Ruku na srdce. Ktorá z nás by nechcela vyzerať ako žena z obálky Vogue? V kútiku duše o tom sníva každá. V zápale hektického životného tempa si však musíme určiť priority. Ak sa po dlhom dni v práci máme rozhodnúť medzi fitkom alebo rande pri pizze s kamarátmi, mnohé z nás si pochopiteľne vyberú možnosť číslo dva. A tak, hoci by sme rady vyzerali ako Gisele Bündchen, bez úsilia a bohom daných genetických predispozícií sa s postupom času rozlúčime so snom o postave bez celulitídy a zmierime sa aj s prevísajúcimi pneumatikami okolo pása, aj so zadkom, ktorý pripomína huspeninu. Koniec koncov, muži, ktorí nás milujú, nás budú mať radi také, aké sme (aspoň dúfame), a k prijatiu do zamestnania, kde máme používať mozog, nám účasť na súťaži krásy tiež nepomôže (zrejme). Jediný problém nastane, keď chceme zohnať rovnako sexi oblečenie ako Gisele... Pretože svet módy, ktorý reprezentuje, akoby ženy s normálnymi postavami ignoroval.

Hovorí sa o tom celé veky. Že vraj sa z módy vytráca ideál vychudnutých modeliek so štrngotajúcimi kosťami a in budú ženy à la krv a mlieko. Bla, bla, bla. Kopec rečí, ale konečný efekt takmer nulový. Pár modeliek vylúčených pre podozrenie z anorexie nezmení históriu. Tú vytvárajú svetoví módni návrhári a známe módne časopisy, ktoré naďalej veselo ponúkali iba módu v štýle veľkostí „choďte na rok hladovať do Somálska a potom si môžete obliecť to, čo vám ponúkame“. A potom sa človek čuduje, prečo po červenom koberci behá toľko celebrít, ktoré chudnú ako o život a riskujú svoje zdravie v mene kultu štíhlosti. Určite to nerobia preto, aby sa dostali na obálku bulváru, ktorý bude niekoľko dní poukazovať na možné dôvody ich nezdravého výzoru. (Anorexia? Bulímia? Kokaín? Rozchod s frajerom?) Ony iba túžia nasledovať módne trendy, byť obletované ako ženy, ktoré módni návrhári označujú za svoje múzy. A to sa vo svete, kde trendy predvádzajú nevyspelé dievčatká bez pŕs a bokov s nohami pripomínajúcimi špáradlá, jednoducho nedá.

Pár neúspešných pokusov

Nádej na zmenu sa objavila už pred časom, keď si Yves Saint-Laurent vybral za tvár svojej reklamnej kampane pre parfum Opium krásnu bacuľku s ešte krajšími črtami, modelku (ktorá je dnes už aj spisovateľkou a autorkou kuchárskych kníh) Sophie Dahl. Nad jej skutočnou ženskou krásou sa rozplývali mnohí. Ale pod vplyvom rád módnych expertov sa Sophie prispôsobila trendu štíhlosti a schudla, čím, mimochodom, stratila svoj status výnimočnosti. Možno preto sa stiahla do ústrania, módu prestala predvádzať a radšej o nej píše (je externou prispievateľkou viacerých módnych časopisov).

Okrem Sophie potešili reálne ženy aj ďalšie príslušníčky z radu celebrít. Jennifer Lopez, Beyoncé, Shakira – krásne ženy s krásnym hlasovým prejavom, ktoré sa pokúsili zaviesť nový „módny trend“ v podobe veľkého zadku. Chvíľu sa o tom písalo, no svet módy a módny diktát tých najvplyvnejších v ňom sa nezmenil. Možno preto začali J-Lo a Beyoncé radšej s navrhovaním vlastného oblečenia a popritom nenápadne schudli. Ich fanúšikovia ich milujú za každých okolností. Rovnako ako speváčku Aliciu Keys. Tá je ojedinelým prototypom mladej ženy na výslní šoubiznisu, ktorá si ide vlastnou cestou – v speve aj imidži, a to, či niekto rieši jej väčší zadok alebo silnejšie stehná, ju ani náhodou nezaujíma.

