Počas posledných prázdnin pred nástupom na vysokú školu doniesol otec domov vysielačky walkie talkie. Ja s bratom sme sa  s nimi hneď skamarátili. Tešili sme sa, že sa budeme môcť v lese, pri túrach a na dovolenke dohovárať bez mobilov a kriku aj na diaľku.

Po skončení prvého semestra som prišla domov a opäť sme vytiahli vysielačky. Raz večer sme ich nechali zapnuté na okne, keď sa  z nich začali ozývať neznáme hlasy. Najzvláštnejšie a pre nás najlákavejšie bolo, že patrili Poliakom. Samozrejme sme sa hneď pokúsili nadviazať spojenie. Keď aj oni pochopili, čo to vlastne počujú, začali sme s nimi komunikovať slovensko-poľsko-anglicky. Boli to Poliaci s rodinami ubytovaní v našej dedine, kde trávili dovolenku.

Slovo dalo slovo a začali sme dohadovať stretnutie. Keďže sme počuli prevažne mužské hlasy a tie sa zamerali hlavne na mňa, začali ma volať k nim na chatu. Lenže sama by som nikdy nešla, lebo som sa bála. Ukecala som brata, aby šiel so mnou. Boli to milí, sympatickí a spoločenskí ľudia. Prvé stretnutie bolo úplne skvelé, ponúkli nám večeru, zoznámili sme sa aj s ich manželkami  a deťmi. Rozumeli sme si natoľko, že nás pozvali znova na návštevu.

Jediné, na čo som bola schopná myslieť, bol potrat

Brat však mal už plány s priateľkou, tak som sa rozhodla ísť sama. Už som nemala strach. Atmosféra bola uvoľnená, rozprávali sme sa o všetkom možnom a ja som sa postupne najviac zblížila so synom z jednej rodiny, Iliom. Bol síce mladý, ale medzi nami lietali iskry. O polnoci sme sa unavení roztrúsili do izieb spať. Okrem mňa  a Iliu. Z prvých letmých bozkov sme pomaly prešli k objatiam a naša vášeň vygradovala. Keď sme sa na druhý deň lúčili, priznal sa mi, že so mnou prišiel o panictvo. Už sme sa ale nestihli vidieť, lebo kým sme my navštevovali príbuzných, oni odišli domov. Nestihli sme si ani vymeniť telefónne čísla či emailové adresy. Už nikdy som ho nevidela, ale spomienka na neho so mnou žije dodnes. Mesiac po jeho odchode som totiž zistila, že som tehotná. Zrútil sa mi celý svet. Jediné, na čo som bola schopná myslieť, bol potrat. Mala som pred sebou vysokú školu  a vlastne celý svoj život.

Keď som potom plakala doma v kúpeľni, mamina sa začala vypytovať. Povedala som jej, že som tehotná, no neviem, kto je otcom. Po počiatočných ťažkých chvíľach ma napokon podporila v tom, aby som si dieťa nechala. Aký šok ale bol, keď som na ultrazvuku zistila, že čakám dvojičky. Vtedy som si už myslela, že sa zrútim, že môj život sa hádam i skončil... Aj vtedy mi najviac pomohla rodina. Keď prišiel deň pôrodu, už som sa na mojich chlapcov tešila.

Pri pôrode však došlo ku komplikácii  a o jedného synčeka som predčasne prišla. Filipko nedostal šancu sa prvýkrát nadýchnuť a spolu s ním odišiel aj kus môjho srdca a života. Nechce sa mi ani spomínať na toto obdobie. Čas zahojil všetky rany. Lukáško má dnes už 8 rokov a je to moje najväčšie zlatíčko. Školu som s pomocou rodičov dokončila diaľkovo, zamestnala som sa a žijem len pre môjho syna. Veľakrát si spomeniem na Iliu, čo asi robí, ako sa má a som mu vďačná za môjho šikovného syna. Niekedy si predstavujem, aké by to bolo, keby sme žili spolu. Dnes však mám nového partnera, ktorý je jeho oficiálnym otcom a plánujeme pre neho súrodenca.

Náhody občas naozaj dokážu nečakane zasiahnuť do našich životov a zmeniť nám plány. Katkin príbeh je dôkazom, že dokonca aj situácie, keď sa cítime, akoby sa nám pod nohami rúcal celý svet, nám môžu nakoniec priniesť najväčšie šťastie v živote. Škoda len, že sa Ilia o svojom synovi nikdy nedozvedel. Katke držíme palce, aby ju naďalej stretávali len samé šťastné náhody.

Zrútil sa jej celý svet! Jedna osudová noc jej navždy zmenila všetky plány

Výber pre vás

Zrútil sa jej celý svet! Jedna osudová noc jej navždy zmenila všetky plány

Súvisiace články

Príbehy s trpkým koncom: Ja som chcela dieťa, on nie! Následky boli fatálne!

Dvojičky sa pri narodení zmestili do dlane: Zachránilo ich zázračné vrecúško na potraviny

Kruté precitnutie: Manžel sa zmenil na nepoznanie a čo prišlo potom, z toho až mrazí!

Výber pre vás