Niekto múdry kedysi povedal, že puberta je obdobie, keď má rozum dovolenku a city pracujú nadčasy. Ako vyučená čašníčka som bola v neustálom styku s ľuďmi a vzhľadom na moju pokročilú pubertu som naozaj nemala núdzu o citové vzplanutia. Na tú naozajstnú veľkú lásku na druhý pohľad, som však musela stále čakať.

Jedného dňa som v novinách našla inzerát, že podnik na výrobu sviečok prijme väčší počet pracovníčok do dvojzmennej prevádzky. Moja priateľka Monika bola práve nezamestnaná, ja som podala výpoveď a bez problémov nás prijali. V podniku pracovali prevažne ženy, muži zastávali funkcie majstrov, pracovali v kotolni a údržbe. Ten najvyšší z nich nám s Mončou ihneď padol do oka. Ostatné baby už stihli vysondovať, že je slobodný, bezdetný, po vojenčine a volá sa Milan. Bol urastený, plecnatý, jemných čŕt a chodil vždy pekne oblečený a navoňaný – skrátka mestský fičúr á la Sagvan Tofi.

Čo viac bolo treba, ako uviesť do pohotovosti všetky ženské mechanizmy a hodiť príležitosti rukavicu? Milan sa však hodenej rukavici akosi úspešne vyhýbal, aj keď sme s Mončou využívali všetky dovolené i zakázané hmaty. Napríklad Monča vedela šikovne narafičiť vyletenú poistku na výrobnom páse, len aby sme Milana vytiahli z údržbárskej dielne. Keď nezaberali naše plamenné pohľady, ani typické ženské zbrane, zahrali sme na inú strunu. Dohodli sme sa, že si Milana pôjdeme otestovať na nohejbalové ihrisko počas tréningu. Neviem, či som mala v sebe nejaký osudný magnet, keďže lopta odrazená z Milanovej nohy mi takmer rozbila nos.

Časom prišiel aj na to, že výpadky na našej linke nie sú iba vinou štrajkujúcich poistiek. Konečne to vyvrcholilo pozvaním na rande. Monča to ako pravá kamarátka zobrala športovo.

Milan mal však okrem nohejbalu ešte jedného nevšedného koníčka. Robil do časopisov krížovky. Keď som v nejakom našla krížovku, z dlhej chvíle som sa pustila do lúštenia, ale nie vždy som sa dopracovala aj k zneniu tajničky. Nechápala som, kde Milan bral to množstvo cudzích slovíčok, výrokov slávnych ľudí, prísloví a porekadiel. Vedela som iba toľko, že prvú vyrobil v Kapskom Meste nejaký väzeň a že sú výborným tréningom na precvičovanie mozgových buniek.

Keď mi tri mesiace pred svadbou Milan vložil do kabelky papier s nakreslenou krížovkou, tušila som, že v tajničke bude niečo osudové. S tlčúcim srdcom som zobrala do ruky pero. Monča ma ani tentoraz nenechala v štichu a spoločnými silami sme sa dali do riešenia najtajomnejšieho a najvzrušujúcejšieho rébusu v mojom živote. Dopracovala som sa k výroku slávneho dramatika Shakespeara: Svadba urobí z dvoch ľudí jedného, ťažké je však určiť, ktorý to bude.

Silvia urobila dobre, že vo svojej odhodlanosti „zbaliť“ Milana nepoľavila ani napriek jeho zdanlivému nezáujmu. Niektorým mužom totiž trvá trochu dlhšie, kým sa „rozkývu“. Aj keď Milan pôsobil ako málovravný typ chlapa, ktorý svoje emócie príliš neukazuje svetu, vykľul sa z neho partner, ktorý vie prekvapiť a potešiť svoju polovičku veľmi originálnym spôsobom. Niekedy sa totiž k riešeniam (najmä citovým) naozaj nedopracujeme priamočiaro, ale musíme si ich prácne vylúštiť. Ale ako sa vraví, vylúštená tajnička už nie je zaujímavá, preto by sme mali jeden druhého príjemne prekvapovať častejšie a nejaké tajomstvá si tiež nechávať v zálohe.

Vyznanie lásky od priateľa som si musela vylúštiť

Výber pre vás

Vyznanie lásky od priateľa som si musela vylúštiť

Súvisiace články

Takmer prišiel o život, keď som sa do neho zaľúbila

Zo synovej nastávajúcej idem doslova zošalieť

Výber pre vás