Keď sa z detskej izby začnú ozývať zvuky ako z pavilónu opíc, tušíte, že súrodenecká láska znova raz ukazuje svoju odvrátenú tvár. Zaťahovanie o presne toto auto, kocku, barbinu, tričko a poslednú horalku je na programe stokrát denne. Hlučné dohadovanie sa, kto dnes bude spať na hornej posteli, aká hra sa bude hrať, kto v nej bude veliť, kto sa teraz bude hrať na počítači, kto tam už bol a ako dlho, nemajú konca a väčšinou ani riešenia. Provokácie, drobné i veľké zákernosti, štuchance, štípance, kopance a modriny, čo vznikajú nechtiac, akože nechtiac aj okato a naschvál. A keďže ani vy nereagujete vždy ukážkovo a pokojne ako supermatka z amerického seriálu, atmosféra doma občas pripomína takú malú vzburu na väzenskom dvore.

Väčšina detských konﬂiktov je prirodzená, najčastejšie vznikajú z normálnej súrodeneckej rivality, kde do hry vstupujú okolnosti neovplyvniteľné – vekový rozdiel, pohlavie a temperament, aj ovplyvniteľné – hlavne miera rodičovskej pozornosti a spravodlivosti. Práve tie sú ťažko merateľné, rodičmi často podceňované, ale deckami vnímané veľmi citlivo. A veľmi často sú kameňom úrazu a prapríčinou hádok, štuchancov aj bitiek. Mať súrodenca je však pre život skvelé a hádať sa s ním môže byť aj veľmi užitočné. „Je to škola vzťahov,“ tvrdí detská psychologička Denisa Maderová. „So súrodencom sa učíme dôležitým veciam, ktoré budeme v živote a vo vzťahoch s inými ľuďmi potrebovať. Naučíme sa spolupracovať, lepšie komunikovať, podeliť sa, dohodnúť, ustúpiť, ale aj presadiť si svoje názory a potreby. Mladší sa pri starších oťukajú a v živote sú potom priebojnejší a ráznejší.“ Jedináčikovia to majú oproti tým, čo vyrastali s bratmi a so sestrami, v živote skutočne ťažšie. V nadväzovaní kontaktov, v presadzovaní sa, uzatváraní dohôd a kompromisov. To vám môžeme potvrdiť z prvej ruky. Súrodenci si jeden na druhom trénujú a overujú modely správania, učia sa stanoviť si vlastné hranice i poznať a tolerovať hranice tých druhých. Inak povedané, ak som denne so sestrou zvádzala malé súboje o domček pre bábiky a najkrajšie sponky, nemám dnes problém poradiť si s pokusmi o manipuláciu „zlobnej“ intrigánskej kolegyne. No aj tak leží najväčšia zodpovednosť na rodičoch. Lebo deti nás pozorujú a napodobňujú a pred tým veru neutečiete. Ako riešime svoje partnerské konﬂikty my, tak ich riešia aj ony medzi sebou. Ak máte v sebe kus Talianky, duríte všetkých s rukami v bok a krikom, ťažko môžete čakať, že svoje spory si budú vaše deti riešiť s pokojom a nonšalanciou anglických džentlmenov. Nepoužívajú náhodou v hádkach tie isté vety, prirovnania a vyhrážky ako vy? Tak vidíte.

Alebo tri zásadné veci, ktoré kvalitu vzťahov medzi súrodencami ovplyvňujú. Pekný harmonický párik – dievčatko a chlapčeka – túžia mať raz doma asi všetky budúce mamy, lebo to je také pekné a spravodlivé. A ono je to podľa psychológov aj najmenej problémová kombinácia. Všeobecne sú vzťahy konﬂiktnejšie medzi deťmi rovnakého pohlavia. Prosto bojujú doma o tú istú pozíciu a tými istými zbraňami. Ešte podstatnejší je vekový rozdiel. „Problémové vzťahy medzi súrodencami často spôsobuje príliš veľký alebo naopak malý vekový rozdiel,“ hovorí psychologička. „Pri deťoch narodených krátko po sebe je to pre všetkých veľmi ťažké. Pretože približne do troch rokov veku potrebuje každé z nich absolútnu pozornosť a starostlivosť rodičov, najmä mamy. Ak sa povedzme v roku a pol alebo do dvoch rokov ich veku narodí ďalší súrodenec, staršie dieťa je veľmi ukrátené. A prirodzene žiarli.“ Každá mama, ktorá to zažila, má v zásobe príhody, čo sa s odstupom času zdajú smiešne, no ak ich práve prežívate, sú na zúfanie. „Choď do nemocnice a daj si Robka do brucha!!!“ kričal na mamu trojročný Riško, požadujúci návrat vecí do pôvodného stavu. „Keď som malinkú Stelu dojčila, dvojročná Nela ju spoza môjho chrbta štípala a pľula jej na hlavičku,“ spomína mama Martina. Keď sa už „samostatné“ deti opäť pocikávajú, dožadujú sa znova cumlíka, malej postieľky alebo svojho starého kočíka, hoci to všetko bolo donedávna už minulosťou, je to len zúfalé volanie po bezvýhradnej maminej pozornosti. Lebo náruč je stále len jedna, hoci široká. Rodičmi nezvládnutá súrodenecká žiarlivosť môže pretrvávať potom veľmi dlho, niekedy až do dospelosti. „Ak máme deti skoro po sebe, je veľmi dôležité, aby vtedy niekto z rodiny dokázal mamu odbremeniť a venoval sa intenzívne tomu staršiemu. Aj naopak, zobrať si na chvíľu bábätko a nechať staršieho súrodenca, aby si mamu užil naplno,“ radí psychologička.

