Pomerne dlho sa zámerne skrývala za nič nehovoriaci názov vlastného ateliéru. Zainteresované publikum však meno japonskej architektky Kazyuo Sejima začína čoraz častejšie skloňovať v samostatných súvislostiach.

Mnohí ju vnímajú ako presný opak v súčasnosti azda najznámejšej architektky Zahy Hadid. Kazuyo Sejima sa radšej drží v úzadí. Napriek tomu dnes patrí k tzv. star architektom a hoci pracuje v autorskom partnerstve s Ruye Nishizawom a pod hlavičkou spoločného ateliéru SANAA, väčší dopyt je práve po jej názoroch, výrokoch a myšlienkach.

Našťastie sa Nishizawa tomuto záujmu zatiaľ úprimne teší a sám priznáva, že v ich dvojici je lídrom práve Kazuyo Sejima. A to je vzhľadom na pretrvávajúce skôr tradičné rozdelenie mužsko-ženských síl v Japonsku veľmi výnimočné. SANAA však už dávno nie je iba vychyteným miestnym architektonickým ateliérom, jeho kreatívny potenciál má totiž svetové parametre i teritoriálny záber. A vôbec nebudeme zaslepene nahrávať ženskej zložke tejto dvojice, ak sa prikloníme k názoru, že prienik do sveta bol a aj je najmä zásluhou Kazuyo Sejima.

Kazuyo a Ruye sa spojili v roku 1995. Názov SANAA, ktorý vznikol v architektúre úplne bežným spôsobom radenia základných iniciál – Sejima and Nishizawa and Associates, dlho nikomu nič nehovoril. V čase založenia ateliéru však bola Sejima už pomerne ostrieľanou architektkou. Hneď po skončení štúdia na Japan Women´s University v roku 1981 na šesť rokov zakotvila v ateliéri dnes už medzinárodne presláveného architekta Toya Ita (tento rok sa stal držiteľom Pritzkerovej ceny, čo je pre architekta azda najvyššia pocta).

Ito mal na túto drobnú žienku ohromný vplyv, jeho charizme sa napokon aj tak dá len sotva ubrániť. Citlivú a vždy trocha neistú Sejimu však jeho prenikavá autorita neraz dohnala k slzám. „Plakávala pomerne často. Na jednej rannej porade som pred všetkými vyjadril kritiku jej práce. Po porade prišla za mnou a so zaslzenými očami povedala jedinú, no ráznu vetu: To ste nemali robiť!,“ spomína Toyo Ito. Práve v tomto momente sa prejavila jej špecifická osobnostná črta – časť jej individuality ju vyzýva k pokore a skromnosti, no druhá časť ju zároveň nabáda k odvážnejšiemu presadzovaniu vlastnej vôle a názorov.

Po učňovských rokoch u Ita sa Sejima v roku 1987 osamostatnila. Dariť sa jej začalo najmä po roku 1992, keď získala národnú cenu Mladý architekt roka. Nishizawa, ktorý je od nej o 10 rokov mladší, vtedy ešte len študoval. Zhodou okolností sa však stal Sejiminým prvým zamestnancom a krátko po skončení školy ho prehovorila, aby sa k nej pridal, čo bola pre mladého Nishizawu výborná príležitosť dostať sa k väčším a významnejším projektom. A prvý z nich prišiel na rad hneď v roku 1995.

Návrhu a realizácii tzv. O-Museum v hornatom Nagane sa venovali až do roku 1999 a táto stavba nesie všetky základné znaky ich tvorby – elegantnú syntézu racionality a lyrickosti a ohromujúcu pozornosť venovanú každému jednému prvku. Zadanie, ktoré nasledovalo, Múzeum súčasného umenia 21. storočia v Kanazawe, pridalo ďalšie typické črty – sklenenú fasádu, nelinéarny pôdorys, ktorý návštevníkov nabáda k vytváraniu vlastných cestičiek priestorom, panoramatické výhľady a tiež presvedčenie, že dielo nie je dokončené, kým nie je úplne zabývané.

Tento špecifický autorský prístup nezostal nepovšimnutý a na Bienále architektúry v Benátkach v roku 2004 dvojici Sejima – Nishizawa priniesol ocenenie Golden Lion. A tým sa ateliéru SANAA definitívne otvorili dvere do západného sveta. Prvou veľkou úlohou „zvonka“ bola Škola manažmentu a dizajnu Zollverein v nemeckom Essene (2006), nasledoval Sklenený pavilón múzea umenia v Tolede v štáte Ohio (2006) – minimalistická štruktúra z ohýbaného skla, ktorou architekti vzdali hold priemyselnej histórii tohto mesta. Mimoriadne sledovanou udalosťou bola stavba Nového múzea súčasného umenia v New Yorku (2007).

