Amália Holíková z Hája

Mám možnosť hrať sa na rozličné témy

Hlinu a prácu s ňou som milovala od detstva a napriek istote, že s ňou chcem mať čosi v budúcnosti spoločné, som sa jej začala venovať, až keď moja dcéra mala rok. Chodila som do Česka na kurzy, kde som si okrem osvojovania technológie všímala aj prácu lektorov. Ďalej som si musela zariadiť dielňu, predať byt, kúpiť dom atď. Nikdy nezabudnem na šťastie, keď som si na prívesnom vozíku dopravila domov prvú elektrickú pec a hrnčiarsky kruh. Dnes, po 13 rokoch, som neustále nadšená svojou prácou. Je pre mňa inšpiráciou, každodenným zamestnaním, napriek tomu som sa neutopila v stojatých vodách rutiny. Keramika mi dáva možnosť hrať sa na rozličné témy.

Raz je to praveká keramika a pôvodné technológie jej výroby, raku keramika a zároveň lektorská činnosť, hovory o keramike. Naučila som sa stavať niektoré typy starých vypaľovacích pecí a pece na chlieb. Teraz ma najviac zamestnáva technologická pochúťka, vysoké výpaly v peci na drevo. Na jar si postavím takúto pec, miesto a materiál ma už čakajú. Mojim žiakom sa snažím odovzdať poznanie, že výroba keramiky nie je len o zakúpených hlinách, efektných glazúrach, elektrickej peci a kruhu, ale materiály si vieme nájsť vo svojom okolí a prípadne si vypáliť výrobky v prírode. A hlavne, pri tvorbe nech čerpajú zo svojej duše, podstaty a nekopírujú lacné gýče.

Biba Zelinová z Bratislavy

Opletačky sú skoro ako páračky

Štrikovanie a háčkovanie som videla doma asi od narodenia. Hlavne u starkej, ktorá cez deň šila a po večeroch oddychovala pri telke s háčikom alebo ihlicami. Páčilo sa mi, ako z nitky vzniká niečo, čo má iný tvar, inú formu, neočakávanú, peknú, praktickú. Fascinoval ma ten hlavolam, ktorý som chcela vylúštiť a zvládnuť aj ja. Moje detstvo s vlnami, látkami, ihlami, ihlicami a háčikom v starkinej dielni by som nevymenila za nič. Nebolo to jednoduché ani rýchle, no naučila som sa pri tom o živote viac ako v škole alebo na tréningu. Na dlhé roky sa ručné práce stali mojím najväčším koníčkom. Keď mi vyrástli deti a práca ma celkom netešila, hľadala som uplatnenie v niečom, čo ma baví. Začala som háčkovať nielen pre seba, ale aj pre druhých. Ale stále to nebolo ono.

Hľadala som kolegyne, kamarátky, s ktorými by som sa mala o čom rozprávať, navzájom sa inšpirovať, učiť sa. Riešením bolo vytvoriť priestor, kde by som háčkovala v dobrej spoločnosti, tak ako kedysi na dedinách, keď sa ženy stretávali na páračkách. Všeličo sa pri radostnej práci porozpráva, vyrieši, naučí, zasmeje. Už tri roky funguje zážitková klbkáreň, kde si môžete nielen vybrať tovar, ale aj inšpiráciu na váš nový projekt, alebo radu, ak neviete, ako ďalej. Alebo kde sa v piatok večer len tak posedí a porozpráva, aktívne oddýchne. Onedlho tu budete môcť zažiť aj odbornú terapiu háčkovaním s arteterapeutkou. Sama som zvedavá, kde ma to s opletačkami ďalej posunie.

Paula Priečková-Lešková z Bratislavy

Vyrábam vlnené odevy a rôzne aplikácie

V celej rodine je silná háčkovacia a pletacia tradícia. Vzťah k vlne som získala hlavne vďaka mojej starej mame, ktorú som v detstve sledovala pri pletení. Ale už som nemala trpezlivosť počítať očká, vždy sa mi páčili zaujímavé detaily a spracované svetre inakším spôsobom, ako je bežné. Pátrala som po jednoduchej technike práce s vlnou, a tak som vyčítala návody na plstenie. Keďže mám za sebou štúdium na VŠVU, skúšať nové techniky je pre mňa výzva. V plstení som našla dvere otvorené do mäkkého aj farebného sveta vlny.

