Z prvých výplat som si odkladala každý mesiac sumičku a pritom snívala, ako ležím na pláži, moje nohy hladkajú morské vlny, teplý piesok mi masíruje chrbát a horúce južné slnko ma šteklí svojimi hrejivými lúčmi. Prišiel deň D. Nabalená s veľkým kufrom som sa pripojila k mojej skupine dovolenkárov na železničnej stanici. Keďže náš cieľ bol od nás vzdialený 36 hodín, museli sme vo vlaku aj spať. Po celodennom cestovaní na nás čakali postele a my sme sa tešili, že sa aspoň trošku vystrieme. Ja ako najmladšia som dostala miesto úplne hore pod strechou, kde som sa ledva dokázala otočiť, nieto si sadnúť. Na každej stanici pri brzdení som pocítila náraz a musela som sa držať obruče pripevnenej k posteli. Hotové utrpenie, škrípanie bŕzd a celonočné kŕčovité držanie sa tyče. Nedalo sa hovoriť o spánku. Pri poslednom silnom brzdení som zletela rovno na kufre, ktoré stihli našťastie spadnúť z druhej strany ešte predo mnou. Všetkých som zobudila a vystrašila. V šoku som sa vyhrabala z kopy plnej batožín a na moje lôžko som sa už ani nepozrela. Oči ma štípali, hlava mi trešťala a telo bolelo. Večer sme vystúpili a pohľadom na more som sa hneď vyliečila. Splnený sen. Nie však nadlho!

Behom dvoch dní som dostala hnačku s vysokými horúčkami. Zo stravy. Keď som sa ako-tak zotavila, konečne som si ľahla na horúci piesok a snívala o krásnom zvyšku dovolenky. Unavená z neustáleho behania na toaletu i od teplôt som, samozrejme, zaspala. Keď som sa zobudila, vyzerala som ako obojstranne použiteľný plášť. Z jednej strany červená a z druhej biela. K jedlu, ktoré nám ponúkali, som stratila dôveru a moje zásoby sa míňali, i peniaze. A do skončenia dovolenky ešte bolo treba nejako prežiť. Tak som popredala, čo sa dalo. Personál kúpil všetko, čo som mala, lebo u nich vtedy z toho nemali nič. Keď už mi ani to nestačilo, zbierala som prázdne fľaše po okolí tak, aby ma nikto nevidel. Vodu z vodovodu som tiež nemohla piť, iba prevarenú, takže čaj mi už liezol aj cez uši. A káva? Zabudnite! Podávali len meltu, aj to iba ráno. Dovolenka sa skončila a ja som mala vo vrecku iba slovenské koruny. Keď sme docestovali vlakom späť, boli sme smädné ako ťavy. Naše prvé kroky viedli k stánku s občerstvením.

Táto dovolenka bola moja prvá a zrejme aj posledná pri mori. Pre mňa bola určite osudová, lebo som sa na konci zoznámila s mojou najlepšou priateľkou, s ktorou sa stretávame dodnes. A verte, za tie roky, čo sme spolu, sme ešte stále nepochodili celé Slovensko. Stále je u nás na čo pozerať! Zlaté Slovensko!

Z vysnívanej dovolenky sa stala nočná mora: Musela podstúpiť niečo, čo by nikdy neurobila

Výber pre vás

Z vysnívanej dovolenky sa stala nočná mora: Musela podstúpiť niečo, čo by nikdy neurobila

Súvisiace články

Vaše príbehy: Dovolenka, ktorá mi zmenila život

Roky sme šetrili na dovolenku: Bola to nočná mora!

Keď sa dovolenka zmení na zlý sen: Bez poistenia z domu neodchádzajte! Ako si ho vybrať?

Výber pre vás