Tri je naozaj pekné číslo, a keď hovoríme o vekovom odstupe medzi deťmi, je to vraj ideálne. „Ak má dieťa do troch rokov bezvýhradnú starostlivosť rodičov, ich lásku a pozornosť len pre seba, sú naplnené všetky jeho potreby. V troch rokoch je tak pripravené začať sa odpútavať od mamy, začleniť sa do kolektívu iných detí a tiež prijať narodenie mladšieho súrodenca, ktorý preň bude časom aj partnerom pre hry,“ vysvetľuje Denisa Maderová. A čím dlhšie dieťa vyrastá ako jedináčik, tým väčší šok ho čaká, keď do rodiny príde malý „votrelec“, okolo ktorého sa zrazu všetko a všetci točia. „Ak je vekový rozdiel príliš veľký – osem, desať a viac rokov, máme doma vlastne dvoch jedináčikov, ktorí vyrastajú samostatne, a ich záujmy sa nikdy nestretnú, možno až v dospelosti,“ vraví psychologička. Keby sme teda mohli rodiť deti podľa ideálnych šablónok, tak by sa patrilo najskôr priviesť na svet dcéru a o tri roky syna. V dievčatkách sa totiž veľmi rýchlo prebúdza opatrovateľský inštinkt, a tak príchod bračeka je pre ne tak trocha možnosť sebarealizácie. Ak sa to nepreženie, býva z toho pekný harmonický vzťah a pevné puto na celý život. Zo synov potom vyrastajú príma chlapi, galantní a starostliví, z dcér dobré mamy a partnerky. Samozrejme, ak je doma pohoda, dosť lásky i súdnosti a keď sa zodpovednosť i chvála rozdeľujú spravodlivo. Aj sesterská láska a opatera sa môžu totiž zvrtnúť tak, že to škodí obidvom. Tak napríklad Janka a Palinko – Janka svojho o šesť rokov mladšieho brata milovala od prvého pohľadu. Kočíkovala, bozkávala, pomáhala. A pomáha dodnes, keby sa dalo, tak aj kočíkuje, lenže Palinko má už dvadsať rokov, študuje na vysokej škole a stále je Palinko. Medzi nami, lenivec, lajdák a trocha lump. Svoju sestru úprimne ľúbi, no vyciciava ju ako upír. Janka mu upratuje izbu, ratuje jeho ranené frajerky, zháňa mu skriptá a poznámky z prednášok, píše zaňho všetky referáty a po nociach sa s ním učí. A keď má Palinko skúšku, Janka celú noc nespí a Palinko chrápe ako drevorubač, lebo či to spraví, alebo nie, je mu srdečne jedno. Je naučený, že zodpovednosť za všetko, čo spraví alebo nespraví, na seba dobrovoľne berie jeho sestra. Choré a nedobré, to dávno vedia aj bezradní rodičia, no zaradiť spiatočku mali oveľa skôr, dnes s tým nedokážu pohnúť.

