Mladá Trixi bola perfektne vyzbrojená na úlohy, ktoré poznáme zo špionážnych filmov.

Aj špionážna kariéra prvej slovenskej „priemyselnej“ špiónky, Bratislavčanky Beatrix Pospíšilovej-Čelkovej (1925 – 1997) sa začala vo filmových ateliéroch. No nie za oceánom, ale na Barrandove v Prahe, kam musel po rozvode a rozpade ČSR odísť jej otec Jan, pretože bol Čech.

Po príchode do Prahy študovala na gymnáziu a pomáhala prenasledovaným ľuďom – zháňala im lieky, predávala cennosti. Vďaka ich pomoci dostala miesto na Barrandove, kde sa za protektorátu nakrúcali okrem ríšskych aj české filmy. Prostredie, kde sa schádzali umelci a nemeckí vojenskí dôstojníci, bolo ideálne na získavanie informácií a Trixi šľa v šľapajach svojej tety, členky protifašistického odboja, pani Hrubiškovej alias Bielej Pani.

Po atentáte na Heydricha aj ju vypočúvalo gestapo a keďže si už dlhšie všímalo jej dobré vzťahy so Židmi, Nemcami i Čechmi, či návštevy Slovenskej ambasády v Prahe, ponúkli jej fašisti, aby pracovala pre Tretiu ríšu. Podarilo sa jej ich presvedčiť, že sa na to nehodí, no kruh okolo nej sa zužoval, a tak Trixi s falošným pasom zmizla na Slovensko.

Po príchode do Bratislavy bývala u tety a pokračovala v špionážnej činnosti. Vďaka výbornej nemčine a nadpriemerným schopnostiam sa jej podarilo zamestnať v bratislavskej rafinérii Apollo na oddelení technickej a finančnej kontroly. Továreň vyrábala strategické palivá pre Nemcov, preto ju chceli spojenci zničiť. Potrebovali na to presné informácie a plány. No a to dokonale zvládla Trixi. Vďaka nej sa vedelo, kam, kedy a koľko ropy sa dovezie, koľko benzínu vyrobí. Najväčšie zásoby vozili po Dunaji a mnohé vďaka správam najmladšej špiónky v Európe zbombardovali a zničili. Bolo jasné, že príde rad aj na Apollku.

Prežila bombardovanie, no nikdy sa s ním nezmierila

Vedela, že to príde. Vedela, že to bude 16. júna 1944. No nevedela si predstaviť, aké to bude strašné. V krásnom slnečnom počasí po desiatej ráno bez jediného zvuku sirény spojenecké vojská rafinériu zbombardovali. Zomrelo množstvo ľudí, aj Trixiných kolegov a priateľov, ktorých zhorené telá musela identifikovať. Nikdy o tom nerozprávala a nikdy sa z toho celkom nespamätala. Pre zničenie Apollky urobila maximum, no smrť civilistov rozhodne nechcela.

Hneď po skončení vojny sa Trixi vydala za právnika Vojtecha Čelka, ktorý zachránil mnoho nevinných životov. Po februári 1948 mu znárodnili jeho živnosť a obidvoch manželov obvinili z protikomunistickej činnosti. Pomohla im láska, a aj keď sa im nežilo ľahko a nevedeli si nájsť prácu, ich vzťah to stmelilo. Narodili sa im traja synovia, Trixi si urobila zdravotnícku školu a Vojtech röntgenologický kurz. Trixi veľa čítala, po večeroch sa u nich diskutovalo, hrali karty. Ktovie, či by si v ďalšom živote svoju tajnú misiu ešte zopakovala...

* Nemčinu ovládala tak dokonale, že už v 16 čítala nemeckých klasikov v švabachu.

* Nikdy sa nebála a nestrácala duchaprítomnosť.

* Mala zmysel pre humor a v srdci kus hazardného hráča, hrávala žolíka, rada sa smiala.

* Neznášala zápach pečeného mäsa, pretože jej pripomínalo otrasný zážitok z bombardovania.

* Keď Trixi ako staršiu dámu prepadli a zviazali v jej dome, sama sa vyslobodila a vďaka tomu prežila.

Tajomstvá očarujúcej Trixi: Keby sfilmovali jej životný príbeh, bol by to trhák! Čím si musela prejsť?

Výber pre vás

Tajomstvá očarujúcej Trixi: Keby sfilmovali jej životný príbeh, bol by to trhák! Čím si musela prejsť?

Súvisiace články

Aj taký bol kedysi život na Slovensku: Tieto retro fotky z letných akcií vás zahrejú pri srdci

Slovenská speváčka milovala nesprávnych mužov: Tak veľmi túžila po šťastí, až na to doplatila

Aj takto sa kedysi parádilo: Keď si Slovenky obliekli takéto šaty, muži sa okolo nich len tak krútili!

Výber pre vás