Bola som štyridsaťpäťročná matka dvoch detí, ktorá ctí zákony. V ten deň som mala na školskom koncerte počúvať svoju pätnásťročnú dcéru. Miesto toho ma zatkli a obvinili z kriminálnej činnosti. Celé tri hodiny som strávila na polícii. Bolo to najhlbšie dno, na ktoré som sa kedy dostala, a pritom som sa cítila nevinná. Dnes už hnev a strach pominuli... som sa cítila nevinná. Dnes už hnev a strach pominuli...

Môj život bol normálny až do jedného marcového rána roku 2007. Pri sprchovaní som si nahmatala hrčku na pravom prsníku. Keď mi lekári v nemocnici oznámili, že budem potrebovať mastektómiu, chemoterapiu a rádioterapiu, manžel ma pevne držal za ruku. Povedali, že prídem o prsník a vlasy. Čakali ma mesiace liečby.

„Miláčik, dostaneme sa cez to,“ povedal Richard a odhodlane sa mi pozeral do očí. Bola som šťastná, že je môj muž i po desiatich rokoch manželstva taký spoľahlivý a láskavý. Keď som sa potom, nejaký čas po operácii, postavila pred zrkadlo, stál vedľa mňa a hovoril: „Si stále krásna a pre mňa budeš i naďalej.“ A mne vtedy tiekli slzy po lícach.

Cítila som, že sme si bližšie ako kedykoľvek predtým. Viem, že i pre manžela bolo toto obdobie môjho liečenia ťažké. Okrem práce sa musel starať o domov a o obe moje dcéry z predchádzajúceho manželstva, pätnásťročnú Katku a o rok mladšiu Janku. Preto som tiež súhlasila, keď sa spýtal, či môže ísť na tenis s jednou zo svojich kolegýň.

Bola o pár rokov staršia ako on a viem, že si v práci rozumeli, ale nenapadlo mi, že by mohlo z jedného zápasu hroziť nejaké nebezpečenstvo. Keď Richard prišiel v ten večer domov, oči mu žiarili nadšením. Dana je taká skúsená! Som rád, že so mnou mala trpezlivosť, rád by som šiel znovu,“ hovoril. A začal chodiť pravidelne každý týždeň.

V tom období som nastúpila na chemoterapiu. Vlasy mi vypadávali, cítila som sa škaredá. Deň pred mojou druhou chemoterapiou bol Richard zase preč. Ako utekali minúty, chodila som po dome a zúfalo som potrebovala jeho pevné objatie. Potom mi zavolal: „Som na ceste, neboj, ale chvíľu to ešte potrvá, je veľká dopravná zápcha“. Bolo to tónom jeho hlasu, neviem. Ale zrazu som vedela, že klame.

Zobrala som odvahu, sadla do auta a zašla pred dom, kde býva Dana. A manželovo auto stálo pri chodníku! Bála som sa priameho stretnutia, tak som sa vrátila domov a čakala, kým dorazí Richard. Prišiel, pozrel sa na mňa a začal znovu klamať. Srdce mi búšilo ako bláznivé, ale stlačila som palce v dlaniach a odhodlane som mu povedala: „Videla som tvoje auto pred Daniným domom, bol si s ňou!“ Rýchlo ma objal: „Neblázni, Saša, nič sa nedeje, len sme prišli skôr a Dana mi chcela ešte dať nejaké papiere. Zdržal som sa u nej na káve. Vieš, potreboval som trochu oddych, porozprávať sa s niekým.“

„Máš pomer?“ spýtala som sa. Richard vyzeral šokovane. „Samozrejme, že nie,“ odpovedal. Objal ma a ja som mu musela veriť. Potrebovala som všetku svoju energiu na boj s rakovinou. Tak som radšej schovala hlavu do piesku. Nechcela som uveriť, že by ma Richard podvádzal. Nie, ten muž, ktorý mi nežne umýval hlavu, keď mi povypadávali vlasy, držal ma v tých najhorších chvíľach a rozprával a plánoval veci, ktoré budeme robiť, keď mi bude lepšie.

