla celý život so sebou ako ťažké bremeno a nebola schopná znova ľúbiť. Jankovi to už určite nepomohlo a ona prežila svoj život trúchlením. Niekedy v sebe treba pozbierať všetky sily, spomienky si vážiť, ale odložiť ich, a začať odznova.

Šokujúci skutočný príbeh: Nikdy by mi nenapadlo, že láska sa môže skončiť tragicky

Výber pre vás

Šokujúci skutočný príbeh: Nikdy by mi nenapadlo, že láska sa môže skončiť tragicky

Súvisiace články

Nikdy by mi nenapadlo, že na rande príde namiesto neho niekto iný

Stále nevedel, či som tá pravá: Urobila som niečo, čo vôbec nečakal!

Trpký koniec veľkej lásky: Nikdy by mi nenapadlo, že priateľ sa tak zmení

Výber pre vás