Hej, aj toto občas víri v detskej hlave. Možno nie takto po lopate, ale v každodennom rodinnom zhone a kolotoči sa môžu rodiť drobné i väčšie krivdy, ktoré si vy možno nevšimnete, ale detská duša ich zaznamenáva a vníma veľmi citlivo. Stačí niekoho viac pochváliť, inému dovoliť čosi navyše, od staršieho očakávať viac zodpovednosti, pochopenia a povinností, než naozaj zvládne, mladšiemu viac tolerovať a viac sa mu venovať... Ani nevieme, ako každý deň dávame deťom dôvod na vzájomnú žiarlivosť a rivalitu, ktorá sa potom odráža v ich hádkach, v tom, ako sa spolu rozprávajú, provokujú sa a robia si naprieky. „Deti veľmi zle znášajú porovnávanie, vyzdvihovanie kvalít a šikovnosti jedného voči druhému,“ vraví psychologička. „Ten, ktorému sa napríklad v škole nedarí, alebo je pomalší, v čomsi menej šikovný, si potom svoju frustráciu vybíja práve na preferovanom súrodencovi.“ Nie je nevyhnuté zasahovať do každého sporu, pretože deti sa musia naučiť vyriešiť si situáciu medzi sebou. Keď sa začnú v každej hádke spoliehať na rodiča ako na rozhodcu, dostanete sa do mnohých neriešiteľných situácií, pretože pôvodcu a príčinu hádky len ťažko niekedy vystopujete, a ony sa nikdy nenaučia riešiť konﬂikty. No ani ľahostajnosť a ignorancia nie sú dobrá cesta. „Ak dieťa začne byť agresívne, keď si súrodenci nadávajú a sú na seba zlí, určite treba zasiahnuť,“ hovorí Denisa Maderová. „Niekedy môže byť dôvod aj mimo rodiny, napríklad deti, čo sú šikanované v škole, si zlosť vybíjajú práve doma na slabších súrodencoch. Je to tak, že k tomu, čo je nám blízky a máme sa radi, si dovolíme najviac, pretože vieme, že to od nás znesie. Tiež je pre deti veľmi dôležité, aby každé malo svoj priestor na vlastné záujmy. Hoci máte doma chalanov v podobnom veku, nezaručuje to, že sa harmonicky znesú v jednej „detskej“ za jedným písacím stolom. Každé dieťa má iný temperament a iné preferencie. Niekedy veľmi pomôže oddelenie alebo aspoň predelenie izieb.

Toto je veta z antirodičovskej príručky. Podľa nej byť starší znamená ustúpiť v každej situácii a zobrať zodpovednosť za všetko. Najlepšia cesta, ako rozoštvať súrodencov na život a na smrť a vypustiť do sveta dve poznačené bytosti. Psychológovia hovoria, že vo viacdetných rodinách býva súrodeneckých konﬂiktov menej, lebo sa skôr naučia spolupracovať, deliť sa, pomáhať si. Ale aj táto teória môže v praxi narážať na zlyhania rodičov. Moje tri sesternice, ku ktorým som chodila na prázdniny, boli každá vychovávaná ako maznáčik-jedináčik, až kým sa nenarodila ďalšia. Vtedy sa z prvých dvoch mala stať zo dňa na deň tá staršia a rozumnejšia, čo musí pomáhať a byť zodpovedná. Takže keď sme sa hrali v záhrade a naháňali po dedine, vliekli sme za sebou tú malú rozmaznanú mrchu, ktorá sa naschvál vyváľala v každej mláke a robila všetko preto, aby to sestrám zavarila. A tie to za ňu aj vždy schytali. Mali ju ustrážiť, aby nespadla, aby nevyjedala z koša škrupiny z vajec, aby si neroztrhala novú sukňu a nepridusila susede zajaca. Ešte v puberte si tie baby robili zle až hrôza. Kradli si veci, ničili si hračky, nechutne sa jedna druhej vysmievali a donášali na seba ako eštebáčky! Ich vzťahy sa stabilizovali až v dospelosti. Z najstaršej je však dodnes príliš úzkostlivá mama, pripravená zobrať všetky starosti a krivdy sveta na svoje plecia, a najmladšia točí so všetkými okolo seba, ako sa jej zachce. Nuž, čo sa za mladi naučíš, to z teba už ťažko niekto dostane.

Tlčú sa ako psy: Prapodivné podoby súrodeneckej lásky

Výber pre vás

Tlčú sa ako psy: Prapodivné podoby súrodeneckej lásky

Súvisiace články

Šokujúca spoveď matky: Dcéru ľúbim viac ako syna!

Vojna súrodencov: Keď sa z prírastku do rodiny stane votrelec

Príbeh čitateľky: Brat ma takmer zabil pre peniaze

Čo zaberie na neposlušné deti? Krik určite nie!

Túžite po veľkej rodine? Jedináčikovia sú šťastnejší

Výber pre vás