Liečba sa skončila v decembri roku 2007. Bola som nadšená, ale Richard vyzeral, že ani nemá radosť. Doma sa vyskytoval len občas a ja som sa trápila. Trvalo to skoro rok, potom som to už nemohla vydržať. „Viem, že máš pomer,“ povedala som mu. Tentoraz neklamal, prosil o druhú šancu, sľuboval, že aféra, ktorá sa začala, keď som ochorela, nemala žiadny význam. Ale už som mu nemohla znovu začať veriť. Bola som strašne nahnevaná. Väčšinu môjho hnevu som sústredila na Danu.

Vedela, že mám rakovinu a napriek tomu spávala s mojím mužom. Musela som jej to povedať. Zašla som k jej domu, srdce mi búšilo, zatiaľ čo som zvonila na zvonček. S rukou v bok si ma prehliadla od hlavy až k päte. Otvorila som ústa, že začnem hovoriť, ale ona mi zabuchla dvere priamo pred tvárou. Úplne bez seba od hnevu som zabúchala na sklenenú dosku vo dverách. Ruka mi prešla cez ňu. Kĺby porezané, krv sa rinula prúdom, začala som omdlievať. Obviazala som si ruku svetrom a išla hneď do nemocnice.

Ako najbližšieho príbuzného zavolali Richarda. Keď som ho naposledy držala za ruku, prúdili do mňa lieky na chemoterapii. Teraz sme boli v tej istej nemocnici... Za závesom okolo postele som zaregistrovala policajta. Uvedomila som si, že tam bol, aby ma zatkol. Dana ma udala na polícii a Richard im povedal, kde ležím. „Ako si mohol?“ plakala som, keď ma okolo neho odvádzali na políciu. Keďže to bol malý priestupok a nikdy predtým som nemala problémy, po spísaní protokolu ma pustili.

Richard sa odsťahoval a ja som začala s rozvodovým konaním. Dva roky som sa s tým snažila vyrovnať. Potom sa však stalo niečo neočakávané, niečo, čo mi pomohlo zvládnuť skazu môjho manželstva. Volali mi z miestnej nemocnice, že môj deväťdesiatpäťročný otec má zlomenú bedrovú kosť. Odtiaľ ho presunuli do ošetrovateľského domu, kam som za ním často jazdievala. Personál tam bol priateľský, otcovi tam nič nechýbalo. Ale jedného dňa, keď sme sa lúčili, mi podržal ruku o niečo dlhšie. Pozrela som sa mu do očí a videla, že je príliš hrdý, aby vyslovil to, čo ho zrejme už dlho ťažilo: „Prosím, vezmi ma k sebe domov.“

Jediné, čo som vtedy chcela, bolo vrátiť sa k normálnemu životu, ale bolo mi jasné, že ho nemôžem sklamať. Tak som povedala: „Vezmem ťa domov.“ Keď som videla jeho rozžiarené oči, uvedomila som si, že je čas prestať neustále preberať bývalý život, ale začať sa starať o ten súčasný. Otec sa ku mne nasťahoval v septembri 2010, takmer dva roky od Richardovho odchodu.

Bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som kedy urobila. Starostlivosť o otca ma odpútala od neustáleho smútenia za Richardom. Otec mi ukázal, ako si užívať tie vzácne okamihy, ktoré robia život zmysluplným. Keď spolu pracujeme na záhrade alebo hráme spoločenské hry, jeho radosť a nadšenie i z tých najmenších vecí ma nútia smiať sa... A to je niečo, čo som si myslela, že už nikdy nezažijem. Vďaka otcovi som zase našla zmysel života a objavila jeho krásy.

Zradca! Muž ma podvádzal, keď som bojovala s rakovinou

Výber pre vás

Zradca! Muž ma podvádzal, keď som bojovala s rakovinou

Súvisiace články

Zakopnutie? Zahol jej na tímbildingu s ochotnou kolegyňou!

Keď to nie je o dvoch: Môj muž si narazil trénerku vo fitku!

Milka zápasí o vzťah: Muž ma podviedol, ale rozvod nechce

Výber pre vás