Nečakajte u nich klasiku pri mori či na horách. Ony cestujú za poznaním a dobrodružstvom. Keď sa Mária, Petra a Silvia rozhovoria o svojich zážitkoch, máte chuť baliť kufre a odcestovať zajtra s nimi. Hoci cestujú zväčša single, na svojich cestách nikdy neostanú samy.

Mária Benyák (61), dôchodkyňa a bývalá novinárka, Bratislava

Tie zážitky vám nikto nevezme

Túžbu cestovať pocítila už v detstve. Keďže pochádza z južného Slovenska, jej prvé cestovateľské zážitky sa spájajú s Maďarskom a neskôr i Rumunskom či Bulharskom.

„Chodiť s cestovkami však nebolo nič pre mňa. Ja som si potrebovala popozerať to, čo ja chcem,“ rozrozpráva sa pani Majka, ktorá si postupne začala napĺňať cestovateľské sny ako „osamelá“ cestovateľka. „Najčastejšie s rakúskymi a nemeckými cestovkami, lebo im nevadilo, že cestujem single a chcem byť v izbe sama.“ Pred cestou si vytipovala, čo chce vidieť. Krajinu, mestá, ale aj múzeá či umenie. „Do Nice som cestovala kvôli múzeu Marca Chagalla. Vo Florencii som túžila navštíviť galériu Uffizi a sochu Michelangelovho Dávida. V Amsterdame múzeum Vincenta van Gogha a v Kodani múzeum NY Carlsberg Glyptoték.“ Európu prešla skoro celú a na niektoré miesta sa po rokoch rada vracia, aby videla, čo sa zmenilo.

Postupne podnikala dobrodružnejšie cesty. „Najväčší zážitok bola Sýria pred ôsmimi rokmi. Bola to nádhera viedieť mestá Damask, Palmýra i Maalula, kde dodnes hovoria aramejčinou, jazykom Krista. Tu som si však po prvý raz uvedomila, že cestovať sama do neznámej krajiny, môže byť nebezpečné. Chvala bohu, za tie roky mám len samé dobré skúsenosti.“ Syn sa o ňu nebojí. Vďaka angličtine, nemčine či maďarčine sa mu „ostrieľaná mama“ vo svete nestratí. On sám je vášnivý cestovateľ, preto mamu chápe. „Prešli sme spolu Mongolsko, Čínu, Kanadu, Maltu, Dubai, Cyprus, Kanárske ostrovy na viackrát a tiež Malorku a Ibizu. Keby som mohla, aj zajtra vyrazím do ktorejkoľvek exotickej krajiny!“

Má ešte po 40. rokoch cestovania stále sny a plány? „Samozrejme. Chcela by som ešte raz navštíviť Maroko a jeho mestá Casablanca, Fez či Rabat. Ísť na Krétu, do Mexika a do Dominikánskej republiky. Tie zážitky vám nikto nevezme. Každá jedna cesta je výnimočná, jedinečná a každou jednou objavíte krásy našej zemegule. A keby ste naozaj nemohli ísť do sveta, spoznávajte aspoň to naše krásne Slovensko. Ako novinárka som ho precestovala celé.“

V krajinách ako Egypt, Tunisko či Mongolsko nepite vodu z vodovodu. Tam si ja aj zuby mývam s minerálkou. Možno aj preto ma nikdy netrápili žalúdočné problémy, hoci som vyskúšala aj domácu kuchyňu.

Petra Uhaľová (28), chief receptionist na lodi, Kysak pri Košiciach

Fotoaparát je môj partner na cestách

Už ako dieťa mala tendenciu utekať z domu. Lákalo ju neznámo a adrenalín v krvi, keď objavovala nové miesta. Strach pritom vôbec nepociťovala a necíti ho dodnes.

