V živote som mala do svojich 25 rokov šťastie. Vyštudovala som vysokú školu, našla som si skvelú, dobre platenú prácu a v nej som spoznala svojho o päť rokov staršieho budúceho manžela. S peniazmi som si vôbec nemusela lámať hlavu a mohla som sa sústrediť len na svoju lásku a kariéru. Krátko po svadbe som neplánovane otehotnela, no privítala som to s nadšením a s radostným očakávaním niečoho nového. Všetko mi vychádzalo presne tak, ako som si to ako malá vysnívala. Keď sme sa dozvedeli, že čakáme dcéru, dojalo nás to s manželom k slzám.

V jeden víkend, to som bola asi v piatom mesiaci tehotenstva, sme si s mužom naplánovali cestu k mojim rodičom. Objednali sme sa k nim na obed a okolo desiatej sme spoločne vyrazili do sto kilometrov vzdialeného mesta. Do cieľa nám ostávalo už iba pár kilometrov, keď nám na jednej križovatke nedal prednosť kamión s návesom. Doslova nás zmietol z cesty a auto stlačil ako plechovku od sardiniek. Veľa si z tej udalosti nepamätám a som za to nesmierne vďačná.

Stratila som manžela aj bábätko

Môj manžel pri nehode zomrel. Ja som bola ťažko zranená. Bojovala som o život a moja dcéra v brušku to, bohužiaľ, vzdala pár hodín po autonehode. Mne to však oznámili až o niekoľko dlhých týždňov, lebo som bola celý čas v kóme a nebolo vôbec jasné, či tú tragédiu prežijem. Najviac zranení som mala v oblasti hlavy. Dovtedy som bola celkom pohľadná žena, ale po tom, čo sa mi do tváre doslova vysypalo celé predné sklo auta, som mala prerazenú sánku a nejaký čas som sa vôbec nespoznávala.

Späť k ľudskej podobe mi pomohlo až niekoľko plastických operácií. V tých chvíľach by som však všetko vymenila za život svojej dcéry!

Nemohla som sa s jej odchodom zmieriť. A vlastne som sa nezmierila doteraz, aj keď od tej šialenej udalosti ubehli už skoro tri roky. Stále chodím k psychológovi a beriem antidepresíva. Vôbec nemôžem premýšľať o budúcnosti. Nedokážem si predstaviť, že by som po tom všetkom spojila svoj život s iným mužom. Obávam sa, že tvrdenie, že všetko zahojí čas, v takýchto prípadoch vôbec neplatí.

Neprejde deň, aby som si na svoju nenarodenú dcéru nespomenula, aby som sa v duchu nepýtala, koľko by teraz mala mesiacov, na koho z nás by sa viac podobala... Našťastie ma držia pri živote moji skvelí rodičia. Pomáhajú mi, ako sa len dá. Snažia sa ma zabaviť, zamestnať moju myseľ a motivovať k tomu, aby som bola zase raz šťastná. Nikdy som si však nemyslela, že priblížiť sa k šťastiu môže byť také zložité...

Váš príbeh: Strašná nehoda mi vzala manžela aj dieťa

Výber pre vás

Váš príbeh: Strašná nehoda mi vzala manžela aj dieťa

Súvisiace články

Nikdy by mi nenapadlo, že sa zaľúbim do svojho kňaza

Baran január

Výber pre vás