Macocha. Toto zlovestné nové meno si ženy väčšinou nevyberajú, ale sa im pritrafí v all inclusive balíčku s novým vzťahom, z ktorého sa nedá povyberať len to, čo sa nám páči.

Z macochy srší trochu strigônstva, o čom svedčia aj írečité ľudové rozprávky. A asi to nebude náhoda, lebo len občas býva láska taká nebeská, že sa bezvýhradne prenesie aj na ďalšie pridružené osoby, dedičstvo po predchádzajúcich manželstvách, partnerstvách a pošmyknutiach.

Ak ste si náhodou potiahli v lotérii muža s odrastenými deťmi, ktoré študujú angličtinu na Novom Zélande, blahoželáme. Tej druhej z vás, ktorá stretla muža s milučkým dieťaťom zbožňujúcim od prvého momentu vaše koláče i zmysel pre humor, takisto. Pre zvyšné zúfalé tisícky čitateliek máme niekoľko dobrých rád, no tá z najrýdzejšieho zlata je hneď prvá.

Je rozdiel, či ste si do nového vzťahu priniesli pamiatky na minulosť obaja, alebo je rodičom len jeden z vás. Teraz nejde ani tak o nostalgickú stránku veci, ale o čisto triezvu matematiku, že ak sa musíte prispôsobovať obaja, je ten tlak väčšinou rovnomerne rozložený.

Navyše, keď myslíme na spomínané pevné nervy, vaše vlastné dieťa vám mnohokrát poskytne vytúžené útočisko, kde si budete môcť pooblizovať rany po stretnutí s jeho dieťaťom. Nuž, tak teda má dieťa s inou ženou a to dieťa má možno omnoho viac z tej cudzej ženy ako z chlapa, ktorý sa vám tak veľmi páči. Možno ho v tom dieťati nevidíte vôbec, a aj keď kvitujete, že si plní svoje otcovské povinnosti, v kútiku duše vás to štve, zraňuje a dráždi. Všetko spolu.

To dieťa ste si predstavovali inak. Myslíte si, že je rozmaznané, nevychované, rozčuľuje vás všetko to dôverné, čo si spolu s ockom šuškajú a pre vaše uši tam evidentne miesta niet. Žiarlite na pozornosť, ktorú mu partner venuje, a aj keď sa snažíte, stojíte na hlave a dušu ste vypľuli už pred mesiacom, nič, čo urobíte, nie je dosť dobré. Mohli by sme sa takto rýpať v rozľútostených opisoch všetkých možných príbehov donekonečna a osobitne sa vyžívať v nuansách odporu, aké vie detská tvár vyprodukovať, ale načo?

Podstatné je, že chyba sa stala už na začiatku, a to je miesto, kam sa musíte vrátiť. Pevné nervy totiž znamenajú nasledujúce pätoro: obrňte sa a pripravte sa na najhoršie, – uvedomte si, že nie ste náhradná mama, mentor ani vychovávateľ, – trénujte si zahryznutie do jazyka. Väzby medzi každým rodičom a dieťaťom sú jedinečné, citlivé a v princípe vás do nich nič nie je, – vcíťte sa do duše dieťaťa. Tiež to nemá jednoduché, bojí sa a všetko si to vynásobte, ak otec odišiel od rodiny kvôli vám, – nepodceňujte prácičku, ktorú na detskej duši s chuťou vykonáva mama, ktorá sa o vás dozvedela.

Každé dieťa lipne predovšetkým na istotách. Keď sa otrasie v základoch tá najhlavnejšia: mama + otec = rodina, otrasie sa v základoch celé dieťa a upne sa na čokoľvek, čo mu z toho starého modelu zostalo. Deti z rozvedených rodín často ešte celé roky (neraz desaťročia!) stále dúfajú, že sa ich rodičia raz opäť dajú dokopy. Trpia predstavou, že keď sa mohlo stať toto, rovnako ľahko sa stane, že ich z otcovho srdca raz niekto úplne vytlačí a zostane im už len nešťastná mama. A ak ste im aj náhodou celkom sympatické, nemôžu vám to predsa dať najavo, lebo tým zradia svoju mamu. Svoju krv. Na pohlaví ani veku nezáleží. Neexistuje žiadna štatistika, či si ľahšie nájde cestu k nevlastnej mame chlapec alebo dievča. Zato však existuje, bohužiaľ, aspoň tisíc prípadov, keď dnes už štyridsaťroční ľudia so zaťatými zubami vyhlásia, že nenávidia „milenku“ svojho otca. Z princípu. Bez ohľadu na fakt, že je s ním už pätnásť rokov, majú spoločné deti a rozvod prebehol v minulom storočí. Budete potrebovať božskú trpezlivosť, lebo na to máte vek, skúsenosti a pravdepodobne aj potrebné odhodlanie, keď ste sa pre takýto vzťah rozhodli.

