Išla na pár dní na dovolenku a svojho kocúra s nezvyčajným menom Kazimír sa rozhodla zveriť do našej láskavej opatery. Už sme túto skúsenosť raz absolvovali. Našťastie sa to zaobišlo bez problémov, tak prečo nepomôcť aj teraz?

Kazimír to už u nás dobre poznal. Niekde za skriňou mal dokonca odložený svoj obľúbený pelech a sivú látkovú myš. Keď bol kocúrik na varovke, často sa hrával s našimi deťmi. Tie ho od radosti kŕmili všetkým možným, len nie tým, čo je prospešné mačaciemu žalúdku. Dopoludnia býval väčšinou sám, a ako sme správne predpokladali, celý čas prespal. Bol to neskutočne pohodlný maznáčik a s týmto poznaním sme ho nechali bez dozoru aj teraz. Až prišiel osudný piatok.

Niečo sa muselo v tom jeho mačacom brušku pomixovať. Asi lentilky, gumové cukríky aj troška granuliek. A keďže u nás to predsa len nie je celkom tak ako u neho doma, zostal trochu dezorientovaný. Buď nestihol dobehnúť tam, kam mal naplánované, alebo si pomýlil miestnosti. Skrátka uprostred chodby, tesne pred jeho záchodom, sa objavila veľká hnedkastá kaluž. Neskôr sme zistili, že nehoda nepostihla len chodbu, ale kompletne celý byt. A vôkol nás, na sedačke, na stolíku, po kobercoch či záclonách, všade boli otlačené hnedé labky.

Priznám sa, že som dávno nezažila takú hrôzu. Kazimíra sme hneď premenovali na Kazisveta a mačku sme automaticky vylúčili z možných prírastkov do rodiny. Čas však zahladil náš hnev a dnes sa pri spomienke na Kazimíra len zasmejeme. Aj tak sa však neubránim zvláštnemu pocitu, keď niekedy prídem do kontaktu s mačkou. Zrazu pocítim známu „arómu“, ktorá sa vznáša niekde nado mnou ako prízrak z minulosti.

Ten kocúr bol neskutočný postrach!

Výber pre vás

Ten kocúr bol neskutočný postrach!

Súvisiace články

Vyznanie lásky od priateľa som si musela vylúštiť

Malá Tabitha (2) ešte nikdy nejedla! Má fóbiu z jedla

Výber pre vás