Keď sa povie rakúsky dizajn, prvá asociácia okrem módy isto zablúdi k bohato dekorovaným parížskym interiérom a k sedliacko-romantickému Provence.

No popri nich tu prekvitá aj slobodné experimentovanie, ktorému sa už vyše dvadsať rokov úspečne oddáva nekonvenčná Matali Crasset.

Hýrivý luxus, nádherne vzorované textílie, ušľachtilé materiály, tvarovo košaté svietidlá a nábytok, ktorý nie a nie zabudnúť na lesk z čias Ľudovíta XIV., empíru či Belle Époque – francúzsky dizajn aj dnes výdatne skloňuje témy, ktoré by sa mohli zdať už dávno vyprchané. Pravda však je, že túto legendu okrem samotných Francúzov pri živote udržiava aj nadšené publikum všetkých možných národností.

Klasická francúzska verzia domova totiž hovorí univerzálnym jazykom a sprostredkúva ideálnu predstavu o dokonalej kráse predmetov či priestorov, ktoré nás denne obklopujú. Za všetko hovorí najmä slávny parížsky salón nábytku – Salon du Meuble, ktorý vždy v januári ako prvý štartuje každoročný cyklus veľkých medzinárodných veľtrhov dizajnu a nábytku.

Nikde inde nenájdete toľko pavilónov venovaných historickým citáciám a replikám starožitných kúskov, dekoratívnemu umeniu a doplnkom, ktoré sa viac než k súčasnosti obracajú k minulosti.

Súprava pre domáceho cukrára Alessi.

A treba uznať, že francúzski výrobcovia v tomto smere dosahujú obdivuhodné kvality. Súčasný dizajn je tu teda skôr menšinový žáner. Napriek tomu má táto krajina v zálohe niekoľko mien pevne spojených s vizionárstvom, napredovaním a pevným odhodlaním robiť veci inak ako za ostatných tristo rokov. Philippe Starck, bratia Bouroullecovci, Patrick Norguet, Arik Levy a v každom prípade aj Matali Crasset.

Samozrejme, tých mien je viac a sú medzi nimi aj ďalšie ženy, no Matali Crasset možno vnímať ako exemplárny príklad dizajnérky, ktorá sa tvrdohlavo drží presvedčenia, že tradičná predstava o bývaní a podobe stoličky, stola či postele je už dávno neaktuálna.

Keď sa pozrieme na fotografie Matali Crasset, hneď je jasné, že máme dočinenia s neštandardnou osobnosťou. Zámerne meravý výraz, žiaden mejkap, čudesný stredoveký účes s priznanými šedinami. Podobný strih vlasov sa objavil aj na niekoľkých podobizniach Jany z Arku a možno aj vďaka tomu si Matali vyslúžila prirovnanie k tejto hrdinke z 15. storočia. No podobnosť by sa našla aj v niektorých prenesených významoch: Jana (či Johanka) bojovala proti anglickej moci vo Francúzsku a aj Matali do istej miery vystupuje ako žiarivá pochodeň, ktorá zaháňa tiene nadvlády konzervativizmu vo francúzskom dizajne.

Johanka si vraj vynikajúco osvojila výdobytky v tých časoch progresívnej bojovej techniky a Matali Crasset sa etablovala ako novátorka formy a funkcie nábytku a tiež ako nadšená znalkyňa nových technológií. No ak by aj toto porovnávanie malo znaky riadneho pritiahnutia za vlasy, Matali Crasset nikto neuprie jej výsostnú pozíciu nekonvenčnej autorky, ktorú v podstate nemožno hodiť do žiadneho vreca „izmov“ či trendov v súčasnom dizajne. Sama svoju nezaraditeľnosť čiastočne odôvodňuje vidieckym pôvodom, vďaka ktorému do sveta dizajnu vstúpila ako nepopísaný, a teda svieži list.

Matali, respektíve Nathalie Crasset, sa narodila 28. júla 1965 v neveľkej severofrancúzskej dedinke neďaleko Chalons-en-Champagne. V jej rodine sa široko-ďaleko nevyskytoval nikto, kto by inklinoval k umeniu či k aktivitám v oblasti kultúry. Rodičia sú farmári a celý rodinný život sa točil len okolo hospodárstva. Ako Matali spomína: „Vyrastala som v celkom inej kultúre. Jeden príklad za všetky – čítanie sa v našej rodine považovalo za stratu času. Na druhej strane, istá jednoduchosť nášho života a bezprostredná spätosť s prírodou boli pre mňa tou najlepšou školou.“