„Prvé samostatné cestovanie som okúsila v 19. rokoch. Cestovala som do Anglicka, kde som pracovala v známom štvorhviezdičkovom hotelovom reťazci. Vo voľnom čase som cestovala po krajine. Londýn a Brighton sú dodnes moje naobľúbenejšie mestá,“ spomína Petra, ktorá vyštudovala Cestovný ruch. K cestovaniu sa vrátila po rokoch ako chief receptionist pre luxusnú lodnú spoločnosť. „Mám za sebou druhú sezónu na riečnej lodi. Plavíme sa po európskych riekach ako Rýn, Labe, Dunaj či Mohan. Každé ráno sa prebúdzam v inom meste a dýcham iný vzduch. Kým loď kotví, ja spoznávam mesto, ľudí a všetko si fotím. Fotoaparát je môj partner na cestách.“

Chystám dobrodružnú výpravu

Vďaka práci navštívila mnoho krásnych miest. „Očarili ma nemecké mestá ako Drážďany, Kolín nad Rýnom, Meissen, Torgau, Berlín, Regensburg... Navštívila som Amsterdam, Rotterdam, Bastei, Wiesbaden a videla nádherný západ slnka v Kehli, katedrálu v Štrasburgu, či krásne uličky s typickými francúzskymi kaviarničkami. Mojou srdcovkou je však Praha.“ V tomto magickom meste by sa Petra raz chcela po svojej cestovateľskej etape usadiť. Počas roka má totiž na cestovanie štyri mesiace. „Časť z nich strávim doma s rodičmi, psom a priateľmi, časť precestujem. Väčšinou sama. Dohovorím sa totiž po anglicky aj nemecky, mám skvelú orientáciu a vynájdem sa v každej situácii. Preto sa o mňa rodina nebojí a podporuje ma v tom.“

Aký je najbližší plán? „Tento rok sa chystám koncom roka na dobrodružnú výpravu. Najskôr chcem navštíviť Thajsko a okolité ostrovy. Skočiť si do vodopádu, člnkovať z ostrova na ostrov, vychutnať si thajské jedlá, masáže a ústretovosť tamojších ľudí. Potom chcem ísť do Kambodže, vidieť nezabudnuteľný chrámový komplex Angkór Vat, nepálske pohoria, opustený Veľkonočný ostrov v južnom Pacifiku a rada by som cestovala Transibírskou magistrálou a vychutnala si ajurvédu priamo v Indii,“ rozžiari sa Petra a človek má pri tých slovách chuť okamžite vycestovať s ňou.

Možno sa vám zdá cestovanie osamote nebezpečné, ale nemajte strach z neznámeho. Keď raz pocítite ten adrenalín a úžasný pocit, že ste to dokázali, budete to chcieť zažiť zas a zas.

Silvia Púchovská (30), blogerka a  marketingovo-komunikačná freelancerka, Bratislava

Kto raz začne cestovať, chce vidieť stále viac

Keď sme spolu skypovali po prvý raz, bola v El Salvadore. U nás štyri popoludní, tam osem ráno. Ďalšie informácie mi písala z Guatemaly v Karibiku a naposledy som ju zastihla v Mexiku.

Silvia je totiž druhý raz na ceste po latinskej Amerike. Túlavé topánky si obula pred dvomi rokmi, no v zahraničí žije už siedmy rok. „Po vysokej som odišla na Tenerife naučiť sa španielčinu. Odtiaľ som šla na stáž do Dánska. Počas pobytu tam sa začali moje prvé 2- až 3-týždňové cestovateľské dovolenky po rôznych kontinentoch. Lenže ja som túžila cestovať dlhodobo. Keď som si našetrila peniaze, dala som výpoveď a vyrazila do Buenos Aires. Za sedem mesiacov som prešla od Ohňovej zeme cez pacifické pobrežie až do Venezuely.“

Základ je miestny kontakt

Po krátkej cestovateľskej prestávke vyštartovala v januári tohto roka na cesty zas. Z Panamy smer Mexiko a Kalifornia, odkiaľ by raz rada pokračovala až na Aljašku. Vďaka cestovaniu sa dostala k písaniu blogov. „Dvakrát mi na cestách ukradli mobil, preto ho už nenosím. Ale mám so sebou počítač a fotoaparát. Denne pridám na môj facebook aj príbeh a foto dňa alebo zaktualizujem blog, aby naši vedeli, že žijem. Nikdy totiž vopred neviem, kedy sa vrátim. No väčšinou tak po 6-7 mesiacoch mi začne chýbať rodina a priatelia. Aj teraz už plánujem na september návrat,“ vysvetľuje Silvia.

