Nechýbalo veľa, a ani by sme sa to nedozvedeli. V 19. týždni môjho tehotenstva sme sa s manželom Robertom pripravovali na ďalšiu rutinnú kontrolu u lekára. Vybrali sme si veľmi rušnú nemocnicu a akosi stále sme neprichádzali na rad. Práve keď sme sa zberali domov, zazneli naše mená. Zatiaľ čo technička robila sken bábätka, Robert a ja sme obdivovali jeho malé prstíky a snažili sa uhádnuť pohlavie. Asistentka lekára mu premerala aj hlavu, no zrazu prestala rozprávať a sústredila sa len na svoju prácu. Potom odišla ukázať snímky lekárovi. Počas niekoľkých minút vošiel a urobil vlastnú kontrolu. Odrazu sme čelili vážnemu a ustarostenému pohľadu.

„To, čo vám musím oznámiť, nie je ľahké. Vaše dieťa má anencefáliu. Je to celkom presná diagnóza. Môžete vidieť absenciu hornej časti hlavy dieťaťa.“ Fráza „nezlučiteľné so životom“ zo mňa vyfúkla všetky nádeje. Lekár po zdrvujúcej správe uviedol, že je to dievčatko a dal nám čas, aby sme srdcervúcu novinku spracovali. Výber mien pre naše dve staršie dcéry znamenal nekonečné utrpenie. V tejto chvíli sme ju, tretiu dcérku, pomenovali bez problémov – Annie, čo znamená milosť. Vedeli sme, že tu je z nejakého dôvodu, aj keď nebola stvorená pre tento svet.

Po diagnostike sme prediskutovali naše možnosti. Neskorý potrat by volila väčšina žien, ale rozhodli sme sa proti. Každý si myslel, že bláznime, lebo som chcela vynosiť Annie až do termínu pôrodu. Na prvom stretnutí s lekárom som vyhŕkla: „Čo tak darovať jej orgány?“ Vyzerala ako ideálny darca. Okrem problémov s mozgom bola úplne zdravá. Doktor naplánoval aj to, že si ju po pôrode prvý aj posledný raz podržím v náručí. Nevedeli sme, ako dlho s nami bude, iba to, že to potrvá krátko. Na svet sa vypýtala 26. júna 2013. Namiesto čakania, kým prebehne operácia, zostal so mnou Robert po celý čas na sále. Je mužom mála slov, no jeho spoločnosť ma upokojuje.

A potom tu bola Annie. Neplakala veľmi, no počula som jej zvuky. Keď som ju porodila, mala sa dobre, bola bacuľatá a ružová. Robert išiel s ňou, ale dalo sa uhádnuť, že chcel byť na dvoch miestach naraz. Keď dokončili šitie, previezli ma do izby. Potom mi ju konečne vložili do náručia. Pamätám si, že som držala jej rúčky a tisla svoju tvár k jej. Nemohla som svoje bábätko dostatočne vybozkávať. Kým som ju držala, prišli za ňou naši rodičia, potom súrodenci.

Nikdy nezabudnem na chvíľu, keď sa všetky naše dievčatká stretli. Harper bola tvrdošijná a ostala so starými rodičmi, no Dylan si sadla ku mne a držala Annie za ruku. „Mami, chcem ju pobozkať, ale neviem, kde môžem,“ povedala a spolu sa nám to podarilo zrealizovať. Išlo o najlepšie momenty môjho života. Keď prišla dnu aj Harper, Annie si okamžite zamilovala. Bola starostlivá a jemná, tú stránku som dovtedy nepoznala. Po dlhom dni urobili lekári posledné testy a odpojili Annie z prístrojov.

Bol neskorý večer, ktorý sme trávili spolu, Robert s Annie v náručí, keď som ju počula zalapať po dychu. Vedela som, že nastal čas. Obklopila nás celá rodina. Jej nádychy sa zintenzívnili, tak som jej hovorila, že tentoraz už môže odísť a že ju milujem. Poďakovala som jej za to, že s nami bola. Spolu sme videli, ako odchádza. Som za to vďačná. Ak mala zomrieť, som rada, že tak urobila v mojom náručí. Žila krásnych 14 hodín a 58 minút. Celý svoj život strávila obklopená láskou a rodinou.

Lekárom sa podarilo darovať jej srdcové chlopne a zvyšok orgánov použiť na výskumné účely. Nikdy nebudem vedieť, koľko životov zachránila, no viem, že sa jej to určite podarilo. Prvých šesť mesiacov po jej smrti bolo ťažkých. S Robertom sme vždy chceli veľkú rodinu a po tom polroku sa mi opäť pošťastilo. Na prvé narodeniny Annie sme mali prvý ultrazvuk Ivy. Narodila sa o rok a niekoľko mesiacov po Annie. Keď odišla, zobrala si so sebou kúsok mňa. Navždy ma zmenila a ja za to ďakujem Bohu. Moje nové ja je spojené s ďalšími ženami, ktoré utrpeli stratu a už sa viac neboja zraniteľnosti. Moje nové ja má oveľa hlbší vzťah s Bohom, pretože si prešlo obdobím, kedy sa nedalo fungovať bez viery. Želám si, aby ľudia vedeli, že nebudem nikdy rovnaká – a je to dobre.

Abbey a Robert sa nevzdávali sna o veľkej rodine. K Harper a Dylan pribudli súrodenci Iva a Frankie.

<a href="https://casprezeny.azet.sk/fotogaleria/129800/vysnivane-tehotenstvo-mladej-matky-sa-zmenilo-na-nocnu-moru-osudna-kontrola-jej-prevratila-zivot-naruby/1" target="_blank" rel="noopener noreferrer">Všetky fotografie nájdete v priloženej galérii &gt;&gt;&gt;</a>

Vysnívané tehotenstvo mladej matky sa zmenilo na nočnú moru: Osudná kontrola jej prevrátila život naruby

Výber pre vás

Vysnívané tehotenstvo mladej matky sa zmenilo na nočnú moru: Osudná kontrola jej prevrátila život naruby

Súvisiace články

Nora zažila tri rodinné tragédie: Keď sa blížila ďalšia, svoj život zmenila od základov

Nora zažila tri rodinné tragédie: Keď sa blížila ďalšia, svoj život zmenila od základov

Tehotná Valika začala v 11. týždni nečakane krvácať: Slová lekárov ju zdrvili, no to bol len začiatok...

Nora zažila tri rodinné tragédie: Keď sa blížila ďalšia, svoj život zmenila od základov

Tehotná Valika začala v 11. týždni nečakane krvácať: Slová lekárov ju zdrvili, no to bol len začiatok...

Budúci rodičia urobili dojímavý krok: Toto by väčšina dvojíc nezvládla

Budúci rodičia urobili dojímavý krok: Toto by väčšina dvojíc nezvládla

Výber pre vás