EVA vám predstavuje sedem svetových magazínov, vďaka ktorým bude listovanie v lesklých stránkach prechádzka ružovou záhradou.

Pred rokmi som na stránkach magazínu GQ čítal jeden legendárny výrok. „Ak by Boh chcel, aby sme chodili nahí, nestvoril by Calvina Kleina.“ Láska k tomuto titulu sa veľmi rýchlo zmenila na závislosť. A to aj napriek tomu, že lifestylové „plátky“ sú obvykle tým najdrahším, čo na poličkách s tlačou nájdete. No ich obsah je koncertom špičkových grafi kov, stylistov, spisovateľov, renomovaných fotografov a svetových módnych domov. Aj preto ich novinársky slang povýšil na kategóriu Módne biblie. Udávajú súčasné trendy (ktoré ani zďaleka nekončia pri návode, ako uháčkovať sveter či zaviazať uzol kravaty), ženy aj muži v nich majú súkromného poradcu v oblasti módy, zdravého stravovania, kozmetických prípravkov, interiérového dizajnu, politiky či kultúry. A sú aj fantastickým dovolenkovým spoločníkom. Výhodou je fakt, že reč obrázkov (a tých je 99 %) je medzinárodná a moment, keď týždeň po dovolenke pri posteli vyberiete z kabelky zväzok papierov, stále voňavých od opaľovacieho mlieka, a spomedzi jeho stránok vám na členky dopadnú posledné zrnka plážového piesku, povýši Módnu bibliu na jeden z najkrajších suvenírov.

Tento rok oslavuje americký magazín INTERVIEW svoje štyridsiate narodeniny. Jeho sprievodný podnadpis – Krištáľová guľa POPu – dáva tušiť, kto stál pri stvorení dnes už kultového magazínu. Excentrický Andy Warhol spojil svoje kreatívne sily s básnikom, fotografom a hercom Gerardom Malangom v roku 1969.

Interview od začiatku vyčnieval z priemeru nielen alternatívnou grafi kou, ale hlavne spôsobom, ako vytváral kult celebrít. Božský Andy ako veľvyslanec dodával bohémsky punc celému projektu a magazín si tak nielenže prerazil cestičku Manhattanom, ale navyše už o dve desaťročia prežíva svojho majstra – stvoriteľa. Po Warholovej smrti má kancelária šéfredaktora menovku: Glenn O´Brien a v pravidelných mesačných intervaloch svojim čitateľom vizualizuje súčasnú „POP culture“, ktorá sa podáva pod siedmimi hlavičkami: FASHION, MUSIC, ART, FILM, CULTURE, VIDEO a NIGHTLIFE. Andy nám tak okrem tisícov farebných obrazov zanechal životaschopný koncept, ktorý naďalej mutuje v rytme našej doby. <a href="https://www.interviewmagazine.com/" target="_blank">www.interviewmagazine.com</a>

Formát, ktorý mixuje britskú alternatívnu scénu s poslednými výkrikmi módnych show, sa zrodil v roku 1980 na mieste nazývanom Instant Design. Po prvýkrát prenikol na verejnosť v ručne vyrobenej premiérovej verzii vytvorenej na písacom stroji v ateliéri pána Terryho Jonesa, ktorý je kolískou myšlienky poskytnúť mladým fotografom a dizajnérom adekvátny priestor na realizáciu. i-D bol určený hlavne fanúšikom Jonesovej fotografi e a koloval umeleckými kruhmi londýnskej undergroundovej scény. Pôvodný layout tápal na hranici medzi dokumentárnou a módnou fotografi ou, módne editoriály sa fotili zásadne pri murovaných stenách a modelmi boli prevažne prívrženci punku. V roku 2004 publikoval magazín exkluzívnu kolekciu pod názvom Jesus is my Homeboy nafotenú Davidom LaChapellom a tá sa postarala o najpredávanejšie vydanie v histórii i-D. Vtipným detailom, ktorý po celé desaťročia spájal koncept i-D, je samotné logo. Ide o smajlíka, ktorý jedným okom žmurká, a v rovnakom duchu sú ladené i všetky fotografi e modeliek. Tohtoročné letné vydanie má poradové číslo 300 a na jeho počesť sú v distribúcii tri rôzne obálky nafotené troma rôznymi fotografmi. Kraľujú im kreácie Vivienne Westwood a saká Yvesa Saint Laurenta. Ak chcete spoznať, ako sa v Anglicku tvorí móda, i-D si možno objednať online. <a href="https://www.i-dmagazine.com/" target="_blank">www.i-dmagazine.com</a>

