Najväčší sen zahrať si s otcom Janom Werichom († 75) sa Jiřímu Petráškovi (58) už nesplní. Toho, že by o ňom nakrútil film, sa ale nevzdáva! Zvládať ťažké prekážky je zvyknutý od narodenia. Po príchode na svet skončil na rok v dojčenskom ústave, v štrnástich mu zomrel náhradný otec a o tom, že je adoptovaný, sa dozvedel až v 24 rokoch.

Kedy ste sa dozvedeli, že ste synom Jana Wericha?

Tesne po jeho smrti, v roku 1980. Mamička mi to nechcela povedať skôr a ja som to chápal. Povedala to len v čase mojej svadby môjmu švagrovi, ktorý to celý život nikomu neprezradil. Možno sa mu s tým zverila pre prípad, keby zomrela alebo sa niečo stalo, aby som sa to v pravú chvíľu dozvedel... Ale viete, čo je zaujímavé? Že človek, ak je adoptovaný, tak to občas v sebe cíti.

Dovtedy ste to nevedeli?

Nie, ale okolie vám koľkokrát niečo naznačí. Sám seba som sa pýtal - ako to teda je? Naši ma mali dosť neskoro. Nemali druhé dieťa. Zaujímavé bolo aj to, že som inklinoval k inému povolaniu. Nepodceňujem, samozrejme, žiadne, ale otec bol sústružník, matka predavačka. A ja som vždy bol skôr bohém a nad vecou. Tak som si hovoril, že niečo je asi inak.

Zmenil sa váš vzťah k rodičom, keď ste sa dozvedeli, kto je vaším biologickým otcom?

Nikdy, ani na chvíľu. Ja som ani nepoužíval priezvisko Werich. Používam ho len pri umeleckých príležitostiach a vo všetkej skromnosti. Na priezvisku Petrášek trvám, pretože tá rodina mi dala všetko. Vychovala ma, dala mi lásku a ja by som sa musel hanbiť, keby som dnes robil niečo iné.

Pekný. Oni mi nikdy nedali nič najavo a ani ja neskôr im. Matku som vždy považoval za svoju biologickú. Chcela ma pred hereckým prostredím zrejme len ochrániť.

Dozvedeli ste sa aj to, kto bola vaša biologická matka?

Viem to. Išlo o vzťah staršieho známeho človeka s mladou, možno začínajúcou hviezdičkou. Dnes jej nemám za zlé, že v tej životnej situácii možno nemala iné riešenie.

Stretli ste sa niekedy?

Nie, ja som už túto kapitolu uzavrel. Rozhodol som sa, že to nebudem riešiť. Dôležité je, že to dopadlo tak, že som mal šťastie na rodinu. Mohol som dopadnúť úplne inak. Adoptívni rodičia mi dali všetko a oni boli pre mňa otec a mama.

Stýkate sa s niekým od Werichovcov?

Nie, viem len o Fancy (vnučka J. W. - pozn. red.), ktorá je vo Švajčiarsku, ale nestýkam sa s ňou. Avšak je dosť možné, a to otca z ničoho nepodozrievam, že je nás takých ako ja na svete viac. Možno ešte niekde nejakých súrodencov vo svete mám. Bohužiaľ, nemáme žiadne znamenie.

Zdedili ste niečo po Jánovi Werichovi?

Niektorí ľudia si myslia, že som sa k otcovi prihlásil preto, aby som dedil. Ale na druhej strane, z právneho hľadiska som vyrastal úplne inde a je mi to úplne jedno.

Keby ste sa s Janom Werichom mohli stretnúť, čo by ste mu povedali?

Táto, mám ťa rád! A potom veľmi neskromnú vec, pretože mu nesiaham ani po členky - rád by som si s tebou zahral!

Spoveď odvrhnutého syna Jana Wericha: Prehovoril o otcových ľavobočkoch!

Výber pre vás

Spoveď odvrhnutého syna Jana Wericha: Prehovoril o otcových ľavobočkoch!

Súvisiace články

Bezcitný otec Jan Werich: Odložil syna! Po narodení ho dal na adopciu

Spoveď odloženého syna Jana Wericha: Ako ma otec splodil!

Výber pre vás