Prečo je také ťažké zmeniť súčasný ideál krásy v chápaní módy? Návrhári sa bránia argumentmi, že na vychudnutých telách vyzerajú ich modely najkrajšie a naznačujú, že, jediný, kto sa nad tým pozastavuje, sú obtlstnuté Angličanky a Američanky, ktoré sa nechcú vzdať obľúbených hamburgerov. Stačí spomenúť výroky Karla Lagerfelda, ktorý tvrdí, že na móle nikto nechce vidieť modelky s väčšími rozmermi. V rozhovore pre magazín Focus pred časom vyhlásil, že móda nemá odrážať realitu, ale sny a ilúzie. Podporil to tvrdením, že len „tučné múmie sedia pred televízorom s balíčkom čipsov a hovoria, že chudé modelky sú škaredé“. Poburujúce? Isto. Ale jeho módu a myšlienky rešpektujú mnohí. A to je aj jeden z dôvodov, prečo bol pokus o akúkoľvek zmenu vo vnímaní ženskej krásy v módnych časopisoch dlho výkrikom do ticha, vopred odsúdeným na neúspech.

Revolúcia bez veľkých gest

Revolúcia neprichádza vždy ako veľká voda. Občas ju majú na svedomí úplne nenápadné prúdy – gestá, ktoré ani nechceli niečo zásadné zmeniť, a predsa sa im to podarilo. Rovnaký efekt docielila jediná nenápadná fotografia neznámej ženy pri článku v minuloročnom septembrovom vydaní módneho magazínu Glamour. Odrazu redakciu zaplavili stovky e-mailov a listov nadšených čitateliek. Čím bola výnimočná? Vlastne ničím zvláštnym. Bola na nej nežná blondína v spodnej bielizni. Celkom neznáme dievča, žiadna celebrita. Háčik je v tom, že to dievča nebolo dokonalé. Žiadne tehličky na bruchu ani minizadok či nohy pripomínajúce paličky. Fotograf Walter Chin odfotil 20-ročnú Lizzi Miller, modelku s ochabnutým bruškom, normálnymi stehnami a lýtkami. Na rozdiel od iných ilustračných fotografií nedokonalých tiel však nestála na váhe so zúfalým výrazom v tvári, ale iba sedela a spokojne sa usmievala. Výsledok? Každý, kto ju vidiel, hovoril o tom dievčati zo strany 194. „Konečne ste vo vašom časopise ukázali normálnu ženu. Takú, aké sme my, vaše čitateľky,“ napísala jedna z nich. „Je to tá najúžasnejšia fotografia, akú som kedy videla v ženskom časopise,“ chválila v maile ďalšia. „Presne tak vyzerá moje bruško po pôrode. Chce sa mi kričať, keď vidím, ako šťastne sa tvári tá modelka,“ ospevovala tretia. Tých reakcií bolo príliš veľa. Príliš veľa, aby ich mohol časopis len tak prehliadnuť. „Dúfam, že táto fotka spôsobí revolúciu v oblasti módy.“ Tak znelo želanie jednej z mnohých ďalších žien. Ako sa zdá, splnilo sa.

Zodpovednosť nesú návrhári?

Šéfredaktorka časopisu Glamour Cindi Leiva musela k reakciám čitateliek zaujať stanovisko. Možno očakávala, že tá fotka urobí trochu rozruch, možno sa aj obávala reakcií ľudí z módnej brandže, no ani vo sne jej nezišlo na um, kam to až dospeje. „Dospeli sme do situácie, keď je ukazovanie ženy so záhybmi na koži alebo s vyčnievajúcim bruškom (bez toho, aby išlo o článok typu „predtým“ a „potom“) pre ženský časopis radikálny krok aj napriek tomu, že je to niečo, čo vidí žena v zrkadle každý deň.“ Zároveň prísľubila, že na základe pozitívnych ohlasov sa postará o to, aby bolo v časopise podobných fotografií viac. A svoj sľub splnila.