Trpezlivosť vydržať príkorie, ktorého sa vám možno dostane a vy ho musíte preglgnúť, lebo je to „len dieťa“. Rozdýchať, že sa od vás očakáva kompletný materinský servis vrátane cateringu, no na oplátku môžete maximálne žiadať základnú slušnosť, ak vôbec. Vyrovnať sa s faktom, že dieťa je vždy prvoradé a je to iný cit, než má váš partner k vám. No a napokon, zmieriť sa s možnosťou, že to nikdy nebude dobré.

„Mám rozvedeného priateľa, ktorý má z predchádzajúceho vzťahu 7-ročného syna. Krušné boli začiatky a krušné je to aj dnes, po troch rokoch. S malým sa vídame raz za dva týždne a mnohokrát mi vykričal, že nie som jeho mama a nikdy ma nebude poslúchať. Bohužiaľ, ani môj partner nevidí vec spravodlivou optikou.

Tvrdí, že keď ľúbim jeho, mám ľúbiť aj jeho jediného syna. Takto to však nefunguje. Deti ma majú zvyčajne rady, no k tomuto chlapcovi som si cestu nenašla a už som rezignovala. On je predsa dobrý ocinko, čo mu všetko kupuje, vozí ho na výlety, zastáva sa ho. Ja som tá, čo ho napomína, chce od neho, aby si odniesol vo svojich siedmich rokoch tanier, keď doje, a kradne mu otca, keď ho vezme za ruku. Je to zložité a viem, že sa s tým musím buď zmieriť, alebo sa rozísť. Priateľa si za jeho starostlivosť vážim, ale napriek tomu mi jeho silná citová väzba na syna prekáža. Samozrejme, keď si ex zapíska, môj priateľ okamžite skočí, veď ide o jeho syna. Do môjho života spolu s milovaným mužom vstúpilo aj v podstate cudzie dieťa, pre ktoré budem vždy len nevyhnutným zlom.“

„Moji rodičia sa rozviedli, keď som mala trinásť rokov. Otec si jedného dňa zbalil kufor a odišiel za inou ženou. Bola som na dne. Obviňovala som tú ‚novú’, že mi vzala otca, zničila život. Kričala som naňho, že nás kvôli ‚takej’ opustil. Nemohla som jej prísť na meno a odmietla som sa s ňou stretnúť. Potom som ho asi dva roky nevidela. Keď som mala pätnásť, napísala mi jeho vtedy už manželka list, že otec sa veľmi trápi. Že mi síce rozumie, ale že nech to kvôli nemu skúsim.

Rozhodla som sa teda s nimi stretnúť a urobila som dobre. ‚Tá druhá’ bola napokon úplne normálna žena. Otec sa o mňa veľmi slušne staral, platil dovolenky, školu a posielal vreckové, pričom s manželkou žili v prenajatom byte. Dnes mám vlastnú rodinu a vnímam to celé úplne inak. Macocha sa stala mojou kamarátkou a vidím, že aj po toľkých rokoch je pri nej otec šťastný. Dokázala som sa s ním porozprávať, prečo mu nevyšiel vzťah s našou mamou, a pochopila som, že pri takomto krachu sú skutočne vždy dvaja.“

„Môj priateľ má z prvého manželstva dvoch synov, 11- a 18-ročného. Žijeme spolu štyri roky, jeho exmanželka má už tretí rok tiež nového partnera. Napriek tomu využije každú príležitosť, aby nám znepríjemnila život, a paradoxne to robí cez toho staršieho syna, nie mladšieho. Chlapci sú u nás dosť často, chodíme na spoločné dovolenky a občas je to peklo. Starší to robí rafi novane, aby to otec nevidel ani nepočul. Vždy ma pekne zdeptá, čo robím zle, inak, nevhodne a ako sa ani len nemôžem prirovnávať k jeho mame. Má poznámky k mojej postave, farbe vlasov, jedlu, ktoré navarím... A pritom je to dospelý človek. Je to naozaj zložité. Jediné, v čo dúfam je, že čoskoro budeme mať vlastné dieťa.“

„Vydala som sa za vdovca s rozkošnou dcérkou. Všetko bolo super až do chvíle, keď sa nám narodil spoločný syn. Odrazu som sa dozvedela, že ‚dcérku’ nevychovávam, len buzerujem a nemám na oboch rovnaký meter. Dopadlo to tak, že iba keď je ‚dcéra’ cez týždeň na výške, mám doma manžela, milenca a náš syn otca. Inak to neklape. Snaha o výchovu cudzích detí je krásna a obdivuhodná, ale to je asi tak všetko.“

