Cez sociálnu sieť som si našla priateľa. Bol to chalan z nášho gymnázia, ktorého som dovtedy poznala len z videnia. Začali sme sa stretávať, spoznávať a mne sa črtali pekné letné prázdniny s mojou prvou láskou.

Po pár mesiacoch sme sa rozhodli, že sa predstavíme navzájom rodičom. Nemala som s tým problém. Moji rodičia si Jakuba rýchlo obľúbili. Aj na druhej strane to bolo podobné. Jakub mal aj mladšieho brata Andreja. Hneď ako som spoznala jeho rodičov, všimla som si, že Jakub sa veľmi podobá na mamu a Andrej je úplná kópia otca. Nevenovala som tomu však špeciálnu pozornosť.

Celé leto sme trávili spolu. Boli sme aj u Jakubovej starej mamy a starého otca na dedine, kde som sa spoznala s jeho tetou a ujom z maminej strany. Začali sme tam chodievať pravidelne. Rodinu zo strany Jakubovho otca som nepoznala. Z jeho rozprávania som pochopila, že nemajú príliš dobré vzťahy.

Raz som bola u kamarátky doma a rozprávali sme sa o našich frajeroch. Spomenula som jej, ako sme boli u Jakubovej babky, a že teraz plánujú rodinnú oslavu a teším sa aj na druhú stranu Jakubovej rodiny. Vtom sa vynorila kamarátkina mamina, ktorá náš rozhovor začula a povedala mi: ,,Kati, ale veď to nie je jeho rodina.“ Nechápala som, ako to myslí. Nakoniec mi všetko vysvetlila. A mne to začalo dávať zmysel. Už len keď som sa pozrela na Andreja, ktorý bol veľký výmyselník, nikde neobsedel, stále robil zlotu a na Jakuba, ktorý bol vždy poctivý, miloval prírodu a hru na klavíri, som pochopila, že nie len ich rozdielna povaha, ale aj ich rozdielny vzhľad nie sú náhoda. Kamarátkina mama mi povedala, že len Andrej je Otov syn a Jakubov otec býva niekde na strednom Slovensku. Bola som z toho v šoku. Nevedela som, či o tom vie aj Jakub.

Jeden večer som sa snažila načať tú háklivú tému. Jakub asi vytušil, kam smerujem a priznal sa mi, že mu jeden kamarát tiež niečo také naznačoval. Povedala som mu, že nie je dobré, aby žil v neistote a mal by vedieť, ako to skutočne je. Pri tom rozhovore sa mi zveril, že nikdy nevidel svoj rodný list a že aj na zdravotnej karte má niečo poškrtané. Začali sme pátrať.

Dozvedeli sme sa, že nový rodný list môže získať na matrike v meste, kde sa narodil. Išli sme teda na menší výlet do Ilavy. Prišli sme na matriku, ja som ho čakala vonku. Keď vyšiel, myslela som, že dostane infarkt, taký bol zúrivý. Z rodného listu sme vyčítali, že u neho nastala zmena priezviska, keď mal tri roky, dokonca aj to, že jeho mama bola vydatá za niekoho iného – to bol zrejme Jakubov skutočný otec.

Po príchode domov sa jeho vzťah s rodičmi zhoršil. Prestal s nimi komunikovať, ale dôvod im nepovedal. Bol nahnevaný, že mu skoro dvadsať rokov klamali. Raz sa však odhodlal vyklopiť im všetko, čo zistil. Jeho rodičia boli v šoku, ale nakoniec vyšli s pravdou von. Vysvetlili mu, že keď sa neplánovane narodil, mala to jeho mama ťažké, rodičia ju nútili, aby sa za Jakubovho skutočného otca vydala, no ona v manželstve nebola šťastná, a tak sa rozviedla. Stretla sa s Otom a ten si chcel Jakuba osvojiť. Biologický otec sa vzdal akéhokoľvek práva na syna a Jakubovým novým otcom sa stal Oto. A na otázku, prečo mu to nepovedali, odpovedali, že stále hľadali ten najvhodnejší čas.

Jakub bol na nich ešte pár týždňov nahnevaný, ale vedel, že to nemali ľahké a uvedomil si, že nie je otec ten, kto dieťa splodí, ale kto ho vychová.

Katka, myslíme si, že ste urobili dobre, že ste s tou témou vyšli na svetlo. Bolo dosť hlúpe, že o tom rodinnom tajomstve vedel každý, len nie Jakub. Rodičia by možno vyčkávali na vhodný čas donekonečna a Jakub by sa to nakoniec dozvedel od niekoho iného oveľa necitlivejším spôsobom. Zdá sa, že všetkým sa uľavilo a dôležité je, že Jakub celú situáciu pochopil a spracoval. Deti si zaslúžia poznať pravdu, najmä keď sú už takmer dospelé.

Toto priateľ nečakal! Odhalila som šokujúce rodinné tajomstvo

Výber pre vás