Jeho skulpturálna figúra vyskladaná z poposúvaných škatúľ jednotlivých poschodí obsadila obálky azda všetkých svetových časopisov o architektúre. SANAA zanechali stopu aj vo švajčiarskom Lausanne, kde postavili Školiace centrum Rolex (2009), a koncom minulého roka ukončili výstavbu nového múzea Louvre vo francúzskom Lens. Ich mapa dobytých území je však omnoho bohatšia, nájdeme v nej aj Holandsko, Taliansko, Austráliu, Čínu, Anglicko i Španielsko. A v zozname realizovaných stavieb každoročne pribúdajú ďalšie atraktívne položky, o ktorých môže väčšina architektov len snívať.

Ak sa hovorí alebo píše o architektúre SANAA, opis histórie tohto ateliéru, ale i jeho najnovších úspechov, vždy sprevádza vyslovený alebo aspoň tušený obdiv. Sejima a Nishizawa patria k autorom, na ktorých sa vzhliada s takmer posvätnou úctou. Tento status v roku 2010 navyše korunovalo udelenie Pritzkerovej ceny. SANAA ju získali ako druhá dvojica v dejinách ocenenia, pričom Sejima bola po Zahe Hadid druhou ženou, ktorá si odniesla túto trofej. Vážená medzinárodná porota pri zdôvodnení výberu víťaza použila slová, ktoré celkom dobre vystihujú podstatu práce tejto dvojice:

„Architektúra SANAA je súčasne krehká aj mocná, precízna aj premenlivá, dômyselná, ale nie zväzujúco inteligentná.“ Čo to však znamená, ak chceme byť konkrétni? Sejima a Nishizawa obľubujú čisté modernistické prvky. Zvyčajne používajú hladké a lesklé povrchy zo skla, z mramoru alebo kovov. V ich prácach sa opakuje motív štvorca a kocky na tisíc rôznych spôsobov. A takisto veľa skla a zásadne biela farba, v čom kritici vidia istý stereotyp. Napriek tomu ich diela nie sú nudné. Na fotografiách je ťažké zachytiť zvláštnu esenciu ich stavieb, no priamy zážitok vždy prináša neurčité, no príjemné „čosi“, pocit upokojenia, harmónie a oduševnenosti.

A práve to „čosi“ je podľa všetkého v réžii Kazuyo Sejima. Nishizawa je čistý logik, pohybuje sa najmä v racionálnych rámcoch, kým Sejima je skôr intuitívna, poetická. A väčšinou má pravdu. Sejima je architektkou, ktorá nevníma architektúru ako nástroj reprezentácie niečej moci, peňazí alebo ambícií. Pre ňu je určujúce rýdze jadro architektúry, v ktorom viac než na čomkoľvek inom záleží na vysokej funkčnosti, komfortných priestorových vzťahoch, nekonfliktnej integrácii s okolím a hlboko ľudskom rozmere.

• narodila sa 29. októbra 1956 v prefektúre Ibaraki severne od Tokia

• šesť rokov pracovala u slávneho architekta Toya Ita

• ateliér SANAA vedie spolu s Ruye Nishizawom od roku 1995

• Ruye Nishizawa sa netají tým, že smerovanie ateliéru určuje Kazuyo Sejima • prvý väčší úspech prišiel, keď mala 43 rokov

• medzinárodné renomé získala krátko pred päťdesiatkou

• v roku 2010 ateliér SANAA dostal Pritzkerovu cenu

• ženy majú podľa nej v architektúre rovnaké možnosti ako muži

• najradšej nosí kúsky od Comme des Garcons

Významná prvotina – O-Museum v Nagane

Ateliér SANAA tvorí dvojica Kazuyo Sejima a Ruye Nishizawa.

Škola manažmentu a dizajnu Zollverein v Essene

Sklený pavilón Múzea umenia v Tolede – Ohio

Múzeum súčasného umenia 21. storočia v Kanazawe

Budova Christian Dior v Tokiu

Nové múzeum súčasného umenia v New Yorku

Školiace centrum Rolex v Lausanne

Citlivá Japonka si vydrela úspech: Na začiatku bol plač

Výber pre vás

Citlivá Japonka si vydrela úspech: Na začiatku bol plač

Súvisiace články

Kupujete nábytok v predajniach? Nuda! Vytvorte si vlastný

Kútik šikovných rúk: Staňte sa autorkou dizajnových hodín

Bodky príjemne oživia byt, zahaľte ich do pestrých farieb

Výber pre vás