Príbehu, v ktorom sa do seba zaľúbia dobré dievča zo slušnej rodiny a zlý chlapec z problematického rodinného prostredia. Vzájomné protipóly, ktorých spojenie bolo pre mnohých tŕňom v oku.

Koniec nášho vzťahu bol pre nich len prirodzeným a z hľadiska rozumu tým najlogickejším záverom. Pretrhnutie puta medzi nami prišlo tesne pred tajne pripravovanou oslavou jeho narodenín. Koniec bol rýchly a radikálny. V jeden deň som starostlivo a s láskou vešala výzdobu, na druhý deň som ju dávala preč s hlavou plnou mučivých myšlienok.

Keď sa pozerám na celú situáciu spätne, bolo to celkovo náročné obdobie. K mojim problémom pribudli ďalšie, odohrávajúce sa najmä v našej rodine. Nemohla som si dovoliť smútiť, nebol na to priestor a ani čas. Tak som začala fungovať na plné obrátky, v práci som si brala na seba viac povinností, bola som unavená.

Pracujem s deťmi. Považovala som za dôležité nepoddať sa pri nich smútku. Jediné miesto, kde som mala úsmev na tvári, bola škola. Tým nechcem povedať, že som sa pretvarovala. Bola to pre mňa forma prekonávania sa. S prvým dieťaťom vstupujúcim do triedy prichádzal na moju tvár úsmev. Nikto ani len netušil, koľko úsilia ma stál. Každý večer, keď som zatvárala dvere školy, vyrinuli sa mi z očí slzy. Potrebovala som sa dostať do auta, aby som sa mohla vyplakať. Cesta autom bola pre mňa časom odkrývania, priechodom pre moje prirodzené emócie. Zároveň bola prípravnou fázou mobilizácie síl na to, čo sa odohrávalo doma.

Takto som fungovala dva mesiace a potom prišiel čas Vianoc. Vtedy sa vo mne všetko zlomilo. Až v tomto období som si naplno uvedomila pravdu. Zobúdzajúca sa citovosť, ktorú Vianoce so sebou prirodzene prinášajú, naplno strhla leukoplast z mojej rany a tá krvácala. Jediné, čo som potrebovala, bolo prijať bolesť, poniesť si sklamanie. Pohľad na mňa v tomto období nebol najlepší. Nechcela som na seba upozorňovať ani vzbudzovať súcit. Túžila som len naplno precítiť smútok, aby som ho prijala a on mohol postupne odísť.

Doma nemali spočiatku pre môj stav pochopenie. Boli zvyknutí, že s krízovými situáciami sa zvyčajne vyrovnávam ľahšie. Napokon to prijali a rešpektovali. Aj to bol jeden z kľúčových momentov pri nadobúdaní životnej rovnováhy. Nemám potrebu svoju stratu nevnímať, ani ju nepotláčam. Nechávam jej svoje miesto v živote, lebo tam jednoducho patrí. Nesnažím sa ju vyplniť iným mužom, ako mi odporúčajú niektorí ľudia. V tomto prípade má proces uzdravovania sa svoj čas a urýchľovať ho pomocou niekoho ďalšieho je hlúposť. Je to ako užiť tabletku proti bolesti, ktorá bolesť síce potlačí, ale jej zdroj zostáva nevyliečený.

Mária sa zaľúbila do problémového muža: To, čo nasledovalo, jej dodnes nedáva spať

Výber pre vás

Mária sa zaľúbila do problémového muža: To, čo nasledovalo, jej dodnes nedáva spať

Súvisiace články

Na týchto chlapov si nechajte zájsť chuť: 7 neklamných signálov, kedy radšej vziať nohy na plecia

Prečo s vami chlap zostáva, aj keď vám to neklape? Keď zistíte tie dôvody, dáte mu kopačky sama

Manžel ju 6 rokov podvádzal s kamarátkou: Keď zistila pravdu, zareagovala inak, ako by ste čakali!

Výber pre vás