„Nikdy som si nemyslela, že sa raz rozvediem, aj keď môj bývalý bol určite lepší otec ako manžel. No jedného dňa ma opustil. S naším 5-ročným synom sa vída pravidelne a obaja máme nových partnerov. Môj priateľ má 6-ročnú dcérku a rovnaký osud, tiež ho žena opustila. Je fantastický, pracovitý, milujúci, čestný... Ale. Môj syn nie je jeho syn. A jeho dcéra nie je moja dcéra. Nie je k nemu taký láskavý, ako by som si želala. Snaží sa mi síce pomáhať s výchovou, no ani ja neviem prekonať zábrany voči jeho ‚dievčatku’. Nedokážem ju brať ako vlastnú a občas sa mi zdá, že ju vnímam ako konkurentku. Viem, je to hrozné. Stále porovnávam, ako sa správa k dcére a ako k nevlastnému synovi, často sa hádame. Žijeme spolu rok a uvedomujem si, že by bolo škoda ukončiť to len kvôli deťom, keď nám všetko ostatné klape.“

„Nemám rada dieťa môjho partnera a hanbím sa za to. Preto to dokážem napísať len pod pseudonymom. Malý má 10 rokov a narodil sa mu z krátkeho vzťahu, vraj náhodou. Prekáža mi, ako sa správa, ako rozpráva, ako otcom manipuluje, ako sa spolu hrajú. Nedokážem si pomôcť a stále si vtĺkam do hlavy, že je to len malý chlapec, ktorý za nič nemôže. Teóriu ovládam, v praxi ho nemôžem vystáť. Myslím, že to zo mňa cíti a môže sa to skončiť jedine obrovskou scénou, keď to raz vykričím nahlas.“

Jestvuje len zopár slamiek, ktorých sa môžete chytiť v procese topenia, a ani tie nie sú príliš svetoborné. No jedno je isté, niekedy zaberajú. Preto všetky tie šťastné rodiny, ktoré to zvládli, a možno síce trochu komplikovane, možno nie úplne dokonale a možno vďaka dennodennej lopote a sebaobetovaniu, ale – fungujú.

1. Nevyhnutne potrebujete bútľavú vŕbu, ak ju ešte nemáte. Kamarátku, odborníka, poštára, susedu... Potrebujete o tom hovoriť. Aj jedovato. Pravdivo. Skrátka, určite nie s partnerom.

2. Kúpte si dobrú knihu o problematike, prečítajte si internetové diskusie žien s podobným osudom. Vážne to pomáha.

3. Nezasahujte do spoločných chvíľ ich dvoch, vytvárajte priestor na aktivity v trojici. Nebuďte prehnane sladké, ústretové, nedajte si skákať po hlave.

4. Pozor na nakupovanie a podplácanie darčekmi. Pri rozumnom a rafi novanom dávkovaní dobrá pomôcka, inak vás prekuknú a máte po chlebe.

5. Úprimne si priznajte, či vás viac neštve výška alimentov a či nemáte na dieťa prehnané nároky. V oboch prípadoch je v tom totiž nevinne.

6. Každý deň si opakujte, že by ste nechceli chlapa, čo sa nestará o vlastné dieťa, a nikdy by ste si ho nemohli vážiť.

7. Skúste si s partnerom určiť pravidlá trávenia spoločných chvíľ. Bez zbytočných emócií, s veľmi, veľmi opatrne zvolenými slovami. Ak to inak nejde, navrhnite im spoločný bicyklový výlet a vy zatiaľ radšej umyjete okná a upečiete bábovku.

8. Nepodceňujte protivníka. Jasné, že si môžu vymýšľať aj klamať, no takisto dobre vycítia vaše skutočné zámery a pocity. Vrátane antipatií, falše a neúprimnosti.

9. Dieťa je samostatná ľudská bytosť. Ani vaše vlastné dieťa možno nepobralo všetko dobré od vás a vidíte na ňom aj vlastnosti, ktoré pripisujete bývalému alebo prababičke.

10. Ak ste vyskúšali všetko a plačete už aj zo spánku od bezmocnosti, skončite to. Máte na to právo. Klišé „Bude to tak lepšie pre všetkých“ si vylepte na chladničku, lebo v tomto prípade je šité na mieru.

Tak a je to tu! Stali ste sa macochou jeho decka

Výber pre vás

Tak a je to tu! Stali ste sa macochou jeho decka

Súvisiace články

Mami, čo je to sex? Hovorte s deťmi, kým nebude neskoro

Výber pre vás