Nezáleží na tom, koľko máme rokov. Vždy budeme celé bez seba v deň, keď si pod vianočným stromčekom rozbaľujeme darčeky, Vianoce totiž v sebe nesú čaro detskej radosti. Zdobíme si domy, pečieme medovníky či medvedie labky a snažíme sa deťom urobiť rovnako krásnu a čarovnú atmosféru, akú sme mali doma my ako deti. Vianoce sa zmenia zo zázračného času na čas nekonečnej lásky, keď sa neviete dočkať, akým darčekom vás prekvapí vaša polovička, ale aj súrodenci či priatelia, s ktorými ste celý rok neudržiavali práve aktívny kontakt. Lenže darček, ktorý dostala minulé Vianoce Karin, nepriniesol Ježiško ani nebol zabalený stužkami a papiermi všetkých farieb. Jej darček bol oveľa zázračnejší...

„Vianoce sme vždy s Emilom veľmi prežívali. Spoznali sme sa cez moju sestru a netrvalo dlho, kým sme spolu začali bývať. Prvé spoločné Vianoce som strávila hodiny zdobením nášho vianočného stromčeka. Na Štedrý večer Emil pripravil chutného kapra. Potom sme schúlení v deke pozerali vianočné rozprávky a ja som zašepkala: „Toto je dokonalé.“ Vzali sme sa v októbri 2011 a hneď o rok sme boli radosťou bez seba, keď som zistila, že som tehotná.

Mám na pohyb náročnú prácu, som totiž učiteľka na základnej škole, ale našťastie sa mi ranná nevoľnosť vyhla. Milovala som sledovať, ako sa moje bruško zo dňa na deň zväčšovalo a kde-tu sa vo mne pohlo malé, nepokojné telíčko. Viktor sa nám narodil ešte v septembri. Prvýkrát som videla svojho muža plakať od šťastia. Tri mesiace nato som už Viktorka jemne pohupovala na rukách pri vianočnom stromčeku a sledovala, ako sa mu v malých očkách odrážajú farebné svetielka.

O tri roky neskôr na jar sme zistili, že som znovu tehotná. Čakala som dievčatko. Viktorko sa stále dokola pýtal: „Koľkokrát sa ešte vyspíme, kým príde sestrička na svet?“ a hladkal moje brucho. Tehotenstvo šlo bezchybne a hladko, dieťatko pekne rástlo. Týždeň pred Vianocami sme doma postavili veľký živý stromček a v škole som bola naplno vyťažená prípravou besiedky. Keď sme preberali s mojou triedou 10-ročných zmysel Vianoc, vyrazili mi reč veľké kŕče. Po chvíli prerástli v ostrú bolesť, pre ktorú som sa takmer nemohla pohnúť. Nechcela som zmätkovať, a tak som len v tichosti počkala, kým prejdú. Vravela som si, že ich budem riešiť, jedine ak sa mi ešte vrátia, a uzavrela som to pre seba s tým, že išlo o falošné kontrakcie, ktorými tehotné ženy občas trpia zo stresu.

Na Štedrý večer sme si dopriali kapustnicu aj tradičného kapra. Rozbalili sme si všetci traja darčeky a ľahli sme si spolu na gauč, aby sme si vychutnali našu rozprávkovú vianočnú klasiku – Tri oriešky pre Popolušku. O pol jedenástej som zacítila, že mi praskla voda. Kontrakcie sa dostavili veľmi rýchlo, Viktorova sestrička sa pýtala na svet. Začala som panikáriť. Uvedomila som si, ako veľmi sme nepripravení, termín som mala totiž až o vyše tri týždne.

Riziko predčasného pôrodu sme úplne podcenili, keďže celé tehotenstvo prebiehalo hladko. Emil začal rýchlo hádzať do tašky veci do nemocnice a zavolal mojim rodičom, aby prišli postrážiť Viktora. Bohužiaľ, sme si v tom zmätku neuvedomili, že žijú hodinu od nás a že už nemajú šancu stihnúť to. Moja dcérka sa pýtala na svet a nechcelo sa jej čakať ani o minútu dlhšie. Kontrakcie začali byť čoraz silnejšie a častejšie. „Budem rodiť tu a teraz, doma...“ vyšlo zo mňa. Emil zavolal sanitku a kým sa k nám, do dedinky na Orave, z okresného mesta dostala, radil nám lekár po telefóne, čo máme robiť. Videla som, ako sa Emil pokúša skrývať paniku, a ja som začala hysterčiť tiež. Čo ak sa niečo stane a nebude nablízku nikto, kto by nám pomohol? Čo ak nebude niečo v poriadku?!

O pol hodiny, ktorá sa mi zdala ako sto rokov, sme začuli vonku sirénu a pár sekúnd nato lekár vošiel do domu. Emil si vydýchol úľavou. Položili ma na zem pod stromček. Toto nebol ani náhodou ten harmonický pôrod do vody, ktorý som si plánovala. Sledovala som blikajúce svetielka na stromčeku a snažila som sa predýchavať bolesti, ktoré sa stupňovali. Potom lekár povedal, že je konečne čas tlačiť. Mala som zimomriavky od stresu aj nadšenia a Emil ma chytil za ruku. Chvíľu pred polnocou sa narodila naša maličká Alica. Prešla mnou silná vlna úľavy, až keď som začula jej plač. Lekár ju prezrel a chvíľku nato mi ju podal do náručia. Po všetkej dráme, keď som držala svoju novonarodenú dcérku v náručí a videla okolo seba Emila aj Viktora, tak som vedela, že je všetko v poriadku.

Lekár ma zobral do nemocnice, kde sme s Alickou pre novorodeneckú žltačku museli pár dní zostať. Keď som sa chcela zložiť v nemocničnej izbe, <strong>otvorila som tašku, ktorú mi Emil narýchlo zbalil, a nevedela som sa prestať smiať.</strong> Našla som si letné šaty, dve rozdielne ponožky, detský sveter na dieťa vo Viktorovom veku a aj jeho jednu papučku. Emil musel v panike doslova hrabnúť rukou do šatníka.

Aj napriek tomu, že sa Alica narodila predčasne, nijako za svojimi rovesníkmi nezaostáva, našťastie. O pár mesiacov sa už smiala a prevaľovala hore-dolu a na jej prvé narodeniny chystáme okrem detskej torty aj jazdu na vianočných saniach – vyzerá to, že tento rok bude snehu viac než dosť. Aj keby som si už nikdy v živote nenašla pod stromčekom jediný darček, neprekážalo by mi to, budem spokojná. Mám milujúcu rodinu a dve zdravé deti. To je pre mňa môj vianočný zázrak.“

Pod stromčekom si nenašla ponožky ani sveter, ale ten najnečakanejší darček: Vykľul sa z neho zázrak!

Výber pre vás

Pod stromčekom si nenašla ponožky ani sveter, ale ten najnečakanejší darček: Vykľul sa z neho zázrak!

Súvisiace články

Tešila som sa na bábätko, až kým... Správa od lekára ma zničila: Toto všetko som si musela vytrpieť

Na dovolenke divoko žúrovala a pritom netušila, že... To, čo sa stalo o pár mesiacov, všetkých šokovalo

Výber pre vás