Francúzske módne evanjelium možno s miernou dávkou opovážlivosti prirovnať k staršiemu, a nepochybne zvučnejšiemu, „bratovi“ – Vogue. Krása a jednoduchosť v správnom pomere generujú vkus a ten odráža už samotný názov magazínu. Rukopis Numéra sa dá odlíšiť podľa obálky. Tá nezvykne hýriť farbami. Naopak. Čiernobiele až metalické odtiene spolu s výrazným couture pozitívnym ladením sa v súčasnosti pripravujú v dvoch verziách. Klasické Numéro podsúva dámam odvážne módne kúsky a Numéro Homme svoj stylingový manuál odovzdáva pánskemu publiku. Tohto roku tieklo podlahou editoriálu šampanské, pretože dámske Numéro poslalo do tlače svoju stú publikáciu. Oslava sa pretavila i do obsahu. Odo dňa, keď sa tento projekt rozbehol, nad ním bdela Elizabeth Djian, ktorá sa ako šéfredaktorka rozhodla v de luxe edícii venovať 17 strán návrhárom ako Karl Lagerfeld, Prada a Versace. Tí dodali výročnému číslu patričný ligot. Príbeh Numéra sa začal v Paríži v roku 1998 a Djian odôvodnila jeho vznik takto: „Bola som znechutená časopismi, ktoré mi neustále radili, ako mám zviesť chlapa. Chcela som tento magazín vytvoriť pre inteligentnú ženu, ktorá chce čítať o umení, dizajne, architektúre, bývaní, hudbe, nie o hlúpych krémoch, čo vás zbavia vrások.“ <a href="https://www.numeromagazine.com/" target="_blank">www.numeromagazine.com</a>

Na prelome milénií dostali britské novinové stánky hrubý farebný darček, ktorý v ich policiach zotrval 9 rokov. Počas svojho „detstva“ magazín stihol šokovať explicitnými obálkami. Mníšsky habit či odhalené prsia Courtney Love vyvolávali publicitu ešte dlho po ich stiahnutí z obehu. Na začiatku svoje ruky priložila k POP dielu Katie Grand. Pod jej vedením uviedol magazín módne stories s ikonami popkultúry (Madonna, Kate Moss či Victoria Beckham) a pojem Katie Grand postupne získal takú prestíž, že mladá slečna si dnes za deň svojich služieb účtuje 3 000 libier. Post šéfredaktorky POP-u opustila 37-ročná stylistka na jar roku 2009 tesne pred dovŕšením prvej dekády na jeho čele, čo komentovala slovami: „Zaberal mi 70 % môjho času a predstavoval smiešnych 5 % môjho príjmu.“ Exkluzívny trón teraz patrí Ruske s americkým prízvukom Darii Zhukovej - spoludizajnérke značky Kova &amp; T, riaditeľke Galérie moderného umenia v Moskve a manželke Romana Abramoviča, majiteľa futbalového klubu Chelsea. Časopis, ktorý najskôr vychádzal s polročnou periodicitou ako príloha formátu Face, sa časom osamostatnil a objavoval sa trikrát do roka. Momentálne prechádza zásadnými reformami a jeho plánovaná renesancia sa uskutoční 1. septembra 2009. „Chceme ponúknuť široký záber názorov zameraných na umenie, súčasnú kultúru a globalizáciu všetkého, čo tvorí dnešnú popkultúru.“ <a href="https://thepop.com/" target="_blank">thepop.com</a>

