Ako sa vám chodí vo vlastných „shoes“?

Zdenka: Mne momentálne veľmi pohodlne. Teším sa z nového albumu Amulet. A tiež sa teším z našej novej „impro kapelky“ Dole Dole, ktorú sme nedávno založili v Štiavnici s Oskarom Rózsom. A neviem sa dočkať, čo ďalšie krásne mi život prinesie.

Vojta: Moje „shoes“ poznám ako svoje „boty“, takže sa mi v nich chodí veľmi dobre.

Ak by ste ich mali zaradiť, sú to tenisky, mokasíny, lodičky, baganče, crocsy...?

Zdenka: Ako kedy, niekedy mám chuť na lodičky, inokedy na gumáky... Ale väčšinu života prežijem v teniskách, alebo len tak bosá pri jazere.

Vojta: Lodičky? To snáď len ojedinele... (smiech) Tenisky iba na tenis, v bagančiach smrdia nohy, mokasíny nemám... Takže zostávajú už len crocsy.

Zdenka: Mňa niekedy áno, ale len do takej miery, ako im sama dovolím. Keď niečo neviem rozchodiť, jednoducho sa tým ďalej nezaoberám a zahodím to za hlavu.

Čo je hlavná emócia pesničky Walk In My Shoes?

Zdenka: V prvom rade, samozrejme, láska, zamilovanosť. Ale aj troška také to správne nasrdenie sa, keď už máte po krk toho, ako sa vám ostatní starajú do vzťahu. A napokon odhodlanie, že to s tou láskou skúsite, aj napriek neprajnosti okolia.

Fakt, ako sa udržiava vysoko sledovaná láska, do ktorej všetci kecajú a mudrujú?

Vojta: Dobre. Ty si ukecaný, to je des!

Zdenka: Inak práve mi došlo, že celá pesnička sa vlastne viac hodí na Vojtu ako na mňa... (smiech) Mne sa do lásky našťastie nikto nestará. Však je vlastne o tebe!

Vojto, ale aspoň máš partnerku zo šoubiznisu. (Vojta tvorí pár s herečkou Tatianou Vilhelmovou, nedávno sa im narodilo dieťa, pozn. red.) Je to pre vzťah dobré, v zmysle vzájomného pochopenia?

Vojta: Nemám rád slovo šoubiznis... Necítim sa jeho súčasťou, len robím herectvo a muziku. Neviem, ja som totiž skoro nič iné nepoznal, takže pre mňa je dobré to, čo je teraz. A to, čo je teraz, je veľmi, veľmi dobré!

Verejnosť pomerne intenzívnejšie reaguje na mladých mužov po boku staršej vydatej herečky. Ako veľmi zlé dokážu byť zlé reakcie?

Vojta: Žiadne príliš zlé som nezaregistroval... A keby sa aj predsa len niečo vyskytlo, nie je to môj problém, ale problém ľudí, ktorí tak reagujú.

Si čerstvý otec, ako sa ti kráča v nových rodičovských „shoes“?

Vojta: Ešte nie sú vyšliapané, ale každopádne sú skvelé!

Zdenka, už si jedna z posledných slovenských známych žien, ktorá nie je tehotná ani tehotenstvo nepredstiera. Bude dačo?

Zdenka: Fúha, len aby som už nebola posledná... (smiech) Ale akosi sa mi do tej zodpovednosti nechce.

Koľkokrát denne sa vás niekto opýta, kedy bude svadba?

Vojta: Mňa tak raz do roka.

Zdenka: Mňa sa to pýtajú iba novinári, ostatní vedia, že zrejme žiadna svadba nebude... Teda určite nie tá klasická na úrade.

Žijete tak, ako sa vám páči?

Zdenka: Môžem s pokojným svedomím povedať, že áno!

Vojta: Iba tak, ako sa mi páči, inak to snáď nemá cenu. Každý to môže dosť ovplyvniť, tak by som bol blázon, keby som nežil, ako sa mi páči.

Je podľa vás život „peříčko“?

Zdenka: Je to individuálne. V dobrom závidím tým, ktorí život takto dokážu vnímať a žiť, lebo tak by to malo byť. Ale to by sme museli mať niekoho, kto by za nás riešil všetky nepríjemnosti, šeky, choroby a tak... (úsmev)

Je ťažké uchrániť si súkromie na tomto našom česko-slovenskom piesočku?

Vojta: Uchrániť súkromie sa nedá. Dá sa len nespolupracovať s niektorými novinármi alebo fotografmi... Ale v českom právnickom systéme majú, bohužiaľ, väčšie práva oni.