Páči sa mi starobylosť techniky, keďže plstené odevy boli blízke našim predkom a bežne si tak zhotovovali odevy do najsychravejšieho počasia. Spracovanie vlny týmto spôsobom je aj ekologické a nezameniteľné. Navyše pre mňa príťažlivo vonia. Vyrábam aj aplikácie, a tak aj recyklujem, či už suchým, alebo mokrým spôsobom, či kombináciou oboch. Je to pre mňa relax a radosť. Hlavne, keď vidím, že aj iní sa z výsledkov mojej práce tešia. Viac na www.palsi.sk

Magdaléna Dudová zo Žiliny

Tvorím anjelov, víly a dekoračné veci

K plsteniu som sa dostala v roku 2005 vďaka priateľke a práci s deťmi. Netušila som, že mám nejaký umelecký talent. Vlna mi učarovala a dokonale sadla. Tvorím technikou suchého plstenia (pomocou plstiacich ihiel). Som samouk. Keď príde inšpirácia, snažím sa ju priniesť na tento svet, vnímam, že nie som pri tom sama. Tvorím najmä bytosti, anjelov, víly, dekoračné veci, obrazy... So svojou tvorbou som absolvovala pár výstav.

Tvorím aj s deťmi v rámci školskej družiny. Občas ma môžete stretnúť aj na jarmokoch, kde viem tvorbu priamo predviesť. Som otvorená novým možnostiam, budem sa tvorbe venovať aj naďalej, lebo je to tá najkrajšia časť mňa samej, ktorú viem odovzdať svetu... naplnená inšpiráciami z hora... a to je to, prečo tvorím.

Lucia Maňková zo Zvolena

Snažím sa remeslo pretaviť na umenie

Drôtovaniu sa venujem asi 8 rokov a stále viac ma to priťahuje a teší. Ako malá školáčka som bývala so starými rodičmi a dedko mal dielňu plnú starých nástrojov a pilín. Tu som vyrábala drevené hračky nešikovnými detskými pohybmi. Neskôr som sa prihlásila na kurzy drevorezby. Odtiaľ bol už k drotárstvu len malý krôčik, a to doslovne, do rezbárskej dielne sa totiž chodilo cez drotársku. Drôtovanie ma zaujalo tým, že z materiálu, ktorý je v podstate jednorozmerný, úplne obyčajný, je možné vyrobiť trojrozmerný objekt. Možno viete, že drotárstvo má korene práve na Slovensku a drotári – Slováci putovali po svete a ponúkali opravu keramiky, výrobu misiek a iných úžitkových predmetov.

Len drotári vedia, aká náročná je táto práca na čas, a len žena-drotárka vie, že lakovanie nechtov stráca význam. Na druhej strane človek manuálne pracuje rukami a myseľ oddychuje... poletuje. Drôty mám doslova všade. Síce som im vyčlenila miesto v komore, ale akosi sa pretlačili aj do chodby a keď si chcete sadnúť na gauč, najprv musíte odpratať drôt. Niekoľko rokov spolupracujem s ÚĽUV-om na akcii nazvanej Prázdniny s remeslom, kde sa deti učia základy tradičných remesiel a od minulého roku vediem aj kurzy pre dospelých. S drotárskym klubom Džarek zase organizujeme výstavy. Nájdete ma aj na www.drotik.sk

Anna Fajčíková zo Záhoriec

Je to relax a potešenie

Som vyučená učiteľka MŠ a zároveň aj riaditeľka. Pretože práca s deťmi je zaujímavá, zodpovedná a krásna, snažím sa pre ne vždy niečo zaujímavé vymyslieť, pripraviť. Som pomerne tvorivá a túto vlastnosť preferujem v práci aj v súkromí. Vo voľnom čase sa venujem krasliciam. Vyrábam ich voskovou technikou. K tejto záľube ma priviedla jedna moja známa, ktorá mi ukázala základy voskovania kraslíc. Samozrejme, že som sa zdokonalila a teraz vyrábam aj madeirovú techniku, čiže vŕtanie vajec jemnou vŕtačkou a následné voskovanie.

Madeirovaniu sa venujem 4 roky. Navštívila som aj známu krasličiarku Ruženku Matuškovú z Banskej Bystrice, ktorá je v tom majstrom. Pre mňa sú kraslice relaxom a potešením, keď môžem obdarovať iných ľudí a urobiť im radosť. Nie sú zárobkovou činnosťou. Keď niekoho nimi poteším, je to pre mňa dostatočná odmena. Kraslice preto venujem so slovami: Nech potešia oko a pohladia dušu.

