Despotický a násilnícky. Taký sa stal muž, ktorého som si brala z lásky. Alebo bol taký už pred tým, len ja som to vo svojej slepote nevidela? „Ja som ten, kto tu má prvé aj posledné slovo!“ Bol to tyran. Nie obyčajného, ale tvrdého kalibru. A my s deťmi sme si ho „užili“ v plnej miere. Nikto nesmel nič povedať, ponižovanie a kruté poznámky boli na programe dňa. Chápajúci otec? To sotva! Keď syn dospieval a preskakoval mu hlas, akosi to nelahodilo ušiam jeho tatka. „Buď ticho! Znieš ako vykastrovaný svišť!“ Inokedy, keď sedel druhý syn nešťastný v kuchyni s dlaňami na tvári, vošiel „pán“ domu a namiesto toho, aby sa spýtal, čo ho trápi, zreval: „Čo ti je? Hučí ti v nohaviciach?“ A takto by som mohla pokračovať a pokračovať...

Raz sa chlapci vybrali na bicykloch za kamarátmi do susednej dediny a mali sa vrátiť v určený čas. Odbila ôsma hodina a ich stále nikde. Manžel sedel, nervózne sa knísal a už pri pohľade na hodinky sa začal vyhrážať, že uvidia, čo ich čaká. Ja som nechcela robiť unáhlené závery a snažila som sa ho upokojiť, že by sme mali na nich počkať a potom zistiť, prečo meškajú, nechať ich, nech nám to sami vysvetlia... Lenže on mal už v hlave svoju verziu príbehu. Starší syn ho už poznal a vedel predvídať, čo ho čaká, tak radšej nešiel domov, ale s kamarátom na autobusovú zastávku. Meškali preto, že spomínaný kamarát dostal defekt a oni s ním kráčali peši. Mladší si bol vedomý, že nespravil nič zlé, a tak prišiel, veď vlastne spravili len dobrý skutok. No len čo sa objavil, rozzúrený tatko zobral bič na koňa a, hneď ako syn vošiel do dvora, začal ho šľahať. Ja som bola v dome a na veľký krik som vybehla na dvor. Vytrhla som mu bič z ruky a kričala, nech ho aspoň nechá vysvetliť, čo sa stalo, že mešká. Schmatla som vydeseného syna a vybrala sa za druhým na zastávku, aby som sa uistila, či je v poriadku, a chlapec, čo dostal defekt, sa má ako vrátiť domov do vedľajšej dediny.

Vulgárnostiam toho najhrubšieho zrna sa nevyhla ani naša dcéra. „Si taká istá p..., ako tvoja mať!“ A takto sme žili, a vlastne aj žijeme s týmto tyranom dlhé roky. Jeho jediným úmyslom je držať nás v strachu, a to sa mu darí. Keď totiž človek žije v strachu, nie je schopný sa dostatočne brániť, len poslušne a oddane počúva a robí to, čo ten druhý – silnejší, od neho žiada. Vydávala som sa z lásky a chcela som tohto muža urobiť šťastným, no opak sa stal pravdou. On urobil nešťastnými všetkých okolo seba. Anna

Veľmi smutný príbeh. A vlastne, vždy nám je smutno a zároveň nás znepokojuje, keď sa v rodine deje niečo takéto. Keď jeden človek do káže manipulovať a ovládať ostatných. Anna, nenechajte sa zničiť! Ako k tomu prídete vy a vaše deti? Nikto si takéto zaobchádzanie nezaslúži! Z tieňa strachu sa treba vymaniť a hlavne neznášať to mlčky so sklonenou hlavou. Nenechajte si šliapať po svojej dôstojnosti! Určite je ťažké vystúpiť zo zabehnutých koľají, ale skúste to. A nie len kvôli sebe. Máte zodpovednosť aj za svoje deti. Skúste vyhľadať odbornú pomoc. Poradne na po moc týraným ženám a obetiam násilia sú skoro vo všetkých väčších mestách. Držíme palce!

Spoveď nešťastnice: Svojim deťom som vybrala za otca tyrana

Výber pre vás

Spoveď nešťastnice: Svojim deťom som vybrala za otca tyrana

Súvisiace články

Bolo to strašné! Suseda mi zviedla manžela

Nechutná nevera! Zradili ma najdôležitejší ľudia v živote

Výber pre vás