Zdenka: Každý to má tak, ako si to nastaví. Niekto sám posiela do redakcií, budem na dovolenke tam a tam a postaví si na tom kariéru, že celé Slovensko vie o ňom či o nej všetko. Ja sa snažím ísť zlatou strednou cestou. Je mi jasné, že treba byť aj na očiach, ale netreba preháňať. Som radšej v úzadí a spokojná, keď ma nikto nespoznáva. Človek potrebuje niekedy vypnúť, uvoľniť sa... Ale keď má pocit, že ho stále niekto pozoruje, ide to ťažšie. Najviac sa viem zabaviť a oddýchnuť si doma, v Štiavnici.

Takže strata súkromia je viac paralyzujúca než potešujúca.

Zdenka: Chcela by som vidieť toho chudáka, ktorého by to tešilo... (smiech) Takže pre mňa po A.

Vojta: Ako kedy, ale všetko má svoje hranice.

Ak by bolo nutné obetovať kariéru v prospech rodiny, išli by ste do toho?

Zdenka: To, čo robím, neberiem ako kariéru alebo prácu. Ja to musím robiť, ináč by som nežila. A či budem spievať s bruchom, alebo s troma deťmi na krku, je jasné, že budem!

Čo je najlepší tmel vo vzťahu? Čo ťahá muža a ženu k sebe?

Zdenka: Pre mňa je to ten pocit, že mám vedľa seba niekoho, kto ma chápe, podporuje a s kým máme spoločné priority a záujmy.

Vojta: Vo všeobecnosti? Láska, sex, deti, nová chalupa, drogy, peniaze...

Máte predstavu, kde bude muzika tak o desať-pätnásť rokov? Bude ešte?

Zdenka: Určite bude. Bez hudby to nejde. Ja si myslím, že ľudia budú už takí presýtení tými otrasnými „kolotočiarskymi“ zvukmi, že určite budú mať potrebu vrátiť sa k niečomu prirodzenejšiemu. Možno sa budú recyklovať staré songy a možno budeme chcieť len sedieť niekde v prírode a počúvať ticho.

Vojta: Ja dúfam, že sa vráti k životu. Že ubudnú playbacky, half playbacky, sample, pribudnú veľ ké kapely a dobrí speváci, ktorí majú šťavu.

Aká muzika je pre vás inšpiráciou?

Zdenka: U mňa sa to mení, každú chvíľu. Počúvam veľa novej hudby, ale mám vo svojom živote zopár kúskov, ku ktorým sa pravidelne a rada vraciam. Jill Scott, Erykah Badu, Ursiny, Koop, tiež sa mi veľmi páči Bonobo, Daft Punk, Justice, M.I.A., Dtonate, Zlokot, MR, je toho fakt veľa.

Vojta: Hlavne tá dobrá. Ale niekedy sa človek musí započúvať aj do tej zlej... Tá dobrá je pre mňa Richard Bona, Bobby McFerrin, Sting, Mnozil Brass a stovky ďalších.

Tancujete, keď vás nikto nevidí?

Vojta: Aj keď ma vidí, lebo je to skvelé!

Zdenka: Ani mne to nevadí, strašne rada tancujem a mám celkom svojský tanečný prejav. Priateľ to nazval Pipi Dance... (úsmev) Tancom sa tiež dajú krásne vyjadriť emócie.

Spievate si aj sami pre seba? Hlasno, rozcítene, troška falošne?

Zdenka: Keď idem v aute sama, tak spievam naschvál falošne, dokonca aj rapujem! Keby ma niekto náhodou počul... totálny trapas, to by ste neverili! (smiech) Ale zatiaľ ma nikto neprekukol.

Herec a spevák recesistickej kapely Nightwork. Multifunkčný Vojtěch je televíznym i divadelným hercom, ktorý mal stály angažmán aj v Národnom divadle v Prahe, spieval vo swingovej zostave B-side Band, spolupracoval s husľovým virtuózom Pavlom Šporclom. Často a rád sa venuje charite a zriedka a nerád poskytuje rozhovory:-)

Jedna z najvýraznejších tvárí, ktoré sa presadili v prvom ročníku Slovensko hľadá SuperStar. Jej štvrté miesto potvrdilo, že nezáleží na priečke. Zdenka vydala tri vynikajúce albumy a zaradila sa medzi kvalitné spevácke stálice. Walk In My Shoes je prvý singel (jediný v angličtine) jej nového dlhoočakávaného albumu Amulet, ktorý vychádza v septembri.

Napriek obrovským horúčavam počas fotenia mala Zdenka úsmev na tvári.

Zdenka Predná žije tak, ako sa jej páči.

Zdenka Predná a Vojtěch Dyk spolu naspievali pieseň Walk In My Shoes.

Zdenka Predná o dieťati: Kedy plánuje s priateľom potomka?

Výber pre vás

Zdenka Predná o dieťati: Kedy plánuje s priateľom potomka?

Súvisiace články

Zdenka Predná: Som maniačka na starožitnosti

Takto sa rodí hviezda: Spoznali ste krásnu speváčku?

Sexi Hablovičová a šelma Predná: Odhodili zábrany

Výber pre vás