<strong>Muž, ktorý sa mal stať otcom mojich dvojčiat, sa na mňa vykašľal a ja som prežila najťažšie chvíle svojho života bez jeho podpory.</strong>

Môj príbeh sa začal pred viac ako šiestimi rokmi. Mala som chvíľu po maturite a zamestnala som sa v jednej automobilovej firme s myšlienkou, že je to len na pár mesiacov a potom vyskúšam niečo lepšie.

Ako to už v takých závodoch býva, pracovalo tam aj veľa sympatických mužov. Bola som mladá, pekná, a tak som o ich náklonnosť nemala núdzu. Aj napriek tomu, že som v tom čase mala priateľa, zamilovala som sa do iného.

Patrik bol úžasný. Bol pekný, milý, pozorný, zábavný, hoci o trinásť rokov starší ako ja. Po niekoľkých dňoch neskrývaného flirtovania sme spolu začali chodiť. Všetko bolo úžasné, až kým som po troch mesiacoch neprišla s pozitívnym tehotenským testom. Patrik ma utešoval a ponúkol mi jediné riešenie – ísť na interrupciu. S tým som nesúhlasila možno aj preto, že som si naivne myslela, že dieťaťom si ho pripútam.

A vtedy sa začalo moje peklo. Zistila som, že nečakám jedno, ale rovno dve deti. Musela som ostať na rizikovom a navyše nádejný otecko sa mi začal vyhýbať, zmenil si telefónne číslo, nereagoval na e-maily. Bolo mi hrozne! Ako to len zvládnem? Slobodná mamička s dvojčatami? Zverila som sa mame. Podržala ma a nič mi nevyčítala, i keď moju takzvanú známosť nemohla ani len cítiť. Bolo toho na mňa veľa, čo sa odrazilo aj na tehotenstve.

V šiestom mesiaci som začala rodiť. Ešte nikdy som sa tak nebála. Moji dvaja synovia sa mi narodili pätnásť minút po polnoci s váhou 650 g a 750 g. Prognózy na prežitie v podstate ani nemali. Ešte v ten večer menší Erik zomrel. Starší Paťko bol silnejší a o svoj život bojoval, no doktori optimisti veru neboli. Samozrejme, že som to oznámila aj ich otcovi, ale jemu to bolo jedno. To ma úplne dorazilo a odišla som domov na reverz. Dokonca sa neobťažoval prísť ani na pohreb svojho syna. Každý deň som chodila do nemocnice za malým drobčekom s fľaškou odstriekaného mlieka. Šesť týždňov som ho vídavala len cez sklo inkubátora. Po troch nekonečných mesiacoch som si ho mohla vziať domov. Ale aj tak nebolo všetko vyhraté. Nasledoval rad zdĺhavých vyšetrení – neurológia, očné, rehabilitačné, kardiológia, pľúcne, ortopédia. Tieto oddelenia sa postupne stali naším domovom na celý rok.

Potom mi do života vstúpil niekto pre mňa už známy. Moja láska zo strednej školy. Paťko si na Martina rýchlo zvykol. Netrvalo dlho a bývali sme spolu u mojich rodičov. Po roku spolužitia som opäť začala chodiť s materskou knižkou. No teraz už nie so slzami v očiach, ale plná šťastia.

Dnes sme už tri a pol roka manželia, máme dvoch nádherných synov a rodinný dom s veľkou záhradou. Martin si Patrika osvojil a nikomu už ani len nenapadne, že by nebol jeho otec.

Takto sa naozaj môže zachovať len zbabelec najhrubšieho zrna. Aj keď Patrik nesúhlasil s tým, aby ste si deti nechali, mal sa k tomu postaviť ako chlap a prijať spoluzodpovednosť za vaše tehotenstvo. Určite by ste v ťažkých chvíľach po pôrode ocenili akúkoľvek podporu či záujem. Na druhej strane sa naplno ukázal jeho charakter a vy môžete byť rada aspoň za to, že ste si nepokazili život s chlapom, ktorý za nič nestojí.

Toto nikomu neprajem! Začala som si s úžasným mužom, ale potom prišlo peklo

Výber pre vás

Toto nikomu neprajem! Začala som si s úžasným mužom, ale potom prišlo peklo

Súvisiace články

Rozvod bola tá najlepšia vec, čo sa mi stala: Teraz si užívam a je mi dobre

Toto nečakala! Manžel odišiel za prácou do zahraničia, no daň za lepší život bola krutá

Šokujúci príbeh: Myslela si, že manžel ju podvádza, pravda však bola omnoho krutejšia

Šokujúci príbeh: Toto nikto nečakal! Manžel ma opustil kvôli žene môjho syna

Výber pre vás