Vyučenú predavačku odmalička lákali autá. Šesť rokov brázdi na kamióne krížom-krážom celú Európsku úniu. Gabike Helbichovej (47) kočovný spôsob života vyhovuje a hoci jazdí sama, nie je jej otupno. Gabikin otec bol celý život vodič autobusu. Obdivovala jeho prácu. Práve on jej dal peniaze aj na vodičák. „Prihlášku som dostala v čase, keď som bola na materskej. Zvládať dve malé deti, platiť trojizbový byt a ešte aj z niečoho žiť nebolo jednoduché, a tak mi dal otec 1 300 korún na vodičák,“ vraví.

Vyučená predavačka ešte predtým,ako sa posadila za volant nákladiaku, podnikala v autodoprave. Finančná situácia ju však donútila zamestnanie zmeniť. Ako si spomína na svoju úplne prvú cestu? „Išla som do Španielska. Pred cestou som sa vôbec neobávala, skôr som sa tešila. Bola som zvedavá, čo ma čaká. Zvládla som ju perfektne, akurát panický strach ma chytal, keď som počas šoférovania pozrela do spätných zrkadiel a videla tú obrovskú sedemnásťmetrovú dĺžku za sebou, ktorú som ťahala. Nebolo mi všetko jedno,“ dnes sa na tom iba smeje.

Blondína nikdy dopredu nevie, kam ide, ani kedy sa vráti. Robiť si teda plány v jej živote je takmer nemožné. Dokonca netuší, čo bude zajtra. „Napríklad dnes som chcela strihať v záhrade stromčeky, ale šéf ma odvolal do práce. Kým sa s vami rozprávam, vo firme mi nakladajú sypký materiál, ktorý momentálne vozím najčastejšie, a keď sa rozlúčime, ponáhľam sa pre kamión a odchádzam do Nemecka. Cestou dostanem ďalšie inštrukcie,“ hovorí o svojej práci dvakrát rozvedená prostoreká Gabika.

Hoci skúsená šoférka sedí dlhé hodiny v kabíne sama, nie je jej smutno. „Keď mám potrebu hovoriť, rozprávam sa aj s navigačkou,“ smeje sa. „Nemá mi byť kedy dlho. Buď sa sústredím na jazdu, alebo idem tovar vyložiť a zase ďalší naložiť. Keď sa stretneme na parkovisku, varíme si guláš, perieme. Keď mám čas, idem si zas pozrieť mesto, v ktorom som, a v noci spím.“ Stereotyp teda rozhodne odmieta.

Zdá sa vám táto práca pre ženu nebezpečná? Už pri čítaní vám napadlo, že to nie je nič pre vás, že by ste sa báli? „Báť sa? A čoho? Každý sa ma to pýta. Keby som mala strach, nemohla by som torobiť. Strach si nemôžem pripustiť. Jasné, že som sa ocitla v situácii, keď mi nebolo všetko jedno, že mi v noci niekde na parkovisku na kamión búchali kadejaké indivíduá, ale keď neprejavíte záujem, dajú vám pokoj,“ tvrdí rozhodne.

A čo Slováci v cudzine, pomáhajú si? „Je to smutné, ale Slovák mi nikdy nepomohol. Najlepšiu skúsenosť mám s Talianmi. Tam miuž odpustili aj pokuty, pomohli mi opraviť defekt či za sprievodu policajných majákov mi policajti pomohli dopraviť sa do cieľovej stanice,“ odpovedá Gabika Helbichová, ktorá dosiaľ najazdila vyše 850 000 kilometrov. A dokedy chce túto prácu robiť? „Kým ma neprestane baviť. A potom by som chcela jazdiť ešte na autobuse.“

✔ dvojnásobná mama<br />✔ ročne najazdí okolo 120 000 km<br />✔ terajším zamestnaním si splnila detský sen<br />✔ na Slovensku sú kamionistky výnimkou, vo Francúzsku však nie

Tipnite si, čím sa živí táto žena: Zaručene neuhádnete!

Výber pre vás

Tipnite si, čím sa živí táto žena: Zaručene neuhádnete!

Súvisiace články

Špecialistka na zdobenie: Svetová sláva vďaka krasliciam

Výber pre vás