V novembrovom vydaní Glamouru sa objavilo ďalších sedem „plus-size“ modeliek. Tým rozpútala debatu o tom, prečo sa vlastne v podobných časopisoch objavujú najmä štíhle modelky, keď priemerná konfekčná veľkosť žien je 40. Podľa nej za to nesú zodpovednosť návrhári, ktorí vyrábajú svoje oblečenie iba so zreteľom na ženy pýšiace sa mierami modeliek. Aj v tomto smere sa však objavilo niekoľko odvážnych „partizánov“. Rozruch spôsobil napríklad mladý kanadský návrhár Mark Fast, ktorý na minuloročnom septembrovom týždni módy v Londýne trval na tom, aby jeho modely predvádzali aj tri plnoštíhle modelky. S jeho rozhodnutím nesúhlasili dvaja dôležití členovia jeho tímu, ktorých po slovnej prestrelke návrhár nakoniec prepustil aj napriek tomu, že bolo iba pár hodín do prehliadky. Jeho manažérka Fasta to zdôvodnila slovami: „Chceli sme, aby ženy vedeli, že nemusia mať veľkosť nula, aby mohli nosiť šaty Marka Fasta.“ Prirodzene, takto uvedená prehliadka zožala obrovský úspech. Nielen u návrhára, ale aj u žien s normálnymi postavami.

Hoci mnohí predpovedali, že predchádzajúce udalosti sú len jednorazovými pokusmi o zmenu systému, pravda je iná. Rok 2010 priniesol ďalšie veľké zmeny. Hneď 14. januára uzrelo svetlo sveta špeciálne vydanie amerického časopisu V Magazine, ktorý je známy práve tým, že posúva latku módnej žurnalistiky a tým vlastne určuje trendy pre odvážnych ľudí. „Size Issue“ venované väčším konfekčným veľkostiam predstavil modelky plných tvarov v plavkách, spodnej bielizni aj v priliehavých džínsoch, aby ukázal, že aj reálne ženy v dizajnérskych kúskoch môžu byť čertovsky sexi. Dokonca aj zarytý odporca oblín Karl Lagerfeld sa ako zázrakom dal nahovoriť na nafotenie niekoľkostranového módneho editoriálu s jednou z oblých modeliek. To skutočne dokazuje zmenu v myslení dôležitých ľudí. Potvrdzujú to aj aj komentáre ďalších médií. Kým napríklad stránka nydailynews.com iba opatrne skonštatovala skutočnosť („Časopis prináša zábery žien, ktoré sa neboja ukázať svoje ovisnuté brušká, veľké stehná či poprsie.“), nemecký denník Bild išiel vo vyhláseniach ďalej. Podľa neho ide o „jasný trend novej dekády – návrat k ženskosti“. To si želá aj sám kreatívny riaditeľ V Magazine Stephen Gan. Ten podľa vlastných slov dával vždy prednosť chudším modelkám, no po stretnutí s Crystal Renn svoj názor zmenil. A v rozhovore pre New York Post sa posťažoval, aké je v dnešnom svete ťažké nájsť rovnováhu medzi zdravým a profesionálnym vnímaním krásy. „Keď v tomto svete niekto nazve dievča krásnym, moja reakcia je občas: Podľa akých kritérií? Módnych? Podľa súťaže krásy? Alebo podľa kritérií skutočných ľudí? Kiež by som mohol iba povedať, že je krásna, a nechať to tak.“

Dvadsaťštyriročná Američanka Crystal Renn je najúspešnejšia „plus-size“ modelka na svete. Svet modelingu ju objavil vo veku 14 rokov a jej slávu podmienil príkazom, že musí schudnúť o tretinu svojej telesnej váhy. Dievča, ktoré matka opustila, keď bola ešte dieťa, sa uplo na možnosť úniku zo sveta chudoby a vyhladovalo sa takmer na smrť. Jej váha klesla pri výške 175 centimetrov na 43 kilogramov, s čím súviselo množstvo zdravotných problémov. Našťastie jej telo začalo po troch rokoch priberať na hmotnosti, na čo však ľudia z módnej brandže reagovali požiadavkami na ďalšie diéty. Tie však Crystal odmietla. Pribrala tridsať kilogramov, zmenila modelingovú agentúru a dnes je šťastná, úspešná a spokojná tak ako nikdy predtým. Pre agentúru Associated Press vyhlásila, že je proti diskriminácii akýchkoľvek žien. Pretože, ako vraví, sú aj modelky, ktoré sú prirodzene chudé a nie je správne ich preto odsudzovať. „Želala by som si, aby ľudia pochopili, že ženy všetkých tvarov a veľkostí môžu byť ideálom krásy.“