Tri sestry z Oždian sa venujú tomu, čo ich baví

TKÁČSTVO, HÁČKOVANIE, SLAMIENKÁRSTVO

Slamu si zbieram sama

Mojou záľubou je práca so slamou, ktorej sa venujem roky. Robím hlavne veľkonočné kraslice, ale aj iné dekoračné predmety, napríklad obrazy s ľudovou tematikou. Kedysi ma oslovil jeden obrázok v časopise, tak som si povedala, že to musím vyskúšať. Najzložitejšia na tejto práci je príprava slamy, ktorú si sama zbieram.

Používam tri odtiene: 1. najsvetlejšia (skoro biela) – túto zbieram začiatkom leta, keď sú steblá ešte svetlé. 2. tmavšia (takmer zlatá) – počas žatvy, keď ju slnko opáli. 3. tmavá (sivá) – jesenná slama vyšľahaná dažďom a vetrom. Slamu neprifarbujem. Na tmavé kraslice používam len svetlú slamu, na obrazy aj tmavšiu. Slamu musím očistiť, vystrihnúť kolienka, prerezať na polovicu, namočiť do vody, stred vyčistiť a vyžehliť. Nakoniec slamu nastrihať a priliepať do požadovaných tvarov.

Moje kraslice mohli ľudia vidieť na veľkonočnej výstave v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici. Je to taká mravčia práca, ale mňa to baví a hlavne ma teší, keď mojou tvorbou môžem potešiť iných.

Magdaléna Vrbiňáková

Realizujem vlastné predstavy

Háčkujem hračky a rôzne dekorácie. Od detstva sú mi ručné práce blízke, avšak najviac ma baví táto technika. Tieto moje potvorky vznikli realizovaním vlastných predstáv. Ak aj siahnem po predlohe, väčšinou ju zmením podľa seba. Každý kus je originál vytvorený s láskou a radosťou. Ako materiál používam kvalitnú 100% bavlnenú priadzu, ktorá umožňuje malým zvedavcom hračky aj ochutnávať. Hnacím motorom sú pre mňa rozžiarené očká malých aj veľkých, ktoré sa úprimne tešia z nového kamaráta či spoločníka nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Načo veľa slov, nech hovoria obrázky.

Vyžaduje si to aj niekoľko párov rúk

Tkanie na tkáčskom stave – drevených krosnách mi učarovalo pred niekoľkými rokmi. Predchádzalo tomu zbieranie informácií z rôznych zdrojov, no najviac ma naučila mamička, ktorá sa tkaniu kedysi venovala. Pozháňala som staré krosná, nakúpila materiál a začala tvoriť. Samotnému tkaniu predchádza snovanie, t. j. príprava nití, ich počet a dĺžka a potom navíjanie nití na krosná. Je to zložitý proces, vyžadujúci si niekoľko párov šikovných rúk, a tak mi neraz pomáhajú synovia, manžel, no najviac rodičia.

Keď mám pripravenú osnovu, môžem sa pustiť do tkania, ktoré nie je až také náročné. Osnovu tvoria biele bavlnené nite a útok – zvyšky textilného odpadu, ktoré sa zatkávajú. Hustota nití zabezpečí pevnosť a kvalitu koberčeka. Keďže ide o ručnú prácu, každý kus je originál. Tkanie je nielen remeslo, ale hlavne koníček, ktorý ma napĺňa, a mám nesmiernu radosť, ak moje koberčeky zútulnia a spríjemnia nejednu domácnosť.

Veľa ľudí v súčasnosti je hrdých na svoj región a jeho kultúru – piesne, tance, regionálne kulinárium a samozrejme dochádza aj k oživovaniu tradícií. Mladí si doma robia ručne maľované veľkonočné kraslice a mnohé mladé ženy dokážu získať napríklad v robení kraslíc za krátky čas naozaj dokonalú zručnosť. Vyplýva to práve z onej pomyselnej hrdosti na krásu tradícií toho svojho chotára a možnosť prezentácie svojich výrobkov širokej verejnosti. Čomu veľmi pomáha internet a oživené remeselné jarmoky.

Príbehy žien, ktoré sa odmietli topiť v stojatých vodách rutiny: Neuveríte, čo im vrátilo chuť do života

Výber pre vás

Príbehy žien, ktoré sa odmietli topiť v stojatých vodách rutiny: Neuveríte, čo im vrátilo chuť do života

Súvisiace články

V práci mi všetko lezie na nervy: Nezvládam to, chcem dať výpoveď, ale z TOHTO mám strach

V päťdesiatke prišla o prácu: Myslela si, že nič horšie už nepríde, ale kruto sa mýlila!

Výber pre vás