Každá veľká baba prestáva veriť v rozprávky s dobrým koncom. 24-ročná Viktória už skoro rok býva spolu s priateľom v jeho malej garsónke a nemôžu sa jeden druhého nabažiť. Že by takto mohol vyzerať happy end? Iba zdanlivý... Tu je jej príbeh.

S našimi som chodila odjakživa na všetky akcie spoločne s ich partiou. V lete to bol vždy víkend na vode, v zime týždeň na horách a na jeseň veľká oslava troch kamarátov z tej partie. Ako dieťa si toho veľa nepamätám, len viem, že s ostatnými deťmi to bola vždy sranda a na spoločné akcie som sa tešila. Našla som si medzi nimi najlepšiu kamarátku a hŕbu ďalších skvelých priateľov.

Po prvom ročníku na vysokej škole sme išli zase na vodu a tentoraz sa mal po asi siedmych rokoch pridať starý známy, ktorý sa vtedy nepohodol s niekým s partie, takže prestal chodiť. Keď som ho zbadala, neverila som vlastným očiam. Snáď nikdy som nevidela krajšieho chlapa. Mal taký chlapčenský úsmev a ja som sa na neho nemohla vynadívať.

Láska na prvý pohľad a pusa na dobrú noc

Napokon, ani on na mňa. Kedykoľvek som sa pozrela jeho smerom, stretli sme sa pohľadom. Znie to super, ale bol tu taký problém. Mal so sebou manželku a dve deti. Snažila som sa teda rýchlo vytesniť všetky myšlienky ohľadom toho, čo by sme spolu my dvaja mohli, či nemohli robiť. Bavila som sa s ním ale celý víkend ako s kamarátom a bolo to strašne fajn. Neuveriteľne sme si rozumeli.

Na druhý večer som to nejako prehnala s pitím a nemohla nájsť svoj stan. Našťastie som celý deň bola v Markovom zornom poli, takže on veľmi dobre vedel, kde spím, a tak ma išiel gentlemansky odprevadiť. Pred stanom ma pohladil po tvári a dlho ma pobozkal. Na dobrú noc, vraj. V mojom delíriu som na to nedokázala asi správne reagovať a rýchlo som zaliezla do stanu.

Po víkende som na Marka musela stále myslieť. Asi som dovtedy nestretla muža, ktorý by ma tak zaujal. Pri tom všetkom premýšľaní zrazu pozerám na mail a v schránke prijatých správ vidím blikať prichádzajúcu poštu. Len čo som si všimla krstné meno odosielateľa, rozbúchalo sa mi srdce.<strong> "Ahoj Viki, ďakujem za krásne spríjemnenie víkendu. Mohol by som ťa niekedy pozvať na večeru?"</strong> Krátke, jasné, stručné. Chvíľu som uvažovala, čo odpovedať, aby to znelo nenútene, ale ani na chvíľu som nepochybovala o tom, či ísť, alebo nie. A to bola vtedy tá chyba.

Naše prvé rande, ak sa to tak dá nazvať, bolo niečo krásne. Vzal ma do divadla a potom na skvelú večeru. Neustále sme sa mali o čom baviť, smiali sa spolu a navzájom sa vzrušovali pri letmých dotykoch, ktoré boli pre nezaujatého diváka úplne skryté. Ale keď ma pod stolom jemne pohladil po stehne, mala som pocit, že sa na mieste rozpustím blahom. Po celom večeri ma odprevadil domov, kde ma dlho pobozkal a bez slova odišiel. Ešte ráno mi búšilo srdce od vzrušenia.

Od toho okamihu to išlo veľmi rýchlo. S Markom sme sa začali vídať častejšie a hľadali každú voľnú chvíľku, kedy byť spolu. Čo vzhľadom k tomu, že mal rodinu, nebolo úplne jednoduché. Vtedy som bola skutočne hlúpa a bolo mi fuk, že je ženatý. Mala som pocit, že naše povyrazenie tomu nemôže nijako ublížiť, veď milenku má každý druhý a čo oči nevidia ... Ale po dvoch rokoch prišiel zlom. Práve sme boli s Marekom na večeri na oslavu toho, že som urobila štátnice, keď mi sucho oznámil, že sa chce rozviesť.

Krvi by sa vo mne nedorezal! Jasne, každá milenka túži po tom, aby sa chlap kvôli nej rozviedol. Ale zrazu som si nebola istá, či to skutočne chcem. Bol to pre mňa záväzok. Ako sa hovorí - ak chceš človeka potrestať, daj mu to, po čom najviac túži. Snažila som sa mu to chvíľu vyhovoriť, či nerobí hlúposť, veď má dve malé deti. Sama som dostala strach z toho, že by to medzi nami malo byť vážne.