Prispôsobiť sa musí aj „diabol, ktorý nosí Pradu“

Časopis Vogue sa vo svete módy považuje za alfu aj omegu, rešpektovanú bibliu, ktorej pravidlá sleduje celý svet. A koncom februára sa stalo to, čo nikto z módnych expertov nečakal. Taliansky Vogue zaviedol tri nové internetové sekcie a okrem Vogue Black (venovanej osobnostiam módy s tmavou pokožkou) a Vogue Talents (venovanej módnym talentom ako takým) šokovala najmä Vogue Curvy, venovaná ženám s normálnymi krivkami. Všetky tri stránky sú písané v angličtine, čím dáva módna biblia jasný signál, že tieto trendy rešpektuje nielen taliansky tím, ale celý svet. A prispôsobiť sa bude musieť dokonca aj obávaná šéfka amerického Vogue Anna Wintour. V marci zavítala spolu s módnym návrhárom Michaelom Korsom a modelkou Nataliou Vodianovou na Harvardovu univerzitu, kde debatovali o zmenách telesných typov v móde. Kým modelka rozprávala o anorexii, s ktorou po pôrodoch bojovala, Kors povedal jednu veľmi dôležitú vetu: „Módny priemysel sa začína orientovať opäť na skutočné ženy.“ Zároveň oznámil, že na svojich prehliadkach už nebude mať modelky mladšie ako 16 rokov. A v súlade s touto módnou vlnou podporujúcou zdravé sebavedomie žien kráčajú zrazu aj mnohí ďalší. Francúzska Elle priniesla v apríli na trh špeciálne číslo s „plus-size“ modelkou Tarou Lynn na obálke, venované ženám s krivkami.

Znie to neuveriteľne, však? Odrazu je všetko akési jednoduché. A otázky s tým súvisiace sú namieste. Nie je to len módna vlna? Alebo šikovný marketingový ťah? Vo Francúzsku narastá počet ľudí s nadváhou (podľa súčasných štatistík 42 % Francúzok má nadváhu alebo trpí obezitou), čo by znamenalo, že ak sa trh s módou neprispôsobí, tak ho ženy, ktoré sa nezmestia do modelkovských outfitov, začnú ignorovať. Kreatívny riaditeľ Elle Joe Zee však vraví: „Chceme, aby dievčatá vyzerali zdravo, to je náš hlavný cieľ. Takže nepracujeme s príliš mladými ani s príliš chudými dievčatami.“ Nech už je to tak či onak, najpodstatnejšie je, aby sa každá žena cítila dobre. Podpora reálnych žien zo strany módnych návrhárov a časopisov neznamená, že odteraz treba zabudnúť na všetky články o tom, ako sa dostať do formy. Neznačí to ani, že vás odteraz nebudeme povzbudzovať, aby ste jedli preto, aby ste žili, a nie naopak. Chceme, aby ste sa cítili lepšie a mali rady svoje telá bez ohľadu na to, či sú chudé alebo zaoblené. Chudé modelky sa pravdepodobne nikdy nestratia zo stránok módnych časopisov ani z módnych mól. Ale dôležité módne časopisy aj módni návrhári dávajú najavo, že berú na vedomie všetky ženy, ktoré chcú nosiť módne výstrelky, nielen tie s mušími váhami. V prvom rade si však treba uvedomiť, že ženu nerobí krásnou to, ako vyzerá, alebo to, čo nosí. Najdôležitejšie je to, ako sa cíti.

Revolúcia vo svete módy: Na výslnie sa dostávajú bacuľky

Výber pre vás