Keď som povedala rodine a priateľom, že si dávame s manželom pauzu, videla som tie desiatky otáznikov, ktoré sa im preháňali v hlave. Bolo mi jasné, že väčšina z nich si myslela, že je to niečo ako skúšobný rozchod, po ktorom nemôže prísť nič iné ako definitívny rozchod. A to sme vyzerali ako dokonalý pár!

Zoznámili sme sa, keď som mala iba 22 a on 25 a nehľadali sme nič vážne. Ja som sa stále ešte dostávala zo zničujúceho vzťahu so starším mužom a užívala som si "single" život. No keď som stretla pri fotení v časopise, pre ktorý som pracovala, Simona, niečo sa v hĺbke mojej duše pohlo. Na ďalších stretnutiach som sa pri ňom cítila úžasne a sama sebou.

Po 6 mesiacoch sme začali spolu bývať, onedlho sme sa zasnúbili a o tri roky vzali. Zobrali sme si spoločnú hypotéku na náš nový dom. Neostávalo nám nič iné, len užívať si naše spoločné šťastie. No o ďalšie štyri roky, žiara pohasla.

Obaja sme boli nešťastní v práci a namiesto toho, aby sme sa podržali, sme sa každý rýpali vo svojich problémoch. Začala som pochybovať o našom vzťahu a o tom, či ešte stále Simona milujem. Vedela som, že takýmto niečím prechádza aj mnoho mojich známych v dlhodobých vzťahoch. Vtedy si zvyčajne buď založia rodinu, alebo si jeden z partnerov nájde niekoho iného...

My sme sa rozhodli pre takéto riešenie: <strong>oddýchnuť si od seba, aby sa znova rozhorela tá iskra, čo bola medzi nami na začiatku.</strong> Akoby nám to malo byť súdené, dostala som práve vtedy pracovnú ponuku na 8 mesiacov na Ibize a povedala som áno.

Lúčili sme sa v pokoji a bez sĺz. Obaja sme vedeli, že je to risk a že to bude buď nový začiatok alebo koniec pre náš vzťah. Dohodli sme sa, že ak za ten čas jeden z nás stretne niekoho iného a ten niekto bude pre neho možnosť, hneď si o tom povieme. Inak sme sa chystali komunikovať len minimálne. Ja som chcela tento čas využiť maximálne pre seba. Na prácu a na hľadanie sa čo sa týka vzťahu aj životných cieľov.

Na Ibize nebolo ťažké na Simona nemyslieť. Zapísala som sa na hodiny španielčiny a moja práca bola veľmi inšpirujúca. Dokonca ma samu zaskočilo, ako málo na manžela myslím a že občas prejde aj pár týždňov bez toho, aby som mu zavolala. Niekedy som sa cítila vinne za to, že ja si to tak užívam, kým on sa doma trápil. No potom som si stále pripomínala, že hoci je to môj muž, nie som povinná opravovať to, čo v jeho živote nefunguje. Zároveň si myslím, že ak stále uprednostňujete partnerove potreby pred vlastnými, smeruje váš vzťah do záhuby.

Za ten čas som zažila zopár flirtov a myslím, že rovnako bol na tom aj on. Všetky dvojzmyselné konverzácie a žiadostivé pohľady ma však len utvrdili v tom, že chcem byť so Simonom. Vedela som, že to, čo som zažila s ním, už s nikým iným nezažijem. V jedno chladné októbrové ráno som sa vracala do Londýna a vôbec som nevedela, čo čakať. Simon na letisku nebol a aj náš dom bol prázdny. Keď sa večer vrátil z práce, tuho sme sa objali a ja som cítila to nevyslovené úžasné spojenie medzi nami.

<strong>Znovuvstúpenie do manželského života bolo zvláštne, lebo obaja sme sa za ten čas o kúsok zmenili.</strong> Ten čas, ktorý nás rozdelil, nám zároveň pomohol, lebo sme jeden druhého začali znova intenzívnejšie vnímať. Pre mňa to bolo aj utvrdenie v tom, že som so správnym človekom a netúžim byť s nikým iným.

Verím, že aj vďaka tejto skúsenosti sme spolu už 18 rokov. Bola to pre nás možnosť rozhodnúť sa, či naozaj chceme byť spolu. A my sme sa rozhodli. Už navždy.

Chcela som zachrániť umierajúci vzťah s manželom: Urobila som niečo poriadne odvážne a tak to dopadlo!

Výber pre vás

Chcela som zachrániť umierajúci vzťah s manželom: Urobila som niečo poriadne odvážne a tak to dopadlo!

Súvisiace články

Lili je zo svojho partnera zúfalá: Po rokoch prišiel s čudným návrhom, z ktorého sa nevie spamätať

Dáša s priateľom si dali pauzu: Keď sa k nemu chcela vrátiť, čakalo ju nepríjemné prekvapenie!

Pikantný príbeh zakázanej lásky: Vedela som, že nie je môj, ale aj tak som to spravila! A v jej posteli...

Výber pre vás