„Som gazdinka telom i dušou. Telom tak, že mi treba trochu širšiu zásteru a aj širšie dvere do kurína,“ smeje sa Vierka, ktorá si vie uťahovať aj sama zo seba, „a dušou tým, že mám rada prírodu, zvieratá, domácu zeleninu a aj iné potraviny a vymoženosti, ktoré ponúka dedina.“

„Dve čiarky na tehotenskom teste som si našla ešte v Londýne. Veľmi som sa tejto správe potešila, pretože bola vytúžená a očakávaná. No hneď druhá myšlienka bola tá, že svoje dieťa nebudem vychovávať na londýnskych detských ihriskách, ale doprajem mu pravý slovenský dedinský život,“ vysvetľuje svoje motívy Vierka, ktorá vyštudovala poľnohospodársku vysokú školu. Netrvalo dlho a už si obzerali dom na vidieku. „Síce bol trochu nakrivo, ale pre nás bola dôležitá záhrada, kde sme nedovideli do konca. Okolie sa divilo, že sme si vybrali dom, na ktorom sa poriadne narobíme, kým ho opravíme a kým vyklčujeme dvojmetrovú burinu a zarastený ovocný sad s divými slivkami. My sme však mali v hlavách už finálny výsledok. Sama som sa videla, ako zvážam plné fúriky zeleniny zo záhrady a ako zaváram od výmyslu sveta. Trvalo ešte dlho, kým sa mi to splnilo,“ usmieva sa mladá žena, ktorá sa pre vidiek azda zrodila.

Po predošlej majiteľke zostal na pozemku jeden orech, slivka, čerešňa, višňa a pár starých jabloní. Manželia sa čudovali, že tu vôbec nič nie je. V ich očiach tam chýbalo všetko. A tak sa pustili do práce. „Vysadili sme skoro 30 stromov, vinohrad, ríbezle, a dokonca aj obyčajný chren a rebarboru. Nakoniec ako pravá kopaničiarka, som si tu vysiala lúku s kvetmi a liečivými bylinkami. Na Myjave, odkiaľ pochádzam, sú lúky všade a tu mi lúka s margarétkami, so zvončekmi a šalviou veľmi chýbala. Všetka tá práca stála za to, nie je krajší pohľad, ako keď sa deti mojkajú s húsatkom, naháňajú kozliatka alebo len tak hľadajú na záhone jahody.“

Vierkino najkrajšie ráno je, keď ide v pyžame do záhrady, vypustí husy na pašu, pochutná si na čerešniach a ríbezliach, odtrhne si pár lístkov mäty a žihľavy na čaj... Niekto by si pomyslel, že to musí byť nuda, ale domáca pani tvrdí opak. „Denne zažijem zábavné príhody, keď sa pri kŕmení šmyknem a padnem do blata. Keď schovávam kozy a jedna ma ťahá dopredu, druhá dozadu a ja vyzerám ako v najlepšej scéne filmovej komédie. Keď chytám zajaca, ktorý mi utečie, lebo som dosť pomalá, a o chvíľu ho trhám zo psích zubov. Keď kŕdeľ moriakov v sekunde preletí k susedovi a ja mám za pár minút odísť na autobus. Keď schovávam pred búrkou koňa a on sa namiesto do maštale rozbehne po poli, a keď idem na šípky a skončím pri naháňačke za ovcou. A najlepšie nakoniec, boj s gunárom na život a na smrť a občas to vyzerá, že už vyhrá a vrhne sa na mňa...“ Možno to niekomu nepríde zábavné, ale nuda to určite nie je. Navyše Vierka je človek, ktorý si dokáže zábavu vymyslieť.

Najprv napísala e-knihu o tom, ako bola au-pair v Anglicku, Nórsku a Rakúsku. A teraz sa pustila do druhej knihy pre deti. Túžila totiž všetkým deťom na svete predstaviť, ako sa žije na dedine, a do knihy vložiť reálne fotky domácich zvierat. Hlavná hrdinka je jej dcérka Lejka, lebo všetko prežívala s nimi. „Lejkina záhradka a jej zvierací kamaráti bude kniha, ktorá v sebe nesie dôležité posolstvo, aby sa deti začali zaujímať, ako rastie zelenina, ovocie a vlastne všetky potraviny, ktoré im ležia na tanieri,“ vysvetľuje nadšená mamička. Kniha by mala vyjsť v jarnom období vo vydavateľstve e-list. Život jej sám prináša podnety, čomu sa má venovať.

„Začali ku mne prichádzať ľudia, deti, ktoré sa divili, ako vlastne vyzerá kačka a moriak naživo. Alebo si nevedia predstaviť, ako rastie paprika a melón. Nikdy nehladkali kozu a nedržali kuriatko. Všetky deti by mali tieto krásne momenty zažívať. A potom sa to začalo, Lea vymyslela nápad s Lejkinou záhradou a motivuje deti k tomu, aby si založili svoje vlastné minizáhradky. My sme ju založili prvýkrát minulý rok, je to vlastne malá kvetinová záhradka a okolo nej sú zavesené na paliciach šálky, ktoré nám posielali ľudia z rôznych kútov Slovenska, z Bratislavy aj od Tatier...“

A to nie je všetko. Začali nakrúcať z gazdovstva krátke videá, ktoré sú amatérske, ale majú veľký ohlas. „Preto som už bola aj v škôlke rozprávať o práci gazdinky Vierky a aj o gazdovskom dvore a zvieratkách. Deti boli nadšené z husacieho pierka a kačacieho vajíčka a v tomto duchu by som rada pokračovala vo všetkých škôlkach v okolí. Myslím, že deti by mali mať kontakt s domácimi zvieratami a jesť čerstvú zeleninu a ovocie vtedy, keď rastie na záhradách. Život na dedine ma veľmi napĺňa a inšpiruje,“ vyznáva sa Vierka, ktorá by sa chcela v budúcnosti venovať aj pestovaniu priesad, a na záver úprimne dodáva: „Je pravda, že občas mám chuť všetko skončiť a cestovať, ale potom si poviem, veď to, čo mám ja, nemajú ani najbohatší ľudia sveta. Kontakt s prírodou, jednoduchosť bytia a kvalitnú stravu. Vlastné zdravie je pre môj spokojný život najdôležitejšie.“

Londýn vymenila za slovenský vidiek! Vierka si všetko sama dopestuje: Jej gazdovstvo je ako z rozprávkovej knižky

Výber pre vás

Londýn vymenila za slovenský vidiek! Vierka si všetko sama dopestuje: Jej gazdovstvo je ako z rozprávkovej knižky

Súvisiace články

91-ročná žena je jedinou osobou, ktorá zostala žiť v dedine po masovom vysťahovaní: Ako to zvláda?

Známa Slovenka vymenila mesto za vidiek: Keby tušila, čo ju tam čaká, už dávno by sa presťahovala!

Majitelia netušili, že raz budú bývať v dome na slovenskom vidieku: To, čo s ním urobili, vyráža dych!

Výber pre vás