On mi ale jasne vysvetlil, že svoju manželku vlastne nikdy poriadne nemiloval a chcel sa s ňou rozísť už dávno, lenže otehotnela. Skúšal si teda lásku k nej nájsť, ale nikdy sa to nedostalo ďalej, než k tomu, že ju mal rád nanajvýš ako fajn kamarátku. Ale že vraj teraz ma tak strašne miluje, že ani nemôže vedľa nej zaspávať v posteli, pretože musí myslieť stále len na mňa. Som len žena, takže toto ma úplne dojalo a odrovnalo. Uvedomila som si, že ho tiež milujem a je to zrejme ten môj osudový muž.

Lenže s osudovým mužom to nemusí byť láska až do konca života ... Marek sa síce čoskoro rozviedol a zohnal si byt, ale všetko okolo také jednoduché nebolo. Keď sme vyšli pred kamarátmi s pravdou von, že sme spolu, partia to neprijala. Pozerali sa na mňa ako na mrchu, ktorá odtiahla chlapa od rodiny. To som nikdy nechcela. Postupne som teda musela prestať chodiť medzi kamarátov, ktorí mi do tej doby prirástli neuveriteľne k srdcu.

Môj otec so mnou prestal asi na pol roka baviť. Nedokázal to pochopiť, ako som si mohla začať s ich kamarátom, ktorý je len o pár rokov mladší, než oni. A vôbec nedokázal stráviť to, že jeho dcéra urobila niečo také strašné, ako že pripravila deti o otca. Snažila som sa s ním spojiť, ale úplne nado mnou zlomil palicu. Dopadla som ale lepšie, než Marek. Tomu zlomil nos.

Jediný, kto za mnou stál, bola mama. Ani ona to sprvu nechcela prijať, ale jej materská láska ju držala pri mne. Postupom času, keď videla, ako sa ku mne Marek chová a ako sa máme radi, pochopila, že je to správny chlap. Čo aj je. Na svoje deti z manželstva platí, chcel by sa s nimi vídať, ale bývalá mu to nedovoľuje. Navyše päťročnú Sáru a osemročného Mateja proti nemu poštváva. Doma rozpráva, že som zlá teta, čarodejnica, ktorá im ukradla otecka. Majú prísny zákaz sa so mnou vídať.

Zrazu to začalo všetko vyzerať úplne zúfalo, bezvýchodiskovo. Mala som pocit, že tomu svojmu chlapovi musím byť nejako zaviazaná, že ho nikdy nemôžem opustiť, keď on kvôli mne opustil rodinu. Lenže v tej chvíli som bola stále ešte dosť mladá. Dvadsaťtriročný predsa človek ešte nemusí vedieť, čo od života chce. Prišlo mi, že sa v tom vzťahu začínam dusiť. Snažila som sa teda svoj voľný čas tráviť čo najviac mimo Marekov byt, kam som sa medzitým presťahovala.

Začala som sa správať ako hotová krava. Nestarala som sa o domácnosť a radšej som chodila piť s pár známymi z vysokej. Jedného krásneho dňa som si v bare dala viac pohárikov, než bolo vhodné, a nechala som sa zbaliť nejakým cudzím chalanom. Pozval ma k sebe domov a ja som bez okolkov išla. Až u neho doma som si uvedomila, akú robím nebotyčnú blbosť, že jediný muž, ktorého milujem, je Marek. Ktorý, zatiaľ čo ja flirtujem s cudzím mužom, na mňa zrejme čaká doma a robí si starosti, kde som tak dlho.

Rýchlo som sa zobrala a z cudzieho bytu som odišla. Domov som prišla v slzách a v zúfalej nálade všetko napraviť. Dodnes to nedokážem pochopiť, že ma Marek vtedy nevyhodil. Povedala som mu, kde som práve bola. Neuveriteľne ho to naštvalo, kričal na mňa ako nikdy. Ale nakoniec povedal, že je vlastne rád, že som to urobila a aspoň som si uvedomila, čo skutočne chcem. Všetko sme si vyjasnili a od tej doby mám jasno. A som s ním vlastne šťastná.

A zároveň neskutočne smutná z toho, že som prišla o kamarátov, a o do tej doby pohodový vzťah s otcom. Trápi ma, že Marek kvôli mne prišiel o deti a o vzťah s rodičmi, ktorí ho úplne odsúdili a postavili sa, celkom logicky, na stranu ich nevesty. Nemáme vlastne takmer nikoho iného, než sami seba. Ale aspoň sa milujeme. Zatiaľ.

Zamilovala som sa do kamaráta mojich rodičov: Čo sa udialo potom, bolo ako zlý sen

Výber pre vás

Zamilovala som sa do kamaráta mojich rodičov: Čo sa udialo potom, bolo ako zlý sen

Súvisiace články

Takú zradu nečakala: Najlepšia kamarátka jej ukradla ženícha, ale to najhoršie ešte len prišlo!

Prežila peklo na zemi: Opustil ju manžel a potom sa stalo niečo omnoho horšie

Pavlína verila, že našla toho pravého: Po rokoch manželstva odhalila trpkú pravdu!

Najväčší chudák na svete: To, čo tomuto mužovi robí jeho žena, by iný nevydržal

Výber pre vás