Úcta a rešpekt sú iba vo filmoch. V skutočnom živote treba rátať skôr so sírou a s hlbokým dnom. Netušíme, koľko vody pretieklo Dunajom za tri roky, odkedy je aj na Slovensku možnosť vychovávať dieťa po rozchode partnerov na striedačku. Zo štatistických údajov vieme, že počet takto usporiadaných domácností z roka na rok stúpa. Že súdy za ten čas rozhodli o striedavej osobnej starostlivosti vyše dvetisíckrát. Ale ako sa striedavka osvedčila v praxi? V čom sú jej silné stránky a v čom slabé miesta?

O tom nič nehovoria ani čísla, ani kompetentné úrady, hoci je známe, že čoskoro by sa mala legislatíva zmeniť, aby viac vyhovovala realite. Darmo sme sa pýtali, nad akými zmenami sa uvažuje. Na ministerstve spravodlivosti, na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, na ústredí úradu práce, sociálnych vecí a rodiny... Dozvedeli sme sa iba to, že pracovná komisia, ktorá pripravuje návrh novely, usilovne pracuje. Veríme a dúfame, že aj s údajmi z praxe. Lebo tie nakoniec ostali aj nám. Na ilustráciu, ako sa striedavka naozaj žije a čo môže človeka zaskočiť, lebo vopred sa jednoducho nedá rátať so všetkým.

Ivana patrí medzi ženy s otvorenou hlavou aj srdcom. Keď v sebe pripustila myšlienku, že sa rozvedie, lebo to, čo žije, nie je život, ani na sekundu nepochybovala, že v žiadnom prípade nebude otcovi upierať kontakt s deťmi. Čím viac ho bude, tým lepšie. Z detstva poznala, aké to je mať víkendového otca, ktorý sa potom prípadne neukáže aj niekoľko rokov. To pre chlapcov nechcela. Preto sa aj napriek protestom okolia, ktoré nechápalo, ako jedna mama môže takto rozmýšľať, rozhodla pre striedavú starostlivosť.

„Fakt som na seba hrdá, že som nabrala odvahu a urobila to. V mizérii, ktorou rozpad rodiny je, to považujem nie za ideálne, ale za najlepšie možné riešenie. Samozrejme, niekedy je to náročné, pretože kontakt s exmanželom je užší, než by sa mi páčilo, ale hlavné je, že chlapci sú spokojní. Nechýba im ani ženský, ani mužský vzor, obaja rodičia sú v ňom rovnako plnohodnotne,“ hodnotí Ivana.

„A teraz možno opäť šokujem okolie, keď priznám, že aj pre mňa to má veľké egoistické pozitíva. Predtým mi ani nenapadlo, aké skvelé bude mať čas a priestor aj na seba. Svoju kariéru, koníčky, osobný život. Keby som bola s chlapcami nonstop, možno s výnimkou niekoľkých hodín cez víkend, asi by som musela bojovať s pocitom, že mám na nohách olovené gule, že som ako väzeň. Zrejme by som to nikdy otvorene nepriznala, ale viem si predstaviť, že by to tak bolo. Preto tento priestor na vlastný život považujem za extra bonus striedavej starostlivosti.“

Úplne inú skúsenosť má Táňa, ktorá bola počas rozchodu s partnerom taká zmätená, že dcéru chvíľu chcela mať u seba a chvíľu sa o ňu chcela deliť. Či, lepšie povedané, chcela, aby sa o ňu starali tak pol na pol, pretože, ako vraví, „dieťa nie je jablko, ktoré sa dá rozrezať napoly“. Zmysel jej dávali aj partnerove argumenty, že dieťa má právo na oboch rodičov, obaja rodičia majú povinnosť sa oň starať, a keďže on nie je žiaden asociál, iba chce žiť s inou ženou, dcéru chce do striedavej starostlivosti. Tak to povedal aj na súde, Táňa prikývla a súd odklepol.

A potom prišiel šok! „Som na dcéru nesmierne naviazaná, veď som sa o ňu starala dňom i nocou celé tri roky. V podstate som od nej nebola preč viac ako pár hodín. A potom zrazu prišiel týždeň, keď som mala byť bez nej! Týždeň!!!“ Pri tej spomienke plače aj dnes. Napriek tomu, že sa jej zdá, že 5-ročná slečna nemá so striedaním dvoch domácností žiaden problém, Táňa ho má stále.

„Neviem sa zmieriť s tým, že mi uniká polovica jej života. Ako ostriež sledujem, či jej tento stav naozaj vyhovuje. Niekedy sa mi zdá, že áno, niekedy pochybujem. A najhoršie je, že sa nemám v tomto zúfalstve a neistotách na koho obrátiť. Mama aj kamarátky ma odsúdili za to, že som sa malej vzdala. Nechápu, ako som mohla. Podľa nich som zlá matka a zlá žena, ktorá si sama navarila horúcu kašu a musí si ju vychlípať až do dna.“

A teraz pozor, dámy, je tu názor muža! „Možnosť starať sa o syna na striedačku ma spočiatku lákala aj desila. Vedel som, že by som trpel, keby som s ním mohol byť iba vo vyhradenom čase, a tým pádom sa vytratil z jeho života. Obával som sa, že by tým trpel aj on, darmo by si jeho matka našla nového uja, otec je otec! Ale nevedel som si predstaviť, ako zvládnem všetku tú starostlivosť, úlohy, pranie, žehlenie, ako si zorganizujem čas, aby som stíhal prácu, a čo budem robiť, keď bude malý chorý?! Prvé mesiace boli naozaj divoké, bol som nervózny, stále som telefonoval mame a kamarátkam, čo a ako. Ale nejako sme to dali dokopy, sme predsa chlapi,“ hrdí sa Igor.

Striedavku dnes považuje za dobrú vec, ale legislatíve vyčíta nedostatky. „Mnoho vecí nie je dotiahnutých, dieťa môže mať napríklad len jednu adresu, ale býva na dvoch, vyriešené nie sú ani rodinné prídavky či daňový bonus. Keď som chcel synovi vybaviť pas, musel som k žiadosti pripojiť rozvodový rozsudok. Prečo by sa mala nejaká dáma za pultíkom hrabať v mojom súkromí?! Na druhej strane, na vybavenie pasu nepotrebujem súhlas exmanželky, ako to platilo za oných čias, a to je úľava.“

Zemetrasenie po rozvode: Ako sa striedavka naozaj žije!

Výber pre vás

Zemetrasenie po rozvode: Ako sa striedavka naozaj žije!

Súvisiace články

Trpký koniec rozprávky! Láska týchto hviezd stroskotala

Nástroj pomsty: Neuveriteľné, čoho sme po rozvode schopní!

Prvé manželstvo bolo trápenie, vydala som sa aj druhýkrát

Výber pre vás