Môj muž Maroš je jedináčik. Pochádza z dediny na strednom Slovensku a jeho mama je už 5 rokov vdova. Naša rodinka býva v Bratislave, usídlili sme sa tu ako väčšina mladých kvôli pracovným možnostiam.

Rozhodli sme sa, že svokru na sviatky zavoláme k nám, aby strávila nejaký čas s vnúčatami a necítila sa sama. Nápad to bol ušľachtilý. Len pokým moja „milovaná“ svokra s podrezaným jazykom nevystúpila na Hlavnej stanici z vlaku.

Vedela som do čoho idem, zažila som s ňou už pár vyhrotených momentov, ale priznám sa, stále ma dokázala prekvapiť.

Všetci sme sa snažili, aby sa cítila príjemne a nemusela ani prstom pohnúť. Obskakovali sme ju, bolo upratané a navarené. Keď sa dovalila k nám, začala vykladať z tašiek sviatočné koláče s komentárom: „Myslela som si, že ZASE nebudeš mať napečené, tak som doniesla...“

Nestačilo by povedať: „Nech sa páči, ponúknite sa?“ Pre mňa stačilo, ale to by sme asi museli byť v inej galaxii s inou svokrou.

Počas troch dní u nás mala dosť času „prešmejdiť“ celú domácnosť. Počúvala som toto: „Ty deťom nežehlíš, len skladáš? Aha, zvláštne. To by som ja nemohla. Už keď nežehlíš, tak to aspoň pekne vyves, nech to nie je ako keby to krava žula...“

Podotýkam, že som takmer 40-ročná žena, ktorá žije s manželom a dvoma deťmi celkom úspešne v spoločnej domácnosti už nejaký ten piatok a doteraz sme to bez ujmy prežili.

Celý čas som od nej nič nežiadala, dúfala som však, že vezme deti niekam von a užijú si spolu jar a slniečko a budú mať spoločné zážitky. Do toho sa jej veľmi nechcelo. Vraj Bratislavu nepozná, nevie, kam s nimi ísť. Podotýkam, že mám 10 a 12 ročné deti, čiže ony by veselo zaviedli ju. Radšej si sadla pred telku a pozerala svoje obľúbené seriály jeden za druhým.

Večer, keď sme dúfali, že si pôjde skôr ľahnúť, pri nás sedela asi do 11-tej a stihla mi pripomenúť, ako dobre som sa vydala a ako ma len Maroško obskakuje. Bol to jediný čas, čo som si za celý deň sadla a on mi podal tanier s nakrájaným jablkom...

Samozrejme, že obed jej nechutil, vraj aby som vedela dochutiť slepačí vývar ako ozajstná gazdiná ešte potrebujem skúsenosti, to vraj trvá roky... Uf, neviem sa dočkať, kým dosiahnem ten level, a či vôbec...

Čo sa týka poriadku a usporiadania našej domácnosti, stihla „poriešiť“ takmer všetko. „Prečo máte ten stolík tu? Aj niekedy perieš záclony, moja?“ Fúha, musela som sa chytiť stoličky a zaťať zuby.

Maroš na mne videl, že kypím, tak ma decentne odtiahol preč a zobral na prechádzku.

Mamičku sme tri dni chovali, hýčkali a vydýchli sme si, keď sme ju odprevádzali na vlak. Môj život sa znova vrátil do normálu, ale poviem vám, teraz tú bielizeň vystieram naozaj dôkladnejšie a chystám sa oprať záclony. Možno.

Sviatky so svokrou boli pohroma: Tie jej komentáre! Myslela som, že sa neudržím...

Výber pre vás

Sviatky so svokrou boli pohroma: Tie jej komentáre! Myslela som, že sa neudržím...

Súvisiace články

Svokra sa hrabala v mojich tajných veciach, mám jej vynadať? Rada odborníčky vás rozosmeje

Gizka Oňová má 7 zlatých rád pre svokry a nevesty: Bod č. 5 by si veru mali prečítať aj muži

Svokra sa hrabala v mojich tajných veciach, mám jej vynadať? Rada odborníčky vás rozosmeje

Gizka Oňová má 7 zlatých rád pre svokry a nevesty: Bod č. 5 by si veru mali prečítať aj muži

Svokra sa hrabala v mojich tajných veciach, mám jej vynadať? Rada odborníčky vás rozosmeje

Gizka Oňová má 7 zlatých rád pre svokry a nevesty: Bod č. 5 by si veru mali prečítať aj muži

Výber pre vás