Kino, divadlo, umenie a samotný význam slova dizajn začala vnímať až počas štúdia v Paríži. No nešlo o štúdium priemyselného dizajnu, ale marketingu. K dizajnu pričuchla až na seminári zameranom na reklamu, ktorého súčasťou boli aj návrhy obalov. Matali Crasset si ako tému zvolila návrh fľaše a pár dní, ktoré nad touto prácou strávila, ju natoľko chytilo za srdce, že sa rozhodla úplne zmeniť odbor a začala študovať na parížskej École Nationale Supérieure de Création Industrielle. Školu skončila v roku 1991 a hneď sa aj vybrala praxovať do Milána, priamo do štúdia vynikajúceho dizajnéra Denisa Santachiaru.

Jeho zameranie i pracovné metódy jej boli veľmi blízke. Spájala ich rovnaká citlivosť, nadšenie pre nové technológie i schopnosť vniesť štipku poetiky do bežných vecí. U Santachiaru Matali objavila čaro tvorby predmetov nezvyčajných foriem a najmä sladký pocit víťazstva, keď sa podarí prekročiť konvenčné limity. Po roku sa Crasset vrátila do Paríža a s pomerne slušným sebavedomím rozposlala svoje portfólio do troch prestížnych dizajnérskych štúdií. Medzi nimi aj do štúdia megahviezdy Philippa Starcka. A na jej vlastné prekvapenie ju Starck prijal.

Logo jej štúdia má podobu autoportrétu v štýle smajlíka.

Možno mala aj trocha šťastia, lebo Starck v tom čase súrne potreboval nových ľudí na veľkú spoluprácu so značkou Th omson Multimedia a keďže Matali bola v technológiách naozaj dobrá, klaplo to. „Bolo to skutočné dobrodružstvo. Niečo ako rozprávka. Starckovo štúdio malo vždy veľa práce, no pre Th omson sme ročne vytvorili až 120 návrhov, čo bol ozaj veľký nápor. Napriek tomu tu vždy vládol optimizmus, chuť experimentovať a pocit, že je v našich silách meniť veci k lepšiemu. Normálne naozaj nebýva bežné, aby taký mladý dizajnér dostal toľko slobody a priestoru na vyjadrenie vlastnej kreativity,“ spomína Crasset.

U Starcka strávila päť intenzívnych rokov a naučila sa, ako paralelne pracovať na viacerých a najmä diametrálne odlišných projektoch. Prejsť plynule trebárs z návrhu textilného vzoru k návrhu hotela totiž nie je ľahké a zvláda to len málokto. Po týchto výživných skúsenostiach sa v roku 1998 rozhodla založiť si vlastné dizajnérske štúdio označené netypickým logom – štylizovaným autoportrétom svojrázneho smajlíka, no s príznačným účesom à la Jana z Arku (po našom skôr Majka z Gurunu).

Prvým samostatným projektom Matali Crasset bola zvláštna multifunkčná inštalácia s názvom Quand Jim monte à Paris (Keď Jim prišiel do Paríža). Išlo o rozvinuté študentské zadanie, na ktorom začala pracovať už v roku 1985, no verejne ho predstavila až na milánskom salóne v roku 1998. Dielko v sebe spájalo tri funkcie – skladacie lôžko, či presnejšie rohožku, nočnú lampu a budík, teda potrebný základ pre nečakanú návštevu v malom parížskom byte, kde nie je miesta nazvyš.

Reakcie publika neboli jednoznačné. „Niektorí ma vysmiali. Iní mi potriasali rukou. Nebolo ľahké vysvetliť podstatu môjho návrhu, ktorou bola pohostinnosť,“ hovorí Crasset. Podobne rozpačité to občas býva aj s jej dnešnými dielami, hoci patrí k uznávaným autorkám so svetovým renomé. Matali totiž netvorí tvary, jasne čitateľné predmety, ale navrhuje priestorové a funkčné scenáre. „Tvar či forma vôbec nie sú hnacím motorom mojej práce. Zaujíma ma hľadanie novej typológie bývania.

Sériu In Vino Veritas Crasset vystavovala aj v Bratislave.

Nenavrhujem teda samostatné prvky, trebárs stoličku, ale vždy k tomu pridám aj ďalšie súvisiace funkcie a kusy, aby som užívateľovi dala možnosť slobodne pretvárať a formovať jeho vlastný životný priestor,“ vysvetľuje Crasset. V praxi to potom funguje tak, že vytvorí sedací nábytok, povedzme stoličku, no pridá k nej diely s funkciami stolíka a odkladacej poličky a celok môže navyše z iného uhla pohľadu okrem čítania a písania poslúžiť aj ako hračka – lietadlo pre deti.

