Pri vytváraní sladkého umenia je dôležitá nielen chuť a fantázia, ale aj veľká dávka trpezlivosti. Tá mladej východniarke Marcele Smižanskej (27) určite nechýba. Torty zdobí najradšej figúrkami zvierat, pretože sú veľmi milé a obľúbené.

Torty nikdy nepatrili medzi jej najobľúbenejšie maškrty. „Skôr si pochutím na jednoduchých koláčoch bez plnky. Punčové rezy patria medzi mojich favoritov,“ hovorí učiteľka anglického jazyka Marcela, ktorá je momentálne na materskej dovolenke.

Prekvapenie pre manžela

Začalo sa to zhruba pred troma mesiacmi, keď plánovala manžela na narodeniny prekvapiť. „Chcela som mu upiecť tortu ako každý rok, ale už nie takú obyčajnú. Presedela som hodiny na internete a hľadala som inšpirácie. Keď som videla, čo všetko sa dá upiecť a ako sa to dá vyzdobiť, nadchlo ma to a pustila som sa do práce,“ hovorí.

Bez trpezlivosti a fantázie sa cukrárka Marcela pri svojom koníčku nezaobíde.

Oplatilo sa. Čokoládová prvotina sa podarila. Nielen nadšenie manžela, ale i širšej rodiny ju povzbudilo, aby ďalej skúšala niečo nové a zdokonaľovala sa. Preto si objednala cukrárske pomôcky  a vyskúšané recepty stále ozvláštňuje niečím novým.

Na tortách vysedávajú aj zvieratá

Dve rovnaké torty ešte neurobila. Najčastejšie robí punčové, banánové, čokoládové, vanilkové a orechové. Mašľa so stuhou, s prianím a menom oslávenca nie je jediná ozdoba. Na jej tortách vysedávajú ovečky, zajkovia, prasiatka, mackovia.

To všetko je na zjedenie. Nepečie iba vtedy, keď má niekto sviatok, ale vždy, keď má chvíľku voľna. „Aj na Veľkú noc sa u nás dávajú výslužky z mojej dielne. Namiesto čokoládových vajíčok som upiekla tortu v tvare veľkonočného vajíčka či v tvare košíka s vajíčkami.“

Niečo skončilo aj v koši

Na začiatku nebolo všetko dokonalé. Množstvo nepodarkov ju ale neodradilo. „Keď som skúšala nové recepty na poťahovacie hmoty, dve  z nich putovali do koša. A tak som sa vrátila k starému osvedčenému receptu, ktorý používam aj na tvorbu figúrok. Modelujem ich, akoby som sa hrala s plastelínou. Najprv si pripravím samostatné časti tela a potom ich pospájam. Už viem, že keď som nervózna, určite sa nejdem odreagovať pečením, lebo vtedy sa mi nedarí. Najmenej sa mi darilo, keď som piekla tortu na oslavu dcérkiných narodenín.

Hotový korpus som položila na stôl, na chvíľu som odišla z domu a keď som sa vrátila, polovica bola preč. Postarala sa o to naša psia maškrtnica Lady,“ hovorí s úsmevom.

Práca v cukrárni ju neláka

Ako dlho trvá zhotovenie takej lahôdky? „Záleží od náročnosti, ale prácu si väčšinou rozdelím na tri dni a pracujem iba vtedy, keď malá Terezka spí. Väčšinou si prvý deň napečiem korpusy, druhý deň ich naplním a na tretí ich potiahnem hmotou a ozdobím. Je dobré, keď sú torty trošku odležané,“ odpovedá. Hoci jej výtvory lahodia nielen oku, ale sú aj chutné, učiteľstvo sa nechystá zavesiť na klinec.

„Určite by ma nebavilo robiť v cukrárni a od rána do večera vypekať. Teším sa, že je to môj koníček a nechcem, aby mi zovšednel.“ Torty i pre zvieratá Keďže narodeniny a meniny u nich doma neoslavujú len členovia rodiny, ale aj dvaja psy a dve mačky, Marcela nepečie len pre ľudí. „Keď má jeden z našich štvornohých miláčikov sviatok, upečiem veľkú tortu, aby sa ušlo všetkým zvieratkám v dome.“

Tortová kráľovná má tvorivosti na rozdávanie

Výber pre vás