Zmenila sa doba i spoločnosť a podľa názorov mnohých odborníkov sú iné aj deti. Školský systém sa týmto zmenám prispôsobuje síce pomalšie, ale niečo sa predsa len deje.

Vznikajú nové alternatívne školy, klasické štátne školy zavádzajú nové metódy a ak máte doma mimoriadne dieťa, čím myslíme intelektové nadanie, dobré správy o alternatívnych prístupoch, ktoré sú už u nás slušne zavedené, by vás mohli potešiť.

V tomto type alternatívnej školy sa dôraz kladie na spojenie etickej, sociálnej a emocionálnej výchovy s vedomostným vzdelávaním. Zatiaľ je iba v Bratislave, ale chystá sa otvorenie škôl aj v ďalších mestách.

V porovnaní s inými typmi škôl sa zdá, že vedomosti tu žiak nadobúda pomalšie – deti sa naučia čítať až niekedy na konci druhého ročníka.

Ale princíp waldorfskej pedagogiky je, aby deti namiesto bifľovania rôznych poučiek samy prišli na zákonitosti nejakého deja a potom z neho vyvodili závery.

„Deti učíme samostatnému kritickému mysleniu, ktoré stojí na faktoch a berie do úvahy aj ostatných ľudí či okolie,“ hovorí waldorfský učiteľ Marián Czére.

„Rovnakú pozornosť ako akademickým vedomostiam venujeme aj pohybovej stránke človeka, zážitkom a estetike.

Súčasťou vyučovania sú divadelné predstavenia, tvorivé dielne, kde sa deti učia napríklad maľovať, modelovať, pracovať s drevom, každý sa u nás učí spievať a hrať na hudobnom nástroji.

Je to preto, aby sa mohli rozvinúť všetky nadania dieťaťa a učivo je vystavané tak, aby deti pri poznávaní nestratili chuť učiť sa,“ uzatvára Czére.

Waldorfská pedagogika

Je vhodná i pre deti s rôznymi nadaniami. Dosť sa však líši od systémov, ktoré poznáte, preto môže zabrať viac času pochopiť jej princípy.

Sloboda je slovíčko, ktoré sa spomína medzi prvými pri opise spôsobu fungovania Montessori školy. Ale ťažko si pod tým predstaví vyučovanie niekto, kto to nikdy nezažil.

Keď sme však strávili v Montessori škole v Trnave jedno dopoludnie, po chaose a anarchii nebolo ani stopy. O. k., je tu sloboda učenia, ale má jasné pravidlá.

Každý žiak si môže vybrať, ktorému predmetu sa chce práve venovať. Pomáhajú im v tom Montessori pomôcky, ktoré vyzerajú ako hračky, sú farebné a dá sa s nimi robiť naozaj kadečo.

Stavíme sa, že keby ste ich mali, veľmi rady by ste sa do školských lavíc vrátili aj vy. Dieťa si môže doslova ohmatať zlomky, písmená, ľudské telo, planéty...

A ako ich rôznym spôsobom skladá, pochopí, ako spolu súvisia. Učenie tak ide od konkrétneho k abstraktnému a pritom to celé vyzerá ako fascinujúca hra.

„Tak ako pre iné školy, aj pre nás je záväzný štátny vzdelávací program, my sme iba zvolili iné vyučovacie metódy a netradičné pomôcky,“ hovorí riaditeľka školy Gabika Cabanová.

Počas vyučovania si deti môžu vybrať miesto, kde chcú pracovať, mladšie dávajú prednosť kobercu, starším je pohodlnejšie v lavici.

V Montessori škole nie sú klasické triedy prvákov, druhákov a tak ďalej, ale trojročia, čiže v jednej triede sú žiaci troch ročníkov.

Má to svoje výhody, mladší sa učia od starších, starší si tým látku opakujú.

Šikovní môžu rýchlo napredovať a ísť vo vedomostiach do hĺbky, pomalší zas majú viac času na zvládnutie určenej látky a okrem toho tu majú viac príležitostí si ju precvičovať a opakovať.

Montessori pedagogika

Spôsobila revolúciu v spôsobe vzdelávania, dobré výsledky tu dosahujú žiaci s rôznym stupňom IQ, rovnako ako deti hendikepované či s poruchami učenia.

Klasických štátnych základných škôl je u nás stále najviac. Absolvovať sme ich museli všetci, preto sa netreba báť, že by uškodili práve vášmu dieťaťu. Pre život má zmysel naučiť sa zvládať aj veci, ktoré sa nám až tak nepáčia (napríklad, že nie sme stredobodom pozornosti, učiteľ vysvetľuje všetkým rovnako a doma si treba robiť úlohy).

Na mnohých základných školách je však už dobre zabehnuté takzvané daltonské vyučovanie. V rámci týždňa je to jeden dvoj- až trojhodinový blok, keď učenie vyzerá inak.

„Začíname spoločným posedením na koberci, kde sa rozprávame o tom, ako sa deti majú, čo sa im v škole cez týždeň darilo, čo nie a prečo to podľa nich tak je,“ vysvetľuje Tatiana Dudášová, učiteľka prvého stupňa na ZŠ na Sadovej ulici v Senici, kde daltona robia už päť rokov.

Potom je úlohou detí vypracovať pracovné listy – pre mladších žiakov sú to zábavné úlohy na precvičenie prebranej látky z uplynulého týždňa, starší sa tak učia aj novú látku.

Deti zmenu v rytme vyučovania vítajú, zároveň sa však učia dôležité veci – zodpovednosti, samostatnosti i schopnosti spolupracovať.