Myslenie Matali Crasset je vždy takto rozvetvené a jej návrhy si tým pádom vyžadujú aj z viacerých stránok zdatnejšieho užívateľa. „Pracujem skôr pre zvláštnych klientov, ľudí, ktorí chcú žiť v súčasnosti. Teda nie v minulosti. Bez nostalgie. Moje veci sú určené aktívnym ľuďom, ktorí nechcú hrať v živote len vopred stanovené roly, no sami si určujú rámce a formy svojho životného priestoru,“ hovorí.

Zrkadlo Alice in Wonderland

Súčasťou tohto očakávaného aktívneho postoja k bývaniu je teda pripravenosť vstrebať veľmi netradičné podoby bežne používaného nábytku, ktorý má často viacero funkcií a ktorý sa pomocou sklápania, otáčania či mobilných častí môže prispôsobovať aktuálnym potrebám a náladám. Žiadna klasická krása, nič bežné a najmä nie luxusné. Napriek tomu však každý návrh presvedčí praktickosťou a dôkladne vypracovanou funkčnosťou, ktoré vraj v mnohom súvisia s jej vidieckymi koreňmi.

Skromné pomery ju kedysi vycvičili v improvizácii a vnímavosti voči najobyčajnejším potrebám bývania a tie Matali umne pretransformovala do pozoruhodnej originality. V popredí jej záujmu teda rozhodne nefi gurujú estetické kritériá, ale snaha o efektívny dialóg medzi človekom a súčasnými nárokmi na prevádzku domácnosti, ktoré sú podľa Matali dnes celkom iné ako pred rokmi.

Známou prvotinou je lôžko pre nečakaného hosťa s názvom Keď Jim prišiel do Paríža.

Od metličky na miešanie tortového krému až po experimentálny hotelový komplex. Nábytok, svietidlá, šperky, sklo, koberce, zrkadlá, erotické hračky, návrhy divadelných scén, interiéry obchodov a reštaurácií, detské ihriská, knižný dizajn, výstavné expozície, architektúra. Záber štúdia Matali Crasset dosahuje úctyhodnú pestrosť. Pracuje pre vplyvné značky naprieč celou Európou, spomeňme aspoň Alessi, Danese, Domeau &amp; Peres, Nodus, Established &amp; Sons, Artemide, Dornbracht, Moustache, Lexon, Edra, hotelová sieť Hi.

Na konte má slušný počet medzinárodných ocenení a jej diela nájdeme v stálych zbierkach inštitúcií ako Museum of Modern Art v New Yorku alebo parížske Centre Pompidou. Napriek sláve a nadpriemernej žiadanosti však jej tím málokedy prekročí celkový počet štyroch spolupracovníkov. A to vrátane Matali. Má totiž rada slobodu a dostatok priestoru na tvorivú prácu, čo sa s vedením väčšieho počtu ľudí v podstate vylučuje. V roku 2000 sa štúdio usadilo v zrekonštruovanej budove bývalej tlačiarne v centre Paríža. Hneď vedľa Matali býva aj so svojou rodinou. Čuduj sa svete, má muža aj deti. No na udržanie rovnováhy bolo treba urobiť isté opatrenia.

Matali Crasset dostala prezývku dizajnérska Jana z Arku.

Jedným z nich je aj spomínané priame susedstvo štúdia a domu, v ktorom žije. „Pracujem veľa aj cez víkendy. Zo štúdia mám dobrý výhľad a môžem moje deti vidieť, keď sa hrajú v kuchyni alebo v záhrade. Pre mňa neexistuje žiaden rozdiel medzi bývaním a prácou, všetko sa akosi prirodzene prelína,“ hovorí Crasset. Pre mnohé z nás ťažko predstaviteľný model sa však v tejto rodine osvedčil. A vraj je to opäť zásluhou vidieka, kde Matali vyrastala a objavila nejeden dobrý základ úspechu i rodinného šťastia.

Dizajnérska Jana z Arku tvorí nábytok: Občas ma vysmejú!

Výber pre vás

Dizajnérska Jana z Arku tvorí nábytok: Občas ma vysmejú!

Súvisiace články

Rodinný hausbót pláva na rieke: Život na vode ich baví!

Vyrobte si štýlové dekorácie! 10 nápadov zo starých džínsov

Chytia vás za srdce: 6 top nápadov pre útulný domov

Výber pre vás