Nie sú dlhé cesty finančne náročné? „Sú, ale naučila som sa, ako ušetriť. Cestovanie je priorita, preto nemíňam peniaze na iné veci, ako je napr. oblečenie či kozmetika. A takmer v každej krajine využijem couchsurfing, prespávanie zadarmo u cudzích pohostinných ľudí. Miestny kontakt je pri cestovaní základ. Alebo robím dobrovoľnícke práce, za ktoré je jedlo, prípadne ubytovanie zadarmo. Keďže viem po španielsky, anglicky, dánsky aj nemecky, pracovala som už aj ako recepčná v hosteli, kde som bývala zadarmo. Teraz som začala pracovať a zarábať si online na voľnej nohe ako freelancer.“

Čo ju na cestovaní fascinuje? „Prísť do novej krajiny a objavovať zvyky, kultúru, jedlo či produkty. Vidieť svet, stretávať ľudí. Či už sú to miestni, alebo iní cestovatelia. Vymieňame si skúsenosti, rozprávame o miestach, kde sme boli a je to zaujímavé a obohacujúce.“ O seba sa nebojí, lebo verí, že strach a stres priťahujú problémy.

„Veľa ľudí cestuje. Človek je vlastne sám len v lietadle. Ak ste priateľskí a otvorení, väčšinou vždy nájdete niekoho, ku komu sa môžete na nejaký čas pridať. Keď cestujem sama, mám svoje zásady. Do novej destinácie sa snažím prísť vždy za svetla a zabezpečiť si tam niekoho, kto ma počká a zorientuje, aby som sa vedela vyhnúť nebezpečným miestam.“ Je to vraj jednoduché a keď sa do toho dostanete, je to ako s bicyklovaním. „Kto začne raz cestovať, chcete vidieť stále viac a viac. Ťažko sa prestáva. Je to príjemná droga a škola života, ktorá vás naučí veľa o svete ale najmä o vás.“

Základné pravidlo – dať sa poistiť, nebyť naivný a obklopovať sa len príjemnými ľuďmi. Netvrdím, že musia cestovať všetci, ale vydať sa na cestu na vlastnú päsť je obohacujúce oživenie života.

Silviine rady pre bezpečné cestovanie

Počúvajte inštinkt – a riaďte sa zdravým rozumom.

Starajte sa o zdravie – jedzte zdravo a pravidelne, cvičte a nezabúdajte na vakcíny proti určitým chorobám.

Informujte sa – o mieste, kam smerujete, treba vedieť čo najviac, napr. aj o jeho nebezpečných zónach.

Zabudnite na správanie turistu a strach - zlodeji si hneď všimnú naivného turistu, ktorý je vhodný objekt na okradnutie.

Po tme nie – aktivity aj cestovanie si plánujte cez deň.

Ruksak na očiach – nikdy ho nenechávajte nestrážený alebo v rukách cudzej osoby.

Taxíky – berte si len tie oficiálne.

Hostely – vyberajte podľa odporúčaní a pokiaľ možno, noste si vlasný zámok s kódom, ktorým zamknete skrinku s cennosťami (väčšina hostelov však má skrinky na zamykanie).

Peniaze – Kde sa len dá, plaťte kartou, nevyberajte zbytočne veľké sumy a hotovosť i karty si rozložte na viacero miest.

Dokumenty – pas, vodičák a očkovací preukaz si naskenujte a uložte v počítači či v e-maili. Párty – nechodievajte na párty sama a neberte si na ne žiadne cennosti.

Nočné autobusy – príručný ruksak si v nich nechávajte pod nohami, nie v hornom priečinku na batožinu.

Udomácnite sa s domácimi – na začiatku dlhšej cesty či vstupu do novej krajiny sa aklimatizujte s domácimi a zistite si o krajine a kultúre čo najviac.

Premávka – napr. v Južnej Amerike je veľmi chaotická a chodec je posledný, ktorý má nejaké práva, na toto nikdy nezabúdajte.

Príroda – hory, oceán alebo džungľa sú úžasné, ale rešpektujte a nepodceňujte ich silu.

Poistenie – nepodceňte ho, lebo krádež, úraz či choroba nie sú na cestách ničím zriedkavým.

Vášnivé cestovateľky: Čo ich ťahá na ďaleké cesty a prečo nedokážu odolať volaniu diaľav?

Výber pre vás

Vášnivé cestovateľky: Čo ich ťahá na ďaleké cesty a prečo nedokážu odolať volaniu diaľav?

Súvisiace články

Tip na krásny výlet u nás doma: Užite si dokonalý oddych v Raji

Nezabudnuteľná dovolenka na poslednú chvíľu: Navštívte ostrov božského pokoja

Niekto to rád horúce! Prečo sa oplatí navštíviť tieto 3 slovenské kúpele?

Výber pre vás