Jediným módnym otčenášom spomedzi šestky biblií, ktorý má výlučne pánsku verziu, je formát Gentlemen‘s Quarterly – GQ. Jeho narodenie sa datuje do roku 1931. Začiatkom tridsiatych rokov sa v New York City objavil časopis určený pre krajčírske a odevné remeslá pod názvom Apparel Arts. Dva roky po jeho uvedení vznikla budúca printová ikona – magazín Esquire, ktorého cieľová skupina je pánska stredná vrstva. V roku 1958 sa svet dočkal módnej prílohy Esquiru. V rovnakom roku sa titul prekrstil na Gentlemen‘ s Quarterly, čo odrážalo jeho trojmesačnú periodicitu. Neskôr titul skrátil meno na GQ, predajom prevýšil svojho „otca“ – Esquire a dnes má na konte tri ocenenia National Magazine Awards. GQ sa vypracoval na vyzretý pánsky titul, v zábere ktorého sú mužský štýl, kultúra, móda, politika, cestovanie, zábava, šport, technológia a vzťahy. Návody, ako pripraviť pannacottu či namiešať Negroni na stránkach alternujú s rubrikami ako Dresser (ktorá ponúka hotové sety oblečenia zostavené top stylistami), GQ Talk (kde sa renomovaní autori venujú filmu, jedlu, knihám, sexu i politike) alebo Action (mapuje golfové novinky i mesačné tréningové plány). Páni si tu naštudujú, v akom pohári sa podáva šampanské, pre koho navrhuje Alexandre Plokhov či ktorý hotel zarezervovať na víkend v ktorejkoľvek metropole Európskej únie. Ich slovník sa obohatí o slová „manikúra“, „Tom Ford“ a „antiperspirant“ bez toho, aby vytlačil pojmy z kategórie „pneumatika“. <a href="https://www.gqmagazine.co.uk" target="_blank">www.gqmagazine.co.uk</a>

Mesačník W presahuje výškou, šírkou i hrúbkou celú svoju konkurenciu. Provokatívnym prístupom, i napriek viac ako storočnej tradícii, dokáže v pravidelných intervaloch šokovať polovicu planéty a minimálne jedna obálka ročne rotuje zemeguľou. Rok 2009 si už svoj škandál vychutnal. Marcové číslo patrilo fotosérii nazvanej Blame It on Rio, kde 50-ročná kráľovná popu predstavila nahú kožu svojho 22- ročného milenca. V roku 2007 patrilo najpredávanejšie číslo manželom Beckhamovcom. Tí, čerstvo prisťahovaní do USA, sa americkej verejnosti naservírovali v spodnej bielizni. A víťazom – provokatérom je módny boh Tom Ford. Ten zažiaril v sérii Valley of Dolls, kde sú modeli v pózach bábik a na jednom zo záberov Ford leží nahý. Všetky fotenia má v bulvárnom registri fotograf Steven Klein. I keď by sa mohla stratégia W javiť ako prvoplánová, v pozadí je šikovný marketing šéfredaktora Patricka McCartyho, ktorému Spolok amerických módnych návrhárov udelil v roku 1994 cenu Eugenia Sheppard Award v kategórii módna žurnalistika. Viceprezident W i jeho sestry Women´s Wear Daily dáva celebritám v obsahu W priestor na vyjadrenie, slovné či vizuálne. To nepochybne prispelo k jeho neuveriteľným pätnástim nomináciám na ocenenie National Magazine Award (pričom tri boli víťazné). Rebelantský magazín sa prvýkrát tlačil v roku 1892 a od začiatku bola jeho hlavným zameraním móda. Originálny a extravagantný, revolučný a neprehliadnuteľný balíček z Ameriky. <a href="https://www.wmagazine.com/" target="_blank">www.wmagazine.com</a>

Módne biblie: Eva predstavuje sedem svetových magazínov

Výber pre vás