Pri práci môžu sedieť samy, ale aj v skupinke, v lavici či na koberci, ísť bez pýtania na záchod alebo sa najesť.

Úlohy môžu vypracovať v ľubovoľnom poradí, ale všetky. Ony sú zodpovedné za to, ako si rozvrhnú čas, aby to stihli.

„Kto má hotovo, môže sa ísť hrať na koberec, ale môže robiť aj nepovinné úlohy, za ktoré získa body navyše. Páči sa to šikovnejším aj pomalším žiakom.

Tí prví sa môžu realizovať, druhí zas získajú pocit úspechu, že zvládli aj čosi navyše, čo na bežnom vyučovaní zažijú málokedy,“ vysvetľuje učiteľka.

Deti sa pritom učia pracovať s rôznymi zdrojmi informácií (encyklopédie, internet), keď si nevedia rady, môžu sa opýtať spolužiaka, ktorý im to vysvetlí, ale nesmie prezradiť správne riešenie.

Úlohy sú známkované iba výnimočne, deti sú motivované bodmi, keď dosiahnu stanovený počet, získavajú rôzne odmeny.

Daltonské vyučovanie sa opäť končí na koberci, kde sa hovorí o tom, ako sa komu pracovalo, s čím mal problémy a prečo.

„Tu deti prichádzajú na to, že sa im oplatí učiť, pretože potom zvládajú zadané úlohy, získavajú za ne body a hlavne samy pre seba dobrý pocit, že si organizujú svoje učenie.“

Daltonské vyučovanie

Hoci je to iba pár hodín do týždňa, je to zmena v spôsobe a rytme vyučovania, ktorú vítajú žiaci aj učitelia. Deti sa pritom učia byť samostatné, zodpovedné i schopné spolupracovať.

Ak máte dieťa, ktoré sa okrem hrania do hĺbky zaujíma o rôzne oblasti života, trápia ho celospoločenské problémy, má bohatú slovnú zásobu, najobľúbenejšími knižkami sú encyklopédie a máte objektívny pocit, že je šikovnejšie než jeho rovesníci, nebude na škodu, ak sa poobzeráte po škole, kde sú triedy pre intelektovo mimoriadne nadané deti.

Je jedno, či je dieťa hyperaktívny živel, alebo tichý a utiahnutý samotár, ak má IQ nad 130, potrebuje špeciálny prístup.

„Tieto deti sú totiž veľmi citlivé, majú na seba vysoké nároky, ťažko nesú kritiku a oproti rovesníkom sú pozadu v emocionálnej a sociálnej inteligencii,“ vysvetľuje Zuzana Murínová, zástupkyňa riaditeľky na ZŠ sv. Gorazda v Žiline.

„V klasickej triede nebudú excelovať, vyučovanie ich bude nudiť, známkovanie frustrovať. Buď sa spriemerujú, alebo budú vyrušovať.“

Preto sa tieto deti inak učia aj inak hodnotia. „Dôležité je veľa ich chváliť. Hodnotiť musíme každého, ale bez toho, aby ostatní spolužiaci vedeli, v čom sa mu darí a v čom nie, pretože tieto deti chcú vo všetkom vynikať a z frontálneho hodnotenia by vznikali konflikty.

Počas vyučovania sa okrem získavania vedomostí, pri ktorom ideme riadne do hĺbky, zameriavame aj na budovanie sociálnych vzťahov. Aby deti vedeli spolu vychádzať, komunikovať a spolupracovať, pretože sú to zväčša individualisti,“ dopĺňa učiteľka Dana Kapitulčínová.

Tento špeciálny prístup pred rokmi úspešne zaviedla psychologička Jolana Laznibatová najskôr na jednej škole a postupne sa rozšíril do škôl na celom Slovensku.

„Niektorí ľudia sa na tieto školy dívajú cez prsty, tvrdia, že je to elitárstvo. Aká hlúposť,“ krúti hlavou Murínová.

„Mať doma malého génia je rovnako náročné ako mať mentálne postihnuté dieťa. Keby nemali takúto školu, boli by v normálnom živote nepoužiteľní. Sú to naše malé zázraky, ktoré si treba vážiť a rozvíjať ich správnym smerom.“

Potrebujú prístup, v ktorom môžu uplatniť svoje vysoké IQ, ale zároveň sa zdokonalia aj v oblastiach, kde im príroda ubrala, teda v motorických zručnostiach, sociálnych vzťahoch a emocionálnej inteligencii.

Ako vybrať vhodnú školu?

• Návšteva pedagogicko-psychologickej poradne (s dieťaťom či bez neho) nie je trest ani hanba. Pomôžu vám tu zorientovať sa v rôznych typoch škôl vo vašom okolí a zároveň odporučiť, ktorá by bola vhodná pre vašu ratolesť.

• Využívajte dni otvorených dverí na školách, aby ste lepšie spoznali inštitúciu aj učiteľov. Vymaľované steny a pestré skrinky svedčia o schopnosti vedenia školy zabezpečiť peniaze, ale o spôsobe vedenia žiakov nehovoria nič.

Preto obetujte čas a poseďte si na hodinách. Zároveň sa pýtajte rodičov, ktorých deti už do tejto školy chodia.

• Bez ohľadu na typ školy je základom úspechu učiteľ. Ak si dokáže získať deti a prebudiť v nich lásku k predmetom, ktoré učí, nemusia v nich všetci excelovať, rozhodujúce je, že ich nebudú nenávidieť.

Vyberte svojmu dieťaťu správnu školu! Môže byť